Najdôležitejšie udalosti
23:01 Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu podpísal zákon, na základe ktorého sa každému, kto po 1. decembri podpíše najmenej ročnú zmluvu s armádou a pôjde bojovať na Ukrajinu, odpustia dlhy do výšky desať miliónov rubľov (okolo 92-tisíc eur). Zákon sa vzťahuje na všetkých potenciálnych regrútov, voči ktorým bolo pred týmto termínom začaté konanie o vymáhaní pohľadávok. Doteraz existovala len možnosť odkladu splátok. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruská armáda má problémy s náborom nových vojakov, keďže konflikt na Ukrajine už trvá takmer tri roky. Odborníci tvrdia, že nový zákon, ktorý predtým schválil parlament, bude pre budúcich vojakov veľkým stimulom.
Nový zákon je zameraný predovšetkým na mladších Rusov v bojaschopnom veku, ktorí sa častejšie zadlžujú. V Rusku sú úroky na pôžičky veľmi vysoké a mnohí Rusi nemajú takmer žiadne úspory. Väčšina ľudí sa zadlžuje, aby si kúpila byt. Podľa centrálnej banky si viac ako 13 miliónov Rusov zobralo tri alebo viac pôžičiek.
17:58 Lipavský sa podľa svojich slov so Zelenským zhodol, že by bolo správne pokračovať v spoločných zasadnutiach českej a ukrajinskej vlády. Tá sa doteraz odohrala dvakrát.
Zelenského tiež informoval o tom, že v rámci českej muničnej iniciatívy bude do konca roka Ukrajine dodaných sľúbených na 500-tisíc kusov delostreleckej munície a že český premiér Petr Fiala už s predstaviteľmi Dánska a Holandska oznámili pokračovanie iniciatívy tiež v budúcom roku.
Na stretnutí podľa hovorcu českého ministerstva zahraničia Daniela Drakea zaznela tiež česká podpora ukrajinskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií, ktoré sú podľa Lipavského skoršieho vyjadrenia „tým, čo Ukrajinu odlišuje od autoritárskeho Ruska“.
Lipavský novinárom povedal, že Zelenskému daroval českým ministerstvom vydanú publikáciu s názvom Prokremeľské rozprávky, ktorá sa odľahčenou formou snaží vyvracať niektoré klamstvá či zavádzajúce tvrdenia ruskej propagandy.
„Darček mu urobil radosť. Vraj by mohla vyjsť aj ukrajinská verzia, rozprávok z Kremľa tu počúvajú dosť,“ napísal Lipavský na sociálnej sieti X.
17:30 Zostanú o dva mesiace v Kyjeve spokojní alebo sa začnú hnevať? Budú si ukrajinskí politici a generáli naďalej pochvaľovať, že ich armáda môže používať americké rakety proti vojenským cieľom na ruskom území, alebo sa z Washingtonu dozvedia nepríjemnú správu? Uvidí sa to po 20. januári 2025, keď sa do Bieleho domu nasťahuje Donald Trump. Nový prezident USA rozhodne, či nechá v platnosti súhlas, ktorý dal Joe Biden Ukrajincom, aby mohli nasadzovať taktické balistické strely (ATACMS) na obmedzenej ploche Ruskej federácie.
16:24 Obilie vyvezené na Ukrajine zachránilo vo svete pred hladom na 20 miliónov ľudí, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite k potravinovej bezpečnosti v Kyjeve. Na vrcholnej schôdzke vystúpil tiež český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý druhým dňom pokračuje v návšteve Ukrajiny. Spoločnou úlohou medzinárodného spoločenstva je podľa neho zabezpečiť, aby ukrajinské obilie bolo aj v čase ruskej invázie dostupné všetkým tým, ktorí ho potrebujú.
15:41 Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský dnes na okraj summitu k potravinovej bezpečnosti v Kyjeve rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Témou bola česká muničná iniciatíva aj prehĺbenie doterajšej spolupráce, uviedol hovorca českého ministerstva zahraničia Daniel Drake.
Zelenskyj dnes v Kyjeve hostil tretí summit iniciatívy Obilie z Ukrajiny (Grain from Ukraine), ktorá vznikla v roku 2022 na jeho podnet ako spôsob podpory humanitárnych dodávok obilia do niektorých krajín aj podpory ukrajinských producentov poľnohospodárskych plodín.
Drake novinárom oznámil, že medzi témami rozhovorov Lipavského s hlavou ukrajinského štátu bola možnosť budúcich rokovaní v „tesnejších formátoch“, pokračovanie českej iniciatívy ohľadom dodávok delostreleckej munície z krajín i mimo Európskej únie a tiež podpora ukrajinskej občianskej spoločnosti.
14:26 Švajčiarska vláda v piatok oznámila, že zakázala dodávky vojenského materiálu istej poľskej firme po odhalení, že približne 645-tisíc nábojov švajčiarskej výroby skončilo na Ukrajine, čo je v rozpore so švajčiarskymi zákonmi. TASR o tom píše podľa agentúr AP a PAP.
Švajčiarske úrady začali vyšetrovanie po tom, ako americký portál Defense One vlani v novembri vo svojej správe naznačil, že Ukrajina dostala prostredníctvom poľskej firmy UMO náboje vyrobené švajčiarskou spoločnosťou SwissP Defense.
Vyšetrovanie podľa švajčiarskeho Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO) odhalilo, že švajčiarsky výrobca a poľská spoločnosť podpísali dohodu o ďalšom predaji, v súlade s ktorou však bola poľská spoločnosť oprávnená muníciu ďalej predávať len na území Poľska.
Bern tak dospel k záveru, že poľská spoločnosť nedodržala zmluvné záväzky voči švajčiarskemu výrobcovi, ktorého munícia skončila na Ukrajine. SECO uviedlo, že dodávky vojenského materiálu do zmienenej poľskej spoločnosti teraz budú zakázané, keďže riziko ich reexportu na Ukrajinu je príliš vysoké.
14:00 Rusko nasadilo proti ukrajinským silám v Kurskej oblasti na západe Ruska 59-tisíc vojakov vrátane 11-tisíc severokórejských vojakov, ktorí však ešte podstupujú výcvik. Obsadené územie v Kurskej oblasti, kam Ukrajinci vpadli na začiatku augusta, sa po ruských útokoch zmenšilo o približne dve pätiny na súčasných 800 kilometrov štvorcových. Uviedla to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ukrajinského generálneho štábu.
Severokórejskí vojaci dorazili aj do okupovaného Mariupolu na juhovýchode Ukrajiny a údajne sa objavili tiež v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, napísal dnes server BBC News s odvolaním sa na správy západných médií opierajúcich sa o anonymné zdroje. Jeden zdroj tiež tvrdil, že v Kurskej oblasti bol pri ostreľovaní ruského veliteľského stanovišťa ukrajinskými raketami zasiahnutý severokórejský generál, nevedel však, či generál bol zabitý, alebo zranený. Medzitým veliteľstvo ukrajinských síl v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny poprelo ako nepravdivé správy o nasadení vojakov z KĽDR aj v tomto regióne.
13:50 Litva bude podľa šéfa ukrajinského rezortu obrany Rustema Umerova financovať výrobu ukrajinských bezpilotných lietadiel s dlhým doletom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, informovalo o tom ukrajinské ministerstvo obrany.
Príslušné memorandum Umerov podpísal vo Vilniuse spoločne svojím litovským náprotivkom Laurynasom Kasčiūnasom. Umerov dodal, že ide o dlhodobú dohodu, na základe ktorej bola dohodnutá prvá tranža vo výške 10 miliónov eur.
„Litva vyčlení tieto prostriedky na výrobu ukrajinských zbraní dlhého doletu, najmä na projekt Paľanycia,“ konštatoval Umerov. Ministri obrany popri podpise memoranda označili za kľúčové priority na rok 2025 výcvik a vybavenie ukrajinských brigád, dodávky munície a systémov protivzdušnej obrany a posilnenie spolupráce v obrannom priemysle.
12:44 Z viacerých strán pribúdajú politické signály, že by sa mohli začať rokovania o zastavení bojov na Ukrajine. Reálne to však bude až potom, ako sa prezidentského úradu v USA v januári budúceho roka ujme novozvolený prezident Donald Trump. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Čítajte viac Hrabko: Na dianí na Ukrajine sa nič nezmení, kým do toho nevstúpi Trump
12:30 Poľskí farmári dnes začali blokádu veľkého priechodu na hranici s Ukrajinou Medyka-šehyni. Zatiaľ úrady nehlásia žiadne ťažkosti, ale blokáda má trvať do konca roka, uviedla poľská tlačová agentúra PAP. Roľníci zablokovali cestu neďaleko hraničného priechodu a nepúšťajú do Poľska kamióny prichádzajúce z Ukrajiny.
Asi tri desiatky ľudí pochodujú s poľskými vlajkami po prechode pre peších cez cestu, ktorá vedie k hraničnému priechodu. Cez túto blokádu púšťajú iba kamióny opúšťajúce z Poľska na Ukrajinu, ale len jeden voz za hodinu. Neblokujú osobné autá ani autobusy či vozidlá prepravujúce humanitárnu pomoc alebo vojenský náklad.
„Máme povolenie protestovať až do konca roka, ale čakáme, že zajtra (v nedeľu) dorazí minister, aby s nami rokoval. Zatiaľ náš protest nechceme rozšíriť (na ďalšie prechody),“ povedal agentúre AFP Roman Kondrow zo spolku, ktorého názov možno preložiť ako Podvedený vidiek.
11:55 Ukrajinská tajná služba chcela plynovody Nord Stream vyhodiť do vzduchu už v roku 2019, ale odhodlala sa k tomu až po ruskej agresii. Vtedajší hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj bol nápadom taký nadšený, že navrhol zničiť aj plynovod TurkStream v Čiernom mori. Sabotáž vykonali amatérski potápači na prenajatej plachetnici. Celé týždne trénovali v zatopenej bani a viackrát im hrozilo vyzradenie. Tvrdí to nemecký magazín Spiegel, ktorý priniesol podrobný opis tajnej operácie. Napriek tomu zostáva v prípade stále veľa otázok i pochybností.
9:47 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte sa stretol s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Diskutovali o „otázkach globálnej bezpečnosti, ktorým je Aliancia vystavená“, oznámila v sobotu hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Hovorkyňa vo vyhlásení uviedla, že Rutte a Trump sa stretli v piatok v Palm Beach na Floride.
Šéf NATO krátko po amerických prezidentských voľbách povedal, že sa chce stretnúť s Trumpom a diskutovať o hrozbe čoraz väčšieho zbližovania medzi Severnou Kóreou a Ruskom a o „novom nebezpečnom vývoji“ súvisiacom so vstupom KĽDR do ruskej vojny na Ukrajine.
9:24 Päťdesiatpäťročný muž prišiel o život a jedenásťročný chlapec bol zranený pri ruskom nálete na Záporoží na juhovýchode Ukrajiny, uviedol dnes na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Ruské vojská čiastočne okupujú Záporožskú oblasť, ale oblastné centrum zostáva v ukrajinských rukách. Ruské letectvo podľa Fedorova podniklo počas uplynulého dňa 15 náletov na Záporoží a región.
Hlavný nápor ruskej ofenzívy je zameraný na Donbas na východe krajiny. Ruské jednotky podľa analytikov projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, postúpili pri piatich obciach ležiacich pri meste Kurachove v Doneckej oblasti – Velyka Novosilka, Rozdolne, Maksymivka, Pustynky a Toreck.
8:56 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 420 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 729 720, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 36 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 419 tankov, 19 192 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 760 delostreleckých systémov.
8:50 Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident aj premiér Dmitrij Medvedev v rozhovore pre televízny kanál Al-Arabíja uviedol, že Spojené štáty a ďalší členovia NATO sa zapojili do plnohodnotnej vojny proti Rusku po použití svojich rakiet na zasiahnutie oblastí Kursk a Brjansk, napísala ruská agentúra TASS.
„Mení priebeh vojenských stretov a to, čo sa deje, pretože to naznačuje, že blok NATO, Washington a ďalší členovia tejto aliancie, už v skutočnosti nie sú zapojení do hybridnej, ale plnohodnotnej vojny proti našej krajine. Medvedev dodal, že to nezostane bez následkov..
8:43 Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová uviedla, že podporuje použitie rakiet dlhého doletu na obranu Ukrajiny proti ruskej invázii. Nemecko by podľa nej malo rýchlo dodať Kyjevu svoj systém Taurus, uviedla agentúra DPA.
„Áno, to je aj stanovisko Európskeho parlamentu. Táto požiadavka má širokú podporu. Uvidíme, či po voľbách do Bundestagu dôjde k zodpovedajúcej zmene politiky,“ uviedla predsedníčka EP v rozhovore pre noviny mediálnej spoločnosti Funke Mediengruppe zverejnenom v sobotu. Odpovedala tak na otázku, či by krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú rakety dlhého doletu, mali povoliť ich použitie proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí, a či by Nemecko malo dodať svoje systém Taurus.
Metsolová poznamenala, že „aj v rámci berlínskej koalície existujú rozdielne postoje k dodávke Taurusu“.
Nemecký kancelár Olaf Scholz je proti dodávke rakiet dlhého doletu Ukrajine. Jeho koaliční partneri Zelení a Slobodní demokrati sú však za to, aby Kyjev tieto rakety dostal.
Ukrajinské ozbrojené sily v uplynulých dňoch po prvý raz zaútočili na ciele na ruskom území americkými raketami ATACMS po tom, čo podľa medializovaných informácií Kyjev dostal povolenie od dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena použiť tieto rakety na ciele v Rusku. Americké rakety majú podľa DPA dolet 300 kilometrov. Nemecké rakety Taurus však majú dolet až 500 kilometrov.
Predsedníčka EP povedala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj správne zdôraznil, že Ukrajina nemôže donekonečna čakať na účinnú vojenskú pomoc len preto, že v západnej krajine sa vždy konajú voľby, zatiaľ čo vo vojne na Ukrajine denne zomierajú ľudia.
Dodala, že je znepokojujúce, že Rusko stupňuje vojnu a zintenzívňuje svoje raketové útoky, ktoré už majú mnoho civilných obetí.
Rusko vo štvrtok útočilo na ukrajinské mesto Dnipro novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu. Ruský prezident Vladimir Putin označil odpálenie rakety za úspech a vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v testoch tejto rakety v bojových podmienkach.
7:15 Ruská raketa, ktorá vo štvrtok zasiahla ukrajinské mesto Dnipro, dosiahla maximálnu rýchlosť viac ako 13 000 km/h (8 000 mph) a od odpálenia trvalo približne 15 minút, kým dosiahla svoj cieľ, uviedla Ukrajina v piatok vo svojom prvom verejnom hodnotení novej rakety, píše agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva zasiahla ukrajinské vojenské zariadenie novou hypersonickou balistickou raketou stredného doletu známou ako „Orešnik“ ako varovanie Západu pred podporou ukrajinského vojnového úsilia.
K útoku došlo v čase, keď sa vojna blíži k hranici troch rokov a Ukrajina odpálila rakety dlhšieho doletu, ktoré dodali jej západní spojenci, na ciele v Rusku.
„Čas letu tejto ruskej rakety od okamihu jej vypustenia v Astrachánskej oblasti po dopad na mesto Dnipro bol 15 minút,“ uviedlo vo vyhlásení hlavné vojenské riaditeľstvo pre spravodajstvo (HUR).
„Raketa bola vybavená šiestimi hlavicami: každá mala šesť submunícií. Rýchlosť v poslednej časti trajektórie bola viac ako 11 Mach,“ uviedla Ukrajina podľa agentúry Reuters. Kyjev predpokladá, že by Rusko mohlo mať približne desať kusov takýchto rakiet na testovanie, kým ich zaradí do sériovej výroby.
Raketa Orešnik, ktorú Rusko vo štvrtok zaútočilo na ukrajinské mesto Dnipro, ide do sériovej výroby. Oznámil to podľa agentúry TASS ruský prezident Vladimir Putin, podľa ktorého má krajina už teraz zásobu týchto striel. Šéf Kremľa zdôraznil, že raketu podobného typu žiadna iná krajina nevlastní a že ju nemožno zostreliť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na úder na Dnipro podľa Reuters povedal, že Kyjev s partnermi už pracuje na vývoji protivzdušnej obrany, ktorá by dokázala čeliť novým hrozbám.
Čítajte aj Orešnik: Putinov jadrový odkaz. Čo značí nová tajomná ruská zbraň?
Experti sa zhodujú, že raketou vyslalo Rusko signál Ukrajine a jej západným podporovateľom. S tým podľa estónskej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice súhlasí tiež estónske ministerstvo obrany. „Len uvidíme, či bude nasledovať použitie niečoho podobného, ale bol to skôr politický odkaz, pretože medzikontinentálne balistické rakety sú výrazne drahšie ako zbraňové systémy používané na dennej báze,“ povedal Gert Kaju, ktorý má na ministerstve na starosti obranné kapacity.
Nemenovaný americký činiteľ podľa Reuters spochybnil Putinov výrok o dostatočnej zásobe rakiet Orešnik. Poznamenal, že je to experimentálna zbraň, takže Rusko bude mať len obmedzený počet kusov, čo neumožní ich pravidelné nasadenie na bojisku.
Už vo štvrtok večer Putin o Orešniku povedal, že dosahuje viac ako desaťnásobok rýchlosti zvuku, a nedokážu ho zostreliť ani americké systémy protiraketovej obrany v Európe. Zároveň varoval, že Moskva by tieto prostriedky mohla použiť proti krajinám, ktoré Ukrajincom dovolia, aby nimi dodané strely vypúšťali na Rusko.
Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov medzitým povedal, že jeho agentúra je pripravená rýchlo a výrazne zvýšiť výrobu presných rakiet.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….