Venezuela:. Keď „Oslobodenie“ bolí. Hra mocností a tragédia ľudí.

Správa, že americkí vojaci zadržali prezidenta Venezuely Madura, obletela svet. Amerika hovorí o spravodlivosti a konci vlády zločinca. Ale pre mnohých z nás je to skôr smutný príbeh o tom, ako sa veľmoci preťahujú o vplyv a suroviny, a my, obyčajní ľudia, na to doplácame.
Poďme sa na to pozrieť očami človeka, ktorý vidí veci tak, ako sú, a vníma ten paradox „záchrancu“, ktorý je zároveň aj pôvodcom skazy.
Kto tu koho zničil?
Venezuela bývala kedysi jednou z najbohatších krajín v Južnej Amerike. Stále majú obrovské zásoby ropy, dokonca najväčšie na svete, ktorá je kľúčová pre globálnu ekonomiku. Jej pád do chudoby a chaosu je zložitý príbeh. Na jednej strane tu bolo zlé socialistické vedenie, korupcia a riadenie ekonomiky, ktoré zemi ničilo zvnútra. Ľudia začali hladovať, utekať zo zeme, chýbali lieky.
Ale čo urobila Amerika? Namiesto pomoci zaviedla drvivé sankcie. Tie sankcie neublížili len Madurovi, ublížili hlavne obyčajným ľuďom. Odrezali krajinu od možnosti predávať ropu a získavať peniaze, za ktoré si mali kupovať jedlo a lieky.
Takže teraz prichádza ten paradox: Amerika, ktorá pomohla tú krajinu zničiť alebo aspoň veľmi poškodiť, teraz hovorí: „My vás ideme zachrániť!“
Mala Amerika právo tam ísť?
Jednoduchá odpoveď znie: Nie, nemala.
Podľa medzinárodného práva a Charty OSN žiadna krajina nemá právo vojensky napadnúť iný suverénny štát bez povolenia Rady bezpečnosti OSN alebo bez priameho ohrozenia vlastnej krajiny.
Spojené štáty konali samy, bez medzinárodného súhlasu. Nutno podotknúť, že to nebolo prvýkrát. USA už v minulosti opakovane konali jednostranne, bez medzinárodného mandátu. Dôvody pre zásah, hoci oficiálne prezentované ako ušľachtilé, sú vnímané ako komplexné, s mnohými skrytými motívmi:

Ropa na prvom mieste: Venezuela má najviac ropy na svete. A Amerika chce mať nad tou ropou kontrolu. Ide o peniaze a vplyv na svetové ceny energií.

Pozor Aktualita:  Lúpež v herni v Žiline: Podozrivý s nožom uniká pred spravodlivosťou

Vytlačiť Rusko a Čínu: Maduro sa kamarátil s Rusmi a Číňanmi, ktorí tam tiež investovali. Tým, že ho zavreli, je Amerika z regiónu efektívne vykopla a ukázala, kto je pánom.

Ukázať svaly: Bol to odkaz celému svetu, že Amerika si robí, čo chce, a žiadne medzinárodné právo ani OSN ju nezastaví, keď ide o jej záujmy.

„Záchrana“ ako alibi a drogy: USA oficiálne tvrdia, že išlo o boj proti drogám a narkoterorizmu, ktorým sa Maduro zaštiťoval. Humanitárna kríza a bieda ľudí, ktorú pomohli spôsobiť sankcie, teraz slúži ako morálne ospravedlnenie pre vojenskú akciu.

Rusko a Čína protestujú. K čomu to povedie?
Rusko a Čína operáciu okamžite a ostro odsúdili. Vyzvali Ameriku, nech Madura okamžite pustí. Nepôjdu síce do priamej vojny s Amerikou, pretože by to znamenalo tretiu svetovú vojnu a jadrový konflikt, ale ich protesty povedú k vážnym dôsledkom:
  • Väčšie rozdelenie sveta: Svet sa ešte viac rozdelí na dva súperiace tábory.
  • Podpora odboja: Rusko a Čína budú tajne alebo aj verejne podporovať novú dočasnú vládu Venezuely, ktorá zostala v Caracase, zbraňami, peniazmi a spravodajskými informáciami.
  • Nová aliancia proti USA: Využijú túto udalosť ako dôkaz amerického imperializmu a pokúsia sa spojiť s ďalšími krajinami, ktoré sa cítia ohrozené, aby vytvorili silnejšiu protizápadnú koalíciu.
Čo to znamená pre Európu a kto bude ďalší?
Pre nás v Európe to znamená ďalšiu neistotu. Už tak platíme drahú energiu, pretože sme sa museli zbaviť závislosti na Rusku. Teraz je neistá aj ropa z Venezuely, čo môže znamenať ďalšie zdražovanie a problémy pre naše firmy. Ukazuje sa, že ani medzinárodné právo nie je dostatočnou ochranou.
                                                                                                                                                                                                                                                      Kto bude ďalší? Grónsko?