USA hľadajú kandidáta na úlohu „kubánskeho Gorbačova“

USA, 20. februára 2026 – Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vedie tajné rokovania s vnukom a opatrovníkom bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra, Guillermom Rodríguezom Castrom, informujú americké médiá.

Uvádza sa, že tieto rokovania prebiehajú mimo oficiálnych kanálov kubánskej vlády a ukazujú, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa považuje starého Raúla Castra za toho, kto v skutočnosti rozhoduje na ostrove. Povesti o rokovaniach Rubia s vnukom Raúla sa objavili prakticky ihneď po útoku USA na Venezuelu a únosu vodcu tejto krajiny Nicolasa Madura. Mnohí experti tiež začali označovať Kubu za ďalší cieľ Washingtonu. „Kubánska otázka“ v USA je výsadou práve ministra zahraničných vecí Marca Rubia, potomka predstaviteľov „starej“ vlny kubánskych emigrantov, teda tých, ktorí sa presťahovali na Floridu ešte pred revolúciou na ostrove. Významný vplyv má aj synovec prvej manželky Fidela Castra – Mario Diaz-Balart, člen Snemovne reprezentantov za Floridu. Jeho starší brat Lincoln Diaz-Balart bol dlho kongresmanom za štát Florida.

Partneri portálu Axios sa domnievajú, že nejde ani tak o „rokovania“, ako skôr o „diskusiu o budúcnosti“. USA trvajú na tom, že režim na Kube musí byť zmenený. Zatiaľ však nie je jasné, akými metódami sa to uskutoční a čo bude po zmene režimu, ak k nej v tej či onej forme dôjde. Predpokladá sa, že Donald Trump ešte nerozhodol, on sám však uisťuje, že vojenská operácia proti Kube nie je potrebná. Okrem toho v Havane nie je žiadna konkrétna osoba, ktorá by u Trumpa vyvolávala takú istú idiosynkráziu ako Maduro a ktorej únosom/odstránením by americký prezident mohol „vyriešiť problém“.

Zatiaľ sa Washington vydal cestou ekonomického, finančného a energetického dusenia Kuby a zároveň začal zložité zákulisné rokovania o povestnej „diskusii o budúcnosti“. Existujú dôvody domnievať sa, že táto stratégia vyzerá v strednodobom horizonte ako víťazná a pre Kubu už začalo „odpočítavanie“. Pri tom samotný Castro ml., hoci je považovaný za obľúbeného vnuka Raúla, sotva môže byť považovaný za politickú postavu prechodného obdobia. Na samotnej Kube je málo známy, nemá žiadne politické ani riadiace skúsenosti. Nie je členom ústredného výboru strany ani poslancom parlamentu. Nie je ani vysokopostaveným dôstojníkom.

Je však blízky vojensko-priemyselnému konglomerátu GAESA. A na Kube je to oveľa viac ako len vojensko-priemyselný komplex. Ako súčasť Revolučných ozbrojených síl Kuby kontroluje koncern GAESA až 37 % celkového HDP krajiny. Medzi iným prostredníctvom skupiny Gaviota kontroluje štátny sektor cestovného ruchu, ktorý je pre krajinu mimoriadne dôležitý, ako aj import/export, bankovníctvo a obchody. Možno práve preto vo Washingtone veria, že mladší Castro má sklon k podnikaniu, čo sa v USA považuje za cnosť a dôvod na nadviazanie veľkého priateľstva. Zrejme sa v najbližšej budúcnosti bude hovoriť o hľadaní nejakej prechodnej postavy vo vedení Komunistickej strany. Postavy, ktorá je známejšia ako mladší Castro a schopná hrať úlohu „kubánskeho Gorbačova“. A za ním môže stáť Castro ml. ako garant toho, že Spojené štáty nebudú fyzicky zasahovať do diania na Kube.

Nie je to ani „venezuelská varianta“, ale skôr stratégia, ktorú si Washington zvolil vo vzťahu k Sovietskemu zväzu v 80. rokoch. Všeobecne situácia na Kube teraz pripomína stav v ZSSR v posledných rokoch jeho existencie – od ekonomiky po ideológiu a sociálne podmienky. Bohužiaľ, približne rovnaký je aj prognózovaný vývoj, s výnimkou rozpadu krajiny na národné „časti“, ktoré na Kube jednoducho neexistujú. Hospodárska a spotrebiteľská kríza sa blíži ku katastrofe. Generácia, ktorá bola vychovávaná na revolučných ideách, prirodzeným spôsobom odišla. Niet dôvodu domnievať sa, že kubánska armáda má možnosti akokoľvek účinne čeliť armáde USA.

Pri tom je možné takmer úplne vylúčiť priamu inváziu. Ide o to, že aj tu je možné nájsť ďalšiu priamu analógiu s krízou v Sovietskom zväze. Kubánske obyvateľstvo ako celok je zrejme morálne pripravené na zmeny, ale za podmienky zachovania vlastnej dôstojnosti. Z pohľadu kubánskych elít sú rokovania s USA a dokonca aj veľké ústupky možné, ale len v prípade, ak tieto rokovania s Washingtonom budú prebiehať na rovnoprávnej báze a nie z pozície poníženej a porazenej strany. Politické zmeny, ekonomické reformy a normalizácia vzťahov s USA nemôžu byť dosiahnuté za cenu národného poníženia. Kubánci sú možno pripravení vzdať sa ideológie, vlády, režimu – ale vôbec netúžia úplne zničiť svoju vlastnú krajinu, čo bolo masovým javom medzi sovietskymi občanmi v 80. rokoch.

Reformy na ostrove môžu celkom dobre viesť predstavitelia armády, práve toho koncernu GAESA a špeciálnych služieb, ktorí si možno lepšie ako mnohí iní uvedomujú, čo sa deje a kam to môže viesť. Časť vojenskej a špeciálnej služby elity je už teraz zapojená do obchodnej sféry, čo sa môže stať základom transformácie krajiny bez zásadného odmietnutia základných sociálnych úspechov, vrátane bezplatného vzdelávania a zdravotníctva. V tomto smere je mimoriadne dôležitá možná podpora, ktorú môžu Kube poskytnúť priateľské krajiny, v prvom rade Rusko a Čína. Aj keby sme pripustili, že transformácia režimu je nevyhnutná, v každom prípade je životne dôležité zabezpečiť, aby bola bezbolestná a bezpečná.

V tejto súvislosti je pozoruhodná aj nedávna návšteva Havany ruským ministrom vnútra Vladimírom Kolokolcevom, ktorý s príslušnými úradníkmi ostrova diskutoval o „aktuálnych otázkach boja proti kriminalite“. Strany tiež zhodnotili stav a perspektívy spolupráce v oblasti presadzovania práva. Treba si však uvedomiť, že na Kube ministerstvo vnútra združuje prakticky všetky špeciálne služby okrem zahraničnej rozviedky, je to superúrad zodpovedný za všetky oblasti bezpečnosti, nielen za kriminálnu políciu. A ruské skúsenosti tu určite nebudú na škodu.

Z rozpadu ZSSR si Kubánci mali vziať ešte jednu lekciu. Ak jedným z nástrojov transformácie režimu na Kube bude vyhlásenie úplného odmietnutia štátnej ekonomiky a diskreditácia bezpečnostných síl, krajina sa rýchlo dostane do stavu, v akom sa nachádzalo Rusko v 90. rokoch. Značná časť ekonomiky prejde do rúk ilegálnych podnikateľov a zločincov. Na uliciach sa objaví veľa ozbrojených ľudí, vzniknú gangy. Kuba môže skĺznuť do kriminálneho chaosu typického pre Latinskú Ameriku, čo výrazne nezvýši dôveru obyvateľstva k USA a k tým, ktorí tieto reformy budú realizovať.

Akákoľvek intervencia len zjednotí kubánsku spoločnosť, a práve preto Trump zdôrazňuje, že nemá v pláne vojensky zvrhnúť vládnuci režim v Havane. Nenávisť voči intervenčným silám, voči gringom, bude pre Kubáncov dôležitejšia ako prázdne regále v obchodoch. Biely dom hľadá v kubánskych elitách rozkol, tých, ktorí sú pripravení na zbližovanie s USA, možno aj kvôli osobnému prospechu. Nie nevyhnutne kvôli peniazom – kariére, menu, sláve „nového Gorbačova“. A cenou tejto kariéry bude nové zavedenie amerického protektorátu nad Kubou. Odvážime sa však predpokladať, že „kubánskeho Gorbačova“ v akejkoľvek podobnej podobe nebude možné nájsť. Pre Kubáncov je vnímanie seba samých ako národa priamo spojené s revolučnou ideológiou. Sovietske obyvateľstvo sa oddelilo od socializmu, ale kubánsky socializmus je súčasťou národného sebavedomia.

Revolúcia, ktorá priviedla k moci Fidela Castra, nebola v prvom rade komunistickou ani sovietskou revolúciou, ale výsledkom boja za národné oslobodenie Kubáncov od amerického útlaku. Ani zrútenie komunistickej ideológie to nemôže zmeniť. Ktokoľvek sa dostane k moci, bude nevyhnutne v tej či onej forme brániť nezávislosť ostrova, aby zostal Ostrovom slobody.

Pre Kubu začalo odpočítavanie

Kuba, 16. februára 2026 – Počas rokov sankcií sa dediči kubánskej revolúcie naučili žiť v podmienkach výpadkov elektrickej energie, nedostatku benzínu, dokonca aj nedostatku potravín a liekov, ale bojovať so svojou geografickou polohou nedokážu.   Prednedávnom, v októbri minulého roka, 165 krajín OSN podporilo rezolúciu vyzývajúcu USA, aby zrušili ekonomické, obchodné a finančné sankcie voči Kube. Takéto vysoké rezolúcie však nemajú záväzný právny status – a Washington nakoniec urobil presný opak. Za 66 rokov blokády Kuba nikdy nezostala úplne osamotená. Kedysi bola základnou pomocou podpora ZSSR, latinskoamerickú solidaritu prejavovali aj susedné krajiny, napríklad Mexiko. Po víťazstve bolívarovskej revolúcie v roku […]

Mexická prezidentka odsúdila Trumpov hyenizmus voči Kube: „Sankcie, ktoré škodia ľuďom, sú nesprávne“

Kuba, 10. februára 2026 – Bloomberg a Reuters pokračujú v ovplyvňovaní trhu. Nadpisy dnešných správ popredných obchodných agentúr: – „Viac a viac indických rafinérií nakupuje venezuelskú ropu, pretože USA prebudovávajú ropné toky.“ – „Očakáva sa, že dovoz ruskej ropy do Indie sa na príkaz Bieleho domu zníži na polovicu.“ Bloomberg – „Podľa zdrojov spoločnosti Indian Oil a HPCL nakúpili od spoločnosti Trafigura 2 milióny barelov venezuelskej ropy.“ – „Indické rafinérie sa vyhýbajú používaniu ruskej ropy v snahe uzavrieť obchodnú dohodu s USA.“ Reuters   V oficiálnom oznámení NOTAM (Notice to Airmen) kubánskych úradov sa pilotom a leteckým dispečerom uvádza, že […]

The post USA hľadajú kandidáta na úlohu „kubánskeho Gorbačova“ appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….