972. deň: Europoslanci dali zelenú masívnemu balíku pre Ukrajinu. Rusko je zúfalé, tvrdí Stubb

Čítajte viac 971. deň: Rusi verbujú “dedkov.” Sú slabí a pomalí, sťažujú sa vojaci. Česi vyrábajú Ukrajine vesmírnu družicu

23:19 Ruský prezident Vladimir Putin na summite skupiny BRICS v ruskej Kazani rokoval so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Lídri spolu dlhšie diskutovali o vojne na Ukrajine a vzťahoch so Západom. V utorok večer o tom informoval Kremeľ.

„Keďže útočia na naše záujmy aj na záujmy Číny, boli to témy na diskusiu,“ uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov v ruskej televízii s odkazom na západné štáty. Dodal, že Moskva a Peking majú podobný pohľad a prístup k medzinárodnej politike.

Čína oficiálne zastáva k vojne na Ukrajine neutrálny postoj a uznáva jej územnú celistvosť. Moskvu však nikdy za inváziu nekritizovala a s Ruskom prehlbuje obchodné vzťahy.

Podľa čínskej štátnej televízie Si na stretnutí opätovne označil Putina za svojho „starého priateľa“ a vyhlásil, že „medzinárodnú scénu zachvátil chaos. Strategické partnerstvo Pekingu s Moskvou je preto v čase najvýznamnejších zmien za uplynulých sto rokov silou, ktorá podporuje stabilitu.“

Ruský prezident deklaroval, že „rusko-čínska spolupráca vo svetových záležitostiach je jedným z hlavných stabilizačných faktorov na svetovej scéne“, a dodal, že Rusko má „v úmysle ďalej posilňovať koordináciu na všetkých multilaterálnych platformách s cieľom zabezpečiť globálnu bezpečnosť a spravodlivý svetový poriadok“.

Trojdňový summit v meste Kazaň, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 20 hláv štátov i generálny tajomník OSN António Guterres, je najväčším podujatím v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k „hegemónii“ Západu.

Čínsky prezident vyhlásil, že spolupráca v skupine BRICS je „najdôležitejšou platformou pre solidaritu a spoluprácu medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi trhovými štátmi a rozvojovými krajinami“ a že je „nosnou silou pri realizácii rovnocennej a usporiadanej globálnej multipolarity“. (reuters, afp, dpa, tasr)

23:13 Vyslanie severokórejských vojakov na Ukrajinu by bolo znakom zúfalstva Ruska v jeho viac ako dva a pol roka trvajúcej invázii v susednej krajine, uviedol v utorok fínsky prezident Alexander Stubb. Ukrajinskí a juhokórejskí predstavitelia obvinili Severnú Kóreu z toho, že vyslala vojakov na pomoc Rusku v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine.

Juhokórejská tajná služba v piatok informovala, že Severná Kórea vyslala 1 500 vojakov špeciálnych jednotiek na ruský Ďaleký východ na výcvik a aklimatizáciu na vojenských základniach. Vojaci podľa nej budú pravdepodobne nasadení do bojov na Ukrajine.

Kremeľ odmietol priamo odpovedať na otázku, či na Ukrajine budú bojovať jednotky KĽDR. „Vidíme, aké zúfalé je Rusko,“ povedal Stubb počas návštevy Berlína. „Na svete nemá veľa spojencov,“ uviedol. „Spolieha sa na iránske zbrane, spolieha sa na severokórejských vojakov. Ako veľmi sa to môže zhoršiť?“ dodal fínsky prezident.

Nasadenie severokórejských vojakov na Ukrajine by podľa Stubba znamenalo eskaláciu konfliktu. Fínsko má s Ruskom spoločnú 1 340 kilometrov dlhú hranicu. Táto severská krajina spoločne so Švédskom požiadala v máji 2022 o členstvo v NATO v reakcii na ruskú inváziu na svojho suseda. Členom Aliancie sa Fínsko stalo v apríli 2023.

Stubb tiež uviedol, že budúci týždeň počas návštevy Číny tamojšiemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi povie, že nemôže byť uzavretá mierová dohoda bez zapojenia Ukrajiny. Čínu chce vyzvať, aby nijakým spôsobom nepodporovala Rusko, „najmä nie materiálom a tovarom dvojakého použitia, ktorý sa môže využiť na výrobu zbraní“. (reuters, tasr)

22:09 Americký prezident Joe Biden v utorok ocenil slovinského premiéra Roberta Goloba za jeho úlohu pri augustovej výmene väzňov medzi siedmimi krajinami. V rámci výmeny sa z ruského väzenia dostali aj traja Američania.

V auguste sa uskutočnila najväčšia výmena väzňov medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny. Jej súčasťou bolo 24 ľudí vrátane amerického novinára Evana Gershkovicha, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana a novinárky stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovej. Na výmene sa podieľalo niekoľko krajín vrátane Slovinska, ktoré prepustilo zadržiavaných Ru­sov.

„Chcem sa poďakovať za vašu diplomaciu a vašu podporu a líderstvo,“ povedal Biden na začiatku stretnutia so slovinským premiérom v Bielom dome. „Umožnili ste to. To nie je zveličenie. Umožnili ste to,“ dodal.

Slovinsko prepustilo dvojicu ruských špiónov Arťoma Viktoroviča Dulčeva a jeho manželku Anu Valerevnu Dulčevovú, ktorí so svojimi dvoma deťmi žili v Ľubľane. Vydávali sa za Argentínčanov prevádzkujúcich startupovú IT spoločnosť a online umeleckú galériu. Dvojica údajne využívala slovinské hlavné mesto ako svoju základňu na cestovanie do susedných členských štátov NATO a EÚ, odovzdávanie príkazov z Moskvy a nosenie hotovosti ďalším ruským agentom. Zadržali ich v roku 2022.

Výmena väzňov podľa Goloba názorne ukázala, že s „malou pomocou pravých priateľov nie je nič nemožné“. Golob je v poradí len tretím slovinským premiérom, ktorého pozvali do Washingtonu na stretnutie s americkým prezidentom v Bielom dome. Posledným premiérom Slovinska na takejto návšteve bol Janez Janša, ktorého v roku 2006 hostil vtedajší prezident George W. Bush.

Podľa Bieleho domu Biden a Golob rokovali o vojne na Ukrajine, energetickej bezpečnosti a spoločnom prístupe oboch krajín k západnému Balkánu. Prezident USA minulý týždeň v Berlíne poďakoval za spoluprácu pri výmene väzňov aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi. Nemecko súhlasilo s prepustením ruského občana Vadima Krasikova, odsúdeného za vraždu čečenského politika v Berlíne. (tasr, ap)

19:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval svojich spojencov, aby sa neschovávali a reagovali na dôkazy o zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine. Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12.000 seve­rokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl, povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

„Je to výzva, ale vieme, ako na ňu reagovať. Je dôležité, aby sa pred touto výzvou neskrývali ani naši partneri,“ povedal ukrajinský prezident.

Podľa britského ministra obrany Johna Healeyho je veľmi pravdepodobné, že Severná Kórea už začala vysielať stovky vojakov na pomoc Rusku vo vojne na Ukrajine. „Severokórejskí vojaci podporujú ruskú agresiu na európskej pôde – je to rovnako šokujúce ako zúfalé,“ uviedol v utorok v parlamente. (reuters, tasr)

18:45 Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin rezignoval kvôli rozsiahlemu korupčnému škandálu, keď si úradníci obstarávali falošné potvrdenia o invalidite, aby sa vyhli vojenskej službe.

Čítajte viac Zelenskyj musí zúriť. Ukrajinskí prokurátori si zaplatili za falošné potvrdenie o invalidite. Ich šéf odstúpil z funkcie

18:05 Americká viceprezidentka Kamala Harrisová uviedla, že ruský vodca Vladimir Putin bude „sedieť v Kyjeve“, hlavnom meste Ukrajiny, ak sa americkým prezidentom v blížiacich sa voľbách stane republikánsky kandidát Donald Trump.

„Donald Trump povedal, že záležitosť Ukrajiny a Ruska vyrieši za deň. Prečítajte si to a pochopte, čo hovorí. Vzdal by sa,“ povedala Harrisová podľa spravodajského webu CNN počas pondelkovej akcie v Michigane.

„Požiadal Ukrajinu, aby sa vzdala boja proti agresorovi, ktorý narušuje jej suverenitu. Ak by bol prezidentom Donald Trump, Vladimir Putin by sedel v Kyjeve a pochopte, čo by to znamenalo pre Ameriku a naše postavenie vo svete,“ povedala Harrisová, ktorá je demokratickou kandidátkou v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách. Tie sa uskutočnia 5. novembra.

Trump minulý mesiac odmietol povedať, či chce, aby Ukrajina vyhrala vojnu. Zároveň opísal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako „obchodníka“, ktorý „nikdy nemal nechať vypuknúť vojnu“.

Čítajte rozhovor Harrisová či Trump? Po voľbách asi Amerika zažije chaos, tvrdí politológ

16:28 Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa v utorok vyhlásil, že Rusko považuje za cenného spojenca a priateľa. Urobil tak počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci summitu skupiny BRICS v Kazani.

„Naďalej vnímame Rusko ako cenného spojenca a cenného priateľa, ktorý nás podporoval od začiatku: od čias nášho boja proti apartheidu až po súčasnosť,“ povedal Ramaphosa ruskému náprotivku. „Tu v Kazani nás v rámci rodiny BRICS čakajú dôležité diskusie,“ dodal.

16:22 Kvalita výroby ruskej automobilky UAZ-u je taká nízka, že už to nie je možné utajiť. Kritizujú ju samotní velitelia. Pritom na vojne firma zarába.

Čítajte viac Ruský UAZ posiela vlastným vojakom ‘šrot‘. Motory odchádzajú priamo na bojisku

16:07 Rusko si predvolalo nemeckého veľvyslanca na protest proti otvoreniu taktického veliteľstva NATO pre Baltské more v Rostocku na severe Nemecka. Oznámilo to dnes podľa agentúry TASS ruské ministerstvo zahraničia, ktoré kvôli rozširovaniu infraštruktúry Severoatlantickej aliancie na území niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) pohrozilo následkami.

„Washington, Brusel a Berlín musia vedieť, že rozširovanie vojenskej infraštruktúry NATO na území niekdajšej NDR bude mať tie najnegatívnejšie dôsledky a nezaobíde sa bez príslušnej reakcie ruskej strany,“ uviedla ruská diplomacia.

Nemecko v prístavnom Rostocku v pondelok otvorilo taktické veliteľstvo Severoatlantickej aliancie. Nemecko má z krajín NATO najväčšiu flotilu v Baltskom mori a podľa ministra obrany Borisa Pistoriusa preberá zriadením veliteľstva v regióne väčšiu úlohu.

15:28 Úradujúci ruský stály zástupca pri EÚ Kirill Logvinov v reakcii na hlasovanie europarlamentu obvinil Európsku úniu z ekonomického zločinu svetového formátu, keď sa rozhodla použiť výnosy zo zmrazených ruských aktív. „Parlament, hoci sa nazýva európsky, urobil rozhodnutie, ktoré ide proti európskym záujmom,“ povedal podľa TASS Logvinov. Dodal, že budúce generácie európskych daňových poplatníkov za tento zločin nakoniec Rusku zaplatia.

Europoslanci schválili poskytnutie pôžičky Ukrajine vo výške až 35 miliárd eur (884 miliárd korún). Splátky majú hradiť výnosy zo zmrazeného ruského štátneho majetku.

15:31 Iba Spojené štáty môžu svojím súhlasom so vstupom Ukrajiny do NATO prekonať doterajší odpor Nemecka v tejto veci, povedal dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho sa rozhodne až po amerických voľbách 5. novembra, informovala agentúra AP.

Zelenskyj pripustil, že na vstupe Ruskom napadnutej krajiny do Severoatlantickej aliancie – kľúčovom bode jeho takzvaného plánu víťazstva, ktorý predstavil minulý týždeň – nepanuje medzi západnými lídrami zhoda. Podľa neho Francúzsko, Británia a Taliansko prejavili známky podpory vstupu, zatiaľ čo Nemecko vyjadruje výhrady.

Hlava ukrajinského štátu sa domnieva, že Berlín na prijatie tejto myšlienky presvedčí len súhlas zo strany USA. Činitelia vo Washingtone podľa neho teraz plán analyzujú.

„Po voľbách dúfame v pozitívnejšiu reakciu zo strany USA – nie pre zmenu prezidenta, ale preto, že Spojené štáty sa teraz sústredia na voľby, a domnievam sa, že akékoľvek ostré vyhlásenia zo strany USA by dnes mohli byť nevhodné alebo so sebou niesť riziká. Myslím, že nechcú zbytočné riziká, “povedal Zelenskyj novinárom. “Je mi úplne jasné, že všetci hlavní partneri, najmä počas obdobia volieb, sa budú báť reakcie Ruska,“ dodal.

Súčasný odmietavý postoj Berlína by podľa neho mohla zvrátiť „väčšia aliancia“ a „sebavedomé áno zo strany Spojených štátov“ po voľbách.

Zelenskyj ďalej odmietol správy o možnom scenári prímeria, pri ktorom by Ukrajina vymenila Ruskom okupované územia za členstvo v NATO. „Nediskutujeme o tom. Ale myslím si, že tieto úniky do médií nie sú náhodné. Možno, že niektorí partneri môžu mať takéto myšlienky. Neoznamujú mi to priamo, ale prostredníctvom médií je zrejmé, že testujú, ako je to prijaté,“ uviedol.

Koniec „horúcej fázy“ vojny podľa neho nastane, ak sa podarí dosiahnuť dohodu s Ruskom o zastavení útokov na energetickú infraštruktúru a čiernomorské prístavy a námorné trasy. V takom prípade by podľa neho naďalej pokračovali útoky na vojenské ciele aj frontové boje.

15:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane, aby sa mohla brániť proti Rusku. Jeho vyjadrenia podľa agentúry AFP pôvodne podliehali informačnému embargu, zverejnili ich v utorok.

Zelenskyj takto objasňoval svoje minulotýždňové výroky vyslovené na summite EÚ v Bruseli. Vtedy povedal, že „buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, ktoré nás ochránia, alebo musíme mať nejaké spojenectvo“.

„Nežiadame, aby nám boli poskytnuté alebo vrátené jadrové zbrane,“ povedal Zelenskyj podľa AFP novinárom v pondelok večer.

Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie svojej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete. Bezpečnostné záruky v roku 1994 v tzv. budapeštianskom memorande dostala od Ruska aj Spojených štátov.

„Vzdali sme sa jadrových zbraní. Nedostali sme sa do NATO. Všetko, čo sme dostali, bola rozsiahla vojna a mnoho obetí, takže dnes máme len jedno východisko. Potrebujeme NATO, pretože nemáme zbrane, ktoré by mohli zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Čítajte aj Zelenskyj: Iba pozvanie Ukrajiny do NATO môže ukončiť vojnu s Ruskom. Putin rozumie len sile

15:10 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v utorok rozhodol, že zákon, ktorý ukladá mimovládnym organizáciám, ale aj novinárom a volebným pozorovateľom v Rusku povinnosť registrovať sa ako tzv. zahraniční agenti, je stigmatizujúci, zavádzajúci a aplikovaný nevhodným spôsobom.

Zákon o zahraničných agentoch podľa súdu porušuje právo sťažovateľov na slobodu prejavu a zhromažďovania, zakotvené v článkoch 10 a 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj právo na súkromný život zakotvené v článku 8.

„Účelom zákona bolo skôr potrestať a zastrašiť, než riešiť údajnú potrebu transparentnosti alebo legitímne obavy o národnú bezpečnosť,“ konštatoval ESĽP.

Súd nariadil Rusku zaplatiť žalobcom odškodné od 5000 do 10.000 eur za nemajetkovú ujmu a iné sumy za konkrétnu finančnú ujmu.

Žalobu podalo 107 subjektov vrátane mimovládnych organizácií a médií, ktoré zákon považovali za súčasť systematickej kampane proti obhajcom ľudských práv a kritikom vládny. Sú medzi nimi aj rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, financovaná americkým Kongresom, a ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá sa už viac ako 30 rokov venuje odhaľovaniu zločinov počas obdobia stalinizmu.

15:08 Populácia Ukrajiny sa od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 zmenšila odhadom o viac než osem miliónov obyvateľov. V piatok o tom informoval Populačný fond OSN (UNFPA).

Na Ukrajine podľa fondu neprebehlo sčítanie obyvateľstva, no je zrejmé, že vo vojnou zmietanej krajine došlo k dramatickému poklesu populácie. Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, je to už odhadom viac než desať miliónov.

Regionálna riaditeľka UNFPA pre východnú Európu a Strednú Áziu Florence Bauerová zdôraznila, že pokles sa prejavoval „od začiatku invázie“ Ruska na Ukrajinu pred viac než dvomi rokmi.

Ukrajina mala už pred vojnou jednu z najnižších mier pôrodnosti v Európe a podobne ako mnoho iných krajín vo východnej Európe podľa Bauerovej zaznamenala zmenšovanie populácie v dôsledku odchodu mladých ľudí, ktorí sa snažia hľadať príležitosti inde.

14:38 Vzťahy medzi Ruskom a Indiou sú strategickým partnerstvom. Ruský prezident Vladimir Putin to dnes povedal indickému premiérovi Naréndrovi Módímu na okraj práve začínajúceho trojdňového summitu medzivládneho zoskupenia BRICS v ruskej Kazani. Módí podľa agentúry AFP vyzval na urýchlený návrat k mieru na Ukrajine.

„Rusko-indické vzťahy predstavujú zvlášť privilegované strategické partnerstvo a naďalej sa aktívne rozvíjajú,“ povedal Putin v krátkom vyhlásení, ktoré odvysielala ruská televízia.

Organizácia BRICS je niekedy považovaná za konkurenta skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Okrem Ruska a najľudnatejšej krajiny sveta India združuje Čínu, Brazíliu či Juhoafrickú republiku a od tohto roku ďalšie krajiny, vrátane Iránu či Spojených arabských emirátov.

Čítajte aj India nie je neutrálna, stojí na strane mieru, povedal Módí na historickom stretnutí so Zelenským

14:30 Británia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 2,26 miliardy libier v rámci ohláseného balíka skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7, ktorý má byť krytý výnosmi zo zmrazených ruských aktív. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Britský minister obrany John Healey uviedol, že peniaze majú slúžiť výlučne na vyzbrojenie ukrajinskej armády.

Healey vyhlásil, že Kyjevu by pôžička mohla poslúžiť napríklad na vývoj dronov dlhého doletu, ktoré budú mať akčný rádius väčší ako niektoré balistické strely. „Spoločne s nami vyhodnotia, ako tie peniaze využijú, na zbrane, ktoré najviac potrebujú,“ citovala agentúra ministra. O výške a využití britského príspevku sa podľa Healeyho pred dvoma týždňami v Londýne rozprával premiér Keir Starmer s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Británia od predvlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podporila či sľúbila podporiť Kyjev sumou 12,8 miliardy libier.

14:06 Ocitli sa proti vlastnej vôli v ruskej armáde, ktorá bojuje proti Ukrajine, vysnívali si preto cestu na Západ. V ústrety im vyšlo Francúzsko. Stalo sa vôbec prvou členskou krajinou Európskej únie, ktorá prijala niekoľko dezertérov z Ruska. Pricestovalo ich šesť, pribudnúť môžu ďalší. „Je to prvýkrát, čo nejaká celá skupina ruských prebehlíkov mohla získať európske víza a požiadať o azyl v EÚ,” poznamenal server Courier International.

Čítajte viac Do Francúzska prišla prvá skupinka ruských vojakov. Dezertérov. Čo by im doma hrozilo, keby ich postavili pred súd?

12:35 Europoslanci schválili poskytnutie pôžičky Ukrajine vo výške až 35 miliárd eur. Splátky majú hradiť výnosy zo zmrazeného ruského štátneho majetku. Podľa materiálov Európskej komisie Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej invázii, bude môcť použiť prostriedky na pokrytie okamžitých potrieb aj na rekonštrukciu. Pomoc je súčasťou dohody krajín Skupiny G7 na poskytnutie Ukrajine prostriedkov vo výške až 50 miliárd dolárov prostredníctvom pôžičiek krytých výnosmi zo zmrazeného ruského majetku.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová označila schválenie nového mechanizmu finančnej pomoci, ktorého súčasťou je aj pôžička, za historický moment. Za návrh zdvihlo ruky 518 europoslancov, proti bolo 56; hlasovania sa zdržalo 61 zákonodarcov.

Návrh ešte musia schváliť členské štáty, pričom toto rozhodnutie nemusí byť jednomyseľné. Podľa zdrojov ČTK sa tak stane v najbližších dňoch, do konca októbra. Európska komisia pripraví memorandum s Ukrajinou, ktoré umožní čerpanie peňazí. Očakáva sa, že prvé peniaze z novej pomoci dostane Kyjev ku koncu tohto roka či na začiatku roka budúceho.

12:00 Južná Kórea môže zvážiť priame dodávky zbraní Kyjevu ako súčasť opatrení proti zosilňujúcej vojenskej spolupráci Ruska so Severnou Kóreou. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla kancelária juhokórejského prezidenta. Soul tvrdí, že Pchjongjang vyslal do Ruska vojakov, aby bojovali na Ukrajine na strane Moskvy.

Zástupca poradcu juhokórejského prezidenta pre národnú bezpečnosť Kim Te-hjo uviedol, že sa pripravujú diplomatické, ekonomické a vojenské opatrenia so zreteľom na rôzne scenáre vojenskej spolupráce medzi Pchjongjangom a Moskvou, vrátane poskytnutia smrtiacich zbraní Ukrajine v prípade zhoršenia situácie.

„V rámci postupných scenárov by sme zvážili dodávky zbraní na obranné účely, a ak by sa zdalo, že zachádzajú príliš ďaleko, mohli by sme zvážiť aj ofenzívne použitie,“ povedal vysokopostavený činiteľ kancelárie prezidenta Jun Suk-Jola.

Soul, ktorý je celosvetovo významným výrobcom zbraní, je pod tlakom niektorých západných krajín a Kyjeva, aby Ukrajine dodal smrtiace zbrane. Doteraz Ruskom napadnutej krajine poskytoval iba nesmrtiace vybavenie, ako sú prostriedky na odmínovanie.

Čítajte aj Video ako dôkaz: Severokórejskí vojaci fasujú ruské vybavenie, Moskva to prvýkrát priznala

Možnosť poskytnúť Ukrajine zbrane naznačila kancelária juhokórejského prezidenta už v júni, keď Rusko a Severná Kórea podpísali zmluvu o vzájomnej obrane. Terajšie vyjadrenie však podľa Reuters predstavuje doteraz najviditeľnejšiu známku možného aktívnejšieho prístupu Soulu v tejto veci.

„Naša vláda vyzvala na okamžité stiahnutie severokórejských vojsk, a ak bude súčasné vojenské spolčenie medzi Severnou Kóreou a Ruskom pokračovať, nebudeme nečinne prihliadať a spoločne s medzinárodným spoločenstvom tvrdo odpoviem,“ uviedla vo vyhlásení juhokórejská bezpečnostná rada po svojom dnešnom mimoriadnom zasadnutí.

11:30 Francúzsky vedec Laurent Vinatier sa odvolal proti trojročnému trestu odňatia slobody, ktorý mu minulý týždeň uložil ruský súd za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch. Oznámil to v utorok súd v Moskve.

„Odvolanie proti rozsudku bolo zaregistrované 21. októbra,“ uviedol súd na svojej webstránke.

Vinatiera, pracujúceho pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu Centrum pre humanitárny dialóg, zadržala začiatkom júna ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Následne ho obvinili zo zhromažďovania citlivých vojenských informácií bez toho, aby sa zaregistroval ako zahraničný agent, za čo mu hrozilo päťročné väzenie.

9:50 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa za to, že prijal pozvanie od ruského prezidenta Vladimira Putina na summit skupiny BRICS, zatiaľ čo pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku organizovaný Ukrajinou neprijal.

„Generálny tajomník OSN odmietol pozvanie Ukrajiny na prvý globálny mierový summit vo Švajčiarsku,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo prostredníctvom sociálnej siete X. Na mysli malo schôdzku, ktorá sa konala v júni tohto roku v hotelovom komplexe Bürgenstock vo Švajčiarsku. Na summite sa zúčastnilo viac ako 90 krajín.

„Prijal však pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina. Je to nesprávna voľba, ktorá neprispieva k mieru. Poškodzuje len povesť OSN,“ dodalo ministerstvo.

Čítajte aj Guterres a vyše 50 štátov vyzvali Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine

9:07 Soul by podľa juhokórejských médií mohol poslať na Ukrajinu vojenský a spravodajský personál po tom, ako KĽDR vyslala vojakov na podporu Ruska. Informuje o tom portál týždenníka Newsweek.

Vláda a armáda podľa médií Južnej Kórey „preverujú plán vyslania primeraného počtu personálu vrátane spravodajských dôstojníkov (špecializovaných na Severnú Kóreu)“ na Ukrajinu. Juhokórejský personál na Ukrajine by vypočúval alebo poskytoval tlmočnícke služby, ak by severokórejských vojakov zajali ukrajinské sily. Južná Kórea by tiež poskytla Kyjevu informácie o vojenskej taktike, doktríne a operáciách KĽDR

Tieto správy z Južnej Kórey prišli po tom, ako tamojšia spravodajská služba v piatok potvrdila, že Severná Kórea sa rozhodla vyslať 12-tisíc vojakov špeciálnych síl na podporu Ruska, pričom 1 500 z nich už je na ruskom Ďalekom východe.

9:00 Spojené štáty americké pripravujú balík pomoci vo výške 800 miliónov dolárov, ktorý bude určený na financovanie výroby dronov na Ukrajine. Uviedol to v pondelok večer ukrajinský prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Zelenskyj tiež povedal, že s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom diskutovali o ukrajinskom pláne víťazstva vrátane „konkrétnych krokov, ktoré môžu viesť k realizácii jednotlivých bodov plánu“. „Potrebujeme rozhodné kroky zo strany našich partnerov, najmä vzhľadom na správy o novej úlohe Severnej Kórey pri podpore Ruska,“ povedal prezident.

8:55 Nálet ukrajinských dronov poškodil dva liehovary v Tulskej oblasti, ležiace južne od Moskvy. Ukrajinské drony tiež zasiahli chemičku v Tambovskej oblasti a priemyselný podnik vo Voronežskej oblasti, informovali miestne úrady podľa agentúry TASS. Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 18 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Nálet dronou spôsobil výbuch a následný požiar v závode Biochim v meste Rasskazovo v Tambovskej oblasti. Zhruba po hodine bol požiar uhasený, napísal na sociálnej sieti gubernátor Maxim Jegorov. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených.

Bezpilotné lietadlo sa tiež zrútilo na halu priemyselného podniku vo Voronežskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Alexander Gusev. Nálet si nevyžiadal obete na životoch či ranených, v podniku vznikol neveľký požiar, dodal.

Ruské úrady počas noci tiež načas prerušili prevádzku letiska v oblastnom meste Nižnij Novgorod, čo je opatrenie, ktoré zvyčajne prijímajú v prípade, že sa v okolí pohybuje nepriateľský dron. Nižnij Novgorod leží asi 400 kilometrov severovýchodne od Moskvy.

Protivzdušná obrana počas noci zničila 18 ukrajinských dronov: 11 nad Brjanskou, tri nad Belgorodskou, dva nad Kurskou a po jednom nad Tulskou a Orelskou oblasťou, napísalo ruské ministerstvo obrany na sociálne sieti bez ďalších podrobností.

7:36 Tri civilné obete na životoch si v noci na utorok vyžiadal ruský dronový útok v obytnej štvrti vo východoukrajinskej Sumskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Ihor Kalčenko.

Medzi obeťami je podľa neho aj jedno dieťa.

„Traja ľudia vrátane dieťaťa zahynuli výsledkom nočného útoku nepriateľských dronov na obytné budovy“ v Sumskej oblasti, potvrdil Kalčenko na platforme X.

Ukrajinský dron medzitým spôsobil explóziu a vyvolal krátkodobý požiar v chemickom závode v ruskej Tambovskej oblasti, oznámil miestny gubernátor Maxim Jegorov na platforme X.

„Podľa prvých informácií nedošlo k žiadnym obetiam,“ spresnil Jegorov.

Rusko v utorok podľa agentúry Reuters zároveň uviedlo, že v noci na utorok zneškodnilo nad svojím územím dovedna 18 ukrajinských dronov. Podľa ministerstva obrany v Moskve boli drony zneškodnené nad Brianskou, Belgorodskou, Kurskou, Tulskou a Oriolskou oblasťou.

7:10 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 350 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 681 580, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 34 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 079 tankov, 18 199 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 623 delostre­leckých systémov a 1 234 raketometov.

6:40 Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretne s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniom Guterresom, aby s ním prediskutoval konflikt na Ukrajine. Ide o prvú cestu šéfa OSN do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ.

Stretnutie sa uskutoční popri summite skupiny BRICS v Kazani. Moskva chce prostredníctvom tohto fóra Západu ukázať, že jeho pokusy izolovať Rusko v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine zlyhali.

OSN plánované stretnutie nepotvrdila, už predtým sa však hovorilo o účasti Guterresa na summite. Putin s ním má podľa Kremľa diskutovať aj o činnosti OSN a situácii na Blízkom východe.

Šéf OSN opakovane kritizoval vojenskú ofenzívu Moskvy na Ukrajine a povedal, že pre svet predstavuje nebezpečný precedens. Vyzval zároveň na spravodlivý mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.

Guterres sa s Putinom stretol v Moskve v apríli 2022, dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy diskutovali o návrhoch na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov zo zón konfliktu.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Kyjev alebo Moskva boli otvorené širším rokovaniam o urovnaní dva a pol roka trvajúceho konfliktu. Putin požaduje, aby Ukrajina fakticky kapitulovala a vzdala sa väčšieho územia na juhu a východe krajiny, čo je jeho podmienkou prímeria. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmieta, pripomína AFP.

6:35 Ruské útoky pripravili v pondelok o život troch ľudí v juhoukrajinskom meste Záporožie; ďalšie tri osoby zahynuli aj v Doneckej oblasti blízko frontovej línie, uviedli tamojšie úrady.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram napísal, že ruský útok na obytnú štvrť, ku ktorému došlo v pondelkových ranných hodinách, si vyžiadal tri obete na životoch.

Gubernátor východoukrajinskej Doneckej oblasti Vadym Filaškin spresnil, že pri ruskom otreľovaní mesta Myrnohrad zahynuli dvaja ľudia. Mesto sa nachádza východne od Pokrovsku, ktorý je cieľom pri ruskom postupe ďalej smerom na západ, pripomína Reuters.

Ďalšia osoba prišla v Doneckej oblasti o život v meste Kurachove, ktoré je taktiež vystavené intenzívnym ruským útokom.

Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Rusko odmieta cielenie na civilistov, pravidelne však vystreľovalo rakety i drony na mestá ďaleko za frontovou líniou, konštatuje agentúra.

6:15 Bolo by „nebezpečným a veľmi znepokojujúcim vývojom“, ak by Severná Kórea vysielala vojakov na pomoc Rusku na Ukrajine, uviedli v pondelok Spojené štáty, keď Južná Kórea a Británia varovali pred vysokou cenou, ktorú Moskva za to KĽDR zaplatí, napísala agentúra Reuters.

„Konzultujeme s našimi spojencami a partnermi dôsledky takéhoto dramatického kroku,“ povedal zástupca veľvyslanca USA pri OSN Robert Wood v 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN. Rusko napadlo susednú Ukrajinu vo februári 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij obvinil Pchjongjang z prípravy vyslania 10 000 vojakov do Ruska. Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Sergij Kyslycja v pondelok Bezpečnostnej rade povedal: „Očakáva sa, že tieto jednotky budú pripravené na vojnu proti Ukrajine do 1. novembra.“

Juhokórejská špionážna agentúra minulý týždeň uviedla, že Severná Kórea vyslala na ruský Ďaleký východ 1 500 vojakov špeciálnych síl na výcvik a aklimatizáciu na vojenských základniach a že budú pravdepodobne nasadení do bojov na Ukrajine.

„Ak je to pravda, znamená to nebezpečný a veľmi znepokojujúci vývoj a zjavné prehĺbenie vojenských vzťahov medzi KĽDR a Ruskom,“ povedal Wood o správach, pričom použil formálny názov Severnej Kórey – Kórejská ľudovodemokratická republika. Kremeľ v pondelok odmietol priamo odpovedať na otázku, či sa severokórejskí vojaci chystajú bojovať na Ukrajine, ale hovorca Dmitrij Peskov povedal, že spolupráca Moskvy s Pchjongjangom nebola namierená proti tretím krajinám.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia podľa Reuters obvinil západné krajiny z toho, že ich „rozptyľuje kolujúce strašenie s iránskymi, čínskymi a kórejskými bubákmi, z ktorých každý je absurdnejší ako ten predchádzajúci“.

Britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová uviedla, že je „veľmi pravdepodobné“, že Severná Kórea posiela vojakov.

„Zdá sa, že čím ťažšie je (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi naverbovať Rusov, aby boli potravou pre delá, tým ochotnejší je spoliehať sa na KĽDR vo svojej nezákonnej vojne,“ povedala. „Môžeme si byť istí, že vedenie KĽDR bude na oplátku žiadať od Ruska vysokú cenu.“

Juhokórejský veľvyslanec pri OSN Joonkook Hwang tiež varoval radu pred dôsledkami takéhoto kroku.

„Severná Kórea bude očakávať štedrú odmenu od Moskvy výmenou za jej vojenský príspevok. Môže to byť buď vojenská alebo finančná pomoc. Môže to byť technológia súvisiaca s jadrovými zbraňami,“ povedal.

Na Severnú Kóreu sa od roku 2006 vzťahujú sankcie OSN za jej jadrový program a program balistických rakiet a tieto opatrenia sa v priebehu rokov posilnili – aj s podporou Ruska.

Za „úplne nezákonný a nelegitímny“ označila severokórejská diplomacia vznik nového monitorovacieho tímu, ktorým chcú Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko dohliadať na dodržiavanie sankcií proti KĽDR. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters. Trojica krajín iniciatívu začala po zmarení monitorovacej aktivity v OSN zo strany Ruska a Číny.

V stredu zverejnená iniciatíva s názvom Multilaterálny tím pre monitorovanie sankcií vznikla po tom, ako Rusko v marci zamietlo každoročné obnovenie panelu expertov OSN, ktorý v uplynulých 15 rokoch dohliadal na dodržiavanie sankcií zameraných na obmedzenie severokórejského jadrového a raketového programu. Čína sa hlasovania zdržala.

„Sily, ktoré sa podieľajú na očierňovacej kampani proti KĽDR, za to budú musieť draho zaplatiť,“ citovala štátna tlačová agentúra KCNA severokórejskú ministerku zahraničia Čche Son-hui.

Vznik tímu, ku ktorému sa pripojí ďalších osem krajín, označila za čin Washingtonu pohŕdajúci medzinárodným poriadkom a za „najviac nepokryté narušenie“ severokórejskej suverenity.

Nová iniciatíva síce môže chýbať medzinárodnej legitimite, akú má operácia podporovaná OSN, ale mohla by efektívnejšie monitorovať Severnú Kóreu, uviedol predtým juhokórejský právny analytik Pracovnej skupiny pre prechodnú spravodlivosť so sídlom v Soule. Moskva a Peking podľa neho navyše nebudú môcť bagatelizovať podozrenie, že sa Pchjongjang vyhýba sankciám svetovej organizácie.

6:10 Nálet ukrajinských dronov poškodil dva liehovary v Tulskej oblasti, ležiace južne od Moskvy, oznámil počas noci na utorok gubernátor ruského regiónu Dmitrij Miljajev. Obidva závody, v meste Jefremov a v obci Lužkovskij, sú od seba vzdialené asi 150 kilometrov, napísal server BBC News.

Nálet sa podľa gubernátora obišiel bez obetí a ranených. „Situácia je pod kontrolou,“ ubezpečil na sociálnej sieti.

Obyvatelia Jefremova počas noci hlásili dva výbuchy a požiar v okolí miestnej tepelnej elektrárne, dodala BBC.

Okresné mesto má necelých 40 000 obyvateľov, nachádza sa približne 300 kilometrov južne od Moskvy.

Ruské útoky pripravili v pondelok o život troch ľudí v juhoukrajinskom meste Záporožie; ďalšie tri osoby zahynuli aj v Doneckej oblasti blízko frontovej línie, uviedli tamojšie úrady podľa agentúry Reuters.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram napísal, že ruský útok na obytnú štvrť, ku ktorému došlo v pondelkových ranných hodinách, si vyžiadal tri obete na životoch.

Gubernátor východoukrajinskej Doneckej oblasti Vadym Filaškin spresnil, že pri ruskom otreľovaní mesta Myrnohrad zahynuli dvaja ľudia. Mesto sa nachádza východne od Pokrovsku, ktorý je cieľom pri ruskom postupe ďalej smerom na západ, pripomína Reuters.

Ďalšia osoba prišla v Doneckej oblasti o život v meste Kurachove, ktoré je taktiež vystavené intenzívnym ruským útokom.

Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Rusko odmieta cielenie na civilistov, pravidelne však vystreľovalo rakety i drony na mestá ďaleko za frontovou líniou, konštatuje agentúra.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….