982. deň: Odporúčania pre obyvateľov EÚ: Pripravujte sa na vojnu, urobte si zásoby

Čítajte viac 981. deň: Rusko hlási nálety dronov, a to až 1500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Namierili si to na priemyselné podniky

21:35 Dve rakety zasiahli policajnú stanicu v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Pri útoku zahynul 40-ročný policajný plukovník, ďalších 26 policajtov a štyria civilisti utrpeli zranenia. Na sociálnych sieťach o tom podľa agentúr AFP a Reuters informoval šéf ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj.

Zverejnil aj fotografie zachytávajúce obrovský kráter vedľa hromady sutín, ktoré zostali z budovy. V komentári okrem iného uviedol, že pre políciu je služba v Charkove ležiacom neďaleko frontovej línie „spojená s každodenným ohrozením života“.

Charkov je vzdialený približne 30 kilometrov od ruských hraníc a býva takmer každý deň terčom útokov ruských síl. Podľa údajov zverejnených úradmi v piatok bolo mesto v októbri zasiahnuté 25-krát, v 21 prípadoch riadenými bombami; tieto útoky si vyžiadali deväť mŕtvych vrátane dvoch detí.

Podľa polície stanicu zasiahli rakety vypálené zo systému S-300.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že niektorí zranení policajti sú vo vážnom stave. Takisto informoval, že ruské sily v piatok zasiahli aj viacpodlažný bytový dom a niekoľko súkromných domov.

20:33 Ruské ministerstvo obrany informuje o dobytí ďalších troch obcí v ukrajinskej Doneckej oblasti. Konkrétne hlási prevzatie kontroly nad obcami Novoukrajinka a Šachtarske, ktoré sa nachádzajú južne od mesta Kurachove, napísal server Meduza. Ďalej Moskva uviedla, že sa zmocnila Leonidivky ležiacej medzi Doneckom a Bachmutom. Rusko dnes podľa agentúry TASS tiež oznámilo, že za uplynulý týždeň dobylo 12 obcí v Doneckej a Charkovskej oblasti.

Medzi novo obsadené obce patrí podľa dnešného vyjadrenia ruského ministerstva obrany ukrajinské mesto Selydove, ďalej obce Hirnyk, Cukuryne, Izmajlivka, Jasna Poljana, Bohojavlenka, Katerynivka, Oleksandropil, Novoukrajinka, Šachtarska a Leonidivka v Doneckej oblasti. Okrem toho si nárokuje kontrolu nad obcou Kruhljakivka, ktorá sa nachádza pri meste Kupjansk v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Kyjev sa k týmto vyhláseniam Moskvy nevyjadril. Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej operačnej zvodke píše, že Rusi za posledný deň podnikli 170 útokov na ukrajinské pozície, pričom najviac stretov hlási pri Kurachove a v smere na Pokrovsk. „V kurachovskom smere ukrajinské ozbrojené sily odrazili 60 útokov,“ uviedol ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého v smere na Pokrovsk Ukrajinci zastavili 35 ruských útokov.

Ukrajinská agentúra Unian dnes napísala, že ruské invázne sily atakujú Kurachove z rôznych strán a zaznamenávajú vo svojom ťažení úspechy. Postúpiť sa im tam podľa analytikov z ukrajinského projektu DeepState podarilo pri niekoľkých obciach.

20:02 Spojené štáty oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 425 miliónov dolárov, píše agentúra AFP. Už vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin avizoval, že túto pomoc jeho krajina ohlási v najbližších dňoch.

Nový balík pomoci, oznámený len niekoľko dní pred americkými prezidentskými voľbami, zahŕňa okrem iného vybavenie protivzdušnej obrany, delostreleckú muníciu, obrnené vozidlá a protitankové zbrane, uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo obrany.

Oznámenie prišlo v čase, keď sa v ruskej Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou nachádza asi 8000 severokó­rejských vojakov, ktorí podľa Washingtonu i Kyjeva v najbližších dňoch zasiahnu do bojov, a zároveň len pár dní pred utorkovými prezidentskými voľbami, ktoré rozhodnú o tom, či sa do Bieleho domu dostane demokratka Kamala Harrisová, alebo republikán Donald Trump.

V prípade výhry Trumpa panujú obavy, že by sa americká pomoc, ktorá je pre Ukrajinu pri obrane proti ruskej agresii zásadná, mohla výrazne znížiť.

18:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina nebude robiť územné ústupky Rusku bez ohľadu na výsledky volieb v USA alebo úroveň pokračujúcej americkej podpory. Ukrajinský líder to povedal v rozhovore pre juhokórejskú verejnoprávnu vysielaciu spoločnosť KBS. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev neuzná svoje okupované územia za ruské, „bez ohľadu na to, čo kto chce, kto vyhrá v Spojených štátoch amerických, alebo ako dlho zostane Putin ruským vodcom. Je to jednoducho nemožné“.

„Ukrajina v každom prípade nemá ústavné právo vzdať sa svojich legitímnych štátnych území. Z právneho hľadiska je to jednoducho nemožné, bez ohľadu na to, čo si Putin predstavuje,” dodal ukrajinský prezident.

**17:44 Japonsko a Európska únia oznámili v piatok nové partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell to označil za historický krok, ktorý prichádza vo „veľmi vhodnom“ čase.

Borrell a japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaja na stretnutí v Tokiu predstavili Bezpečnostné a obranné partnerstvo EÚ-Japonsko, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu okrem iného pri spoločných vojenských cvičeniach, výmene informácií súvisiacich so zbrojným priemyslom či v oblasti vesmírnej bezpečnosti.

Ide o prvú dohodu svojho druhu, ktorú EÚ uzavrela s krajinou ázijsko-tichomorského regiónu, priblížil Borrell. „Žijeme vo veľmi nebezpečnom svete… a vzhľadom na situáciu v oboch našich regiónoch tento politický rámec prehlbuje našu schopnosť riešiť vznikajúce hrozby spoločne,“ povedal novinárom.

Japonsko, ktoré sa desaťročia spolieha na vojenskú techniku zo Spojených štátov, vyvíja novú stíhačku s Talianskom a Britániou. Zvyšuje tiež svoje výdavky na obranu s cieľom dosiahnuť v roku 2027 dve percentá HDP, sčasti pre aktivity Číny, ktorá posilňuje vojenský tlak na Taiwan.

Čítajte viac Japonský admirál: Možno sme medzi dvoma vojnami. Ruskou a tou na Taiwane

Japonský premiér Šigeru Išiba vyhlásil, že „dnešná Ukrajina by mohla byť zajtrajšou východnou Áziou“. Vyzval tiež na vytvorenie regionálneho spojenectva s princípom kolektívnej bezpečnosti, podobného aliancii NATO.

16:41 Na východnej hranici Poľska začala výstavba prvých častí opevnenia, ktoré má krajinu ochrániť pred možným útokom z ruskej Kaliningradskej oblasti alebo z Bieloruska. Vo štvrtok večer o tom na sociálnej sieti X informoval poľský premiér Donald Tusk. Jeho vláda tento rok na jar uviedla, že na posilnenie ochrany východnej hranice, takzvaný Východný štít, vyčlení desať miliárd zlotých.

„Stavba Východného štítu sa začala. (Rozbehli sa) prvé práce pri hranici s Ruskom,“ napísal poľský premiér pri fotografii, na ktorej bagre v maskovacích farbách hĺbia priekopy.

Poľská vláda už tento rok informovala, že plánuje vytvoriť komplexnú obrannú infraštruktúru na východnom krídle NATO, aby zabránila ohrozeniam z Bieloruska a Ruska. V rámci Východného štítu majú vzniknúť opevnenia rôzneho typu, prieskumné a detekčné systémy, logistické centrá, sklady a protidronové systémy. Počíta sa aj s využitím prírodných prekážok v krajine. Poľsko chce týmto spôsobom do roku 2028 zabezpečiť 800 kilometrov svojej východnej hranice, uviedla tlačová agentúra PAP.

Poľsko sa k tomu rozhodlo v súvislosti s hybridnými útokmi z Bieloruska a kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. Aj Estónsko, Lotyšsko a Litva sa z týchto dôvodov dohodli na vybudovaní obrannej línie v Pobaltí, spojená má byť s poľským Východným štítom. Na projekte sa podieľa aj britská a americká armáda.

15:19 Počas ukrajinskej operácie v ruskej Kurskej oblasti, ktorá odštartovala začiatkom augusta, stratili Rusi takmer 8-tisíc vojakov, čo je zhruba 15 práporov. Uviedla to v piatok tlačová služba ukrajinského veliteľstva vzdušných útočných síl. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské letecké útočné sily poznamenali, že výrazné úspechy Kyjev dosiahol aj pri ničení ruskej techniky a zbraní. Celkovo Ukrajinci v Kurskej oblasti zničili alebo poškodili 58 tankov, 162 bojových vozidiel pechoty, 46 obrnených transportérov, 136 delostreleckých systémov a dva raketomety. Rusi prišli aj o 592 automobilov, 46 systémov elektronického boja a o ďalšiu techniku.

Ukrajinskí výsadkári okrem toho v Kurskej oblasti zajali takmer 300 ruských vojakov a zmocnili sa deviatich tankov, štyroch obrnených transportérov, deviatich delostreleckých systémov a šiestich mínometov.

Čítajte viac Ukrajincov oslabila operácia v Kursku, Rusi minulý týždeň obsadili 196 kilometrov štvorcových Ukrajiny

12:58 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 460 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 696 410, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 162 tankov, 18 470 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 039 delostre­leckých systémov a 1 244 raketometov.

12:25 Rusko v októbri vypustilo na Ukrajinu 2023 bezpilotných lietadiel, z ktorých 1 185 zlikvidovala protivzdušná obrana, napísal dnes na facebooku generálny štáb ukrajinskej armády. Ďalších 738 dronov sa podľa neho stratilo, čo je termín, ktorý ozbrojené sily v poslednej dobe používajú u dronov, ktoré podľa serveru Ukrajinska pravda zmizli z radarov. Celkom od začiatku roka vyslala ruská armáda na Ukrajinu 6 987 útočných dronov, dodalo ukrajinské velenie.

„Väčšinou sa nepriateľské bezpilotné lietadlá zameriavali na civilnú a kritickú infraštruktúru Ukrajiny,“ tvrdí ukrajinský generálny štáb. Zároveň spomenul, že niektoré útoky mierili na vojenské objekty. O škodách sa nezmieňuje. Okrem hlásených zostrelených alebo takzvane stratených ruských dronov velenie ukrajinských ozbrojených síl informuje o 29 bezpilotných lietadlách, ktoré podľa neho opustili ukrajinský vzdušný priestor.

11:18 Rusko je „prekvapené“, že Turecko pokračuje v zásobovaní Ukrajiny zbraňami, zatiaľ čo sa v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom snaží vystupovať ako sprostredkovateľ, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok zverejnenom rozhovore pre turecký denník Hürriyet.

„Ukrajinské ozbrojené sily využívajú turecké zbrane na zabíjanie ruského vojenského personálu a civilistov,“ citoval denník Lavrova.

„Táto situácia nemôže nespôsobiť prekvapenie vzhľadom na vyhlásenia tureckej vlády, že je pripravená zabezpečiť sprostredkovateľské služby,“ podotkol ďalej Lavrov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zúčastnil aj na nedávnom summite rozvíjajúcich sa ekonomík – skupiny BRICS – v ruskej Kazani. Lavrov v rozhovore pre Hürriyet okrem iného povedal, že Rusko víta záujem Ankary o posilnenie vzťahov s BRICS.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky.

Čítajte viac Prečo si šéf OSN podáva ruku s vojnovým zločincom? Guterresa kritizujú za stretnutie s Putinom

10:32 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov plánuje v decembri cestu na Maltu, kde sa chce zúčastniť zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Informoval o tom dnes ruský denník Vedomosti s odvolaním sa na hovorkyňu ruskej diplomacie Máriu Zacharovovú. Pre Lavrova to podľa denníka bude prvá cesta do členskej krajiny Európskej únie od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

Maltské veľvyslanectvo v Rusku podľa denníka uviedlo, že rozhodnutie usporiadať 5. a 6. decembra zasadnutie rady ministrov zahraničných vecí OBSE sa týka všetkých členských krajín organizácie, teda aj Ruska. „Delegácie OBSE sú pravidelne informované o priebehu príprav. Ďalšie praktické podrobnosti, vrátane pozvánok, budú všetkým delegáciám OBSE včas zaslané,“ uviedla ambasáda.

Lavrov je – podobne ako napríklad ruský prezident Vladimír Putin – od februára 2022 na individuálnych sankčných zoznamoch EÚ, upozornil ďalej ruský denník a dodal, že súčasťou postihov je zmrazenie prípadného majetku vrcholného diplomata v EÚ. Brusel uvalil na Lavrova sankcie kvôli jeho úlohe vo vojne, ale nezakázal mu do cestovať na územie únie v snahe ponechať otvorený komunikačný kanál s ruským diplomatom, podotkol server Politico.

Čítajte viac Lavrov: Európski lídri sú stále pripravení brániť takzvané hodnoty nacizmu

10:05 Prekvapenie z „mlčania“ Číny vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň odsúdil svojich spojencov za to, čo označil za nečinnosť v súvislosti s vojakmi z KĽDR.

Čítajte viac Peking dáva ruky preč od bratríčkovania sa Putina s Kimom na Ukrajine

**9:44 Ukrajinské vzdušné sily vo svojej dennej správe uviedli, že ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu tromi raketami Ch-59/69, 48 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid iránskej výroby a ďalšími „neidentifiko­vanými“ dronmi.

Ukrajinská PVO podľa správy zničila 31 dronov, 14 sa stratilo a ďalšie tri odleteli smerom na Bielorusko. Zostreliť sa podarilo aj jednu raketu Ch-59/69 a zvyšné dve „nedosiahli svoje ciele“. Podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym obetiam.

8:41 Ukrajinský dron sa v noci na dnešok zrútil v areáli skladu ropy vo Svetlograde v Stavropoľskom kraji na juhu Ruska. Na telegrame o tom informoval gubernátor tohto regiónu Vladimir Vladimirov. Nikomu sa podľa neho nič nestalo. Ruská protivzdušná obrana v noci na dnešok podľa ministerstva obrany v Moskve zničila 83 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Ukrajinské letectvo informovalo o zneškodnení 31 ruských dronov a jednej strely.

„V noci na dnešok sa na pozemku skladu ropy v meste Svetlograd zrútilo ukrajinské bezpilotné lietadlo. Nikomu sa nič nestalo. Na mieste pracujú záchranné zložky,“ citujú Vladimirova agentúry. Telegramový kanál Baza zverejnil video okamihu zásahu skladu. Po výbuchu tam vznikol požiar. Informácie o jeho rozsahu a škodách v areáli nie sú k dispozícii.

7:00 Ľudia žijúci v Európskej únii by si mali urobiť zásoby núdzových zásob pre prípad vypuknutia vojny alebo inej mimoriadnej udalosti, odporúča nová správa, napísal americký magazín Newsweek. Správu o civilnej a vojenskej pripravenosti Európy zverejnenú v stredu dal dohromady bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vo funkcii osobitného poradcu predsedu Európskej komisie.

V správe sa uvádza, že EÚ nebola pripravená ani na pandémiu COVID-19, ani na agresiu Ruska proti Ukrajine a že musí prejsť „od reakcie k proaktívnej pripravenosti“. V rámci tejto stratégie by EÚ mala domácnostiam odporučiť, aby boli pripravené byť v prípade núdze sebestačné minimálne 72 hodín, uvádza sa v správe.

Odporúča členským štátom, aby okrem iného poskytli svojim občanom usmernenia týkajúce sa skladovania, evakuácie a prístupu k pohotovostným službám. Prieskum citovaný v správe načrtáva rôzne nevyhnutné zásoby pre domácnosti v prípade núdze, vrátane zásob potravín, nápojov a liekov, baterky a rádia na batérie, píše Newsweek.

Cieľom poradenstva je pripraviť občanov EÚ na núdzové situácie od pandémie po extrémne počasie alebo ozbrojenú agresiu. Pandémia COVID-19 podnietila ľudí na celom svete, aby náhle začali nakupovať tovar do zásoby, čo viedlo k nedostatku určitých položiek.

Hoci správa neuvádza ruskú agresiu ako jedinú možnú hrozbu, uvádza ju ako hlavnú. „Nemáme jasný plán, čo EÚ urobí v prípade ozbrojenej agresie proti členskému štátu. Hrozba vojny, ktorú Rusko predstavuje pre európsku bezpečnosť, nás núti riešiť túto otázku ako ústredný bod našej pripravenosti bez toho, aby sme podkopali pracovať na príprave na ďalšie veľké hrozby,“ uvádza sa v správe.

Správa uvádza, že zatiaľ čo hrozbu ruskej agresie najviac pociťujú jeho bezprostrední susedia, akýkoľvek zásah Ruska proti členskému štátu EÚ by ovplyvnil všetkých 27 krajín bloku.

„Územná celistvosť a politická nezávislosť každého členského štátu je neoddeliteľne spojená s integritou a politickou nezávislosťou ostatných členských štátov a EÚ ako celku,“ uvádza sa v správe.ň

V správe sa uvádza, že posilnenie postavenia občanov by malo byť „jadrom“ komplexnej stratégie pripravenosti a že blok by mal zvyšovať povedomie a podporovať sebestačnosť svojho obyvateľstva.

Navrhuje aj ďalšie celoeurópske opatrenia, pričom najmenej 20 percent z celkového rozpočtu bloku má byť vyčlenených na zvýšenie bezpečnosti a pripravenosti na krízy. Navrhuje tiež plán väčšej výmeny spravodajských informácií medzi krajinami EÚ.

165-stranovú správu v stredu predstavili predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, uviedol Newsweek.

7:00 Záchranné tímy ukončili vo štvrtok vyslobodzovacie a pátracie práce pri výškovej budove v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny, zasiahnutej ruskou riadenou strelou. Počet obetí podľa pohotovostných zložiek stúpol na tri, píše agentúra Reuters.

Medzi obeťami sú aj deti vo veku 12 a 15 rokov, pričom 36 ďalších osôb utrpelo zranenia pri útoku, ktorý sa odohral v stredu vo večerných hodinách.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov predtým uviedol, že jedno z detí vytiahli z trosiek so zraneniami hlavy a zlomeninami, lekárom sa ho však nepodarilo zachrániť.

Synehubov na platforme Telegram tiež napísal, že v dôsledku útoku vypukol požiar a jeden z vchodov zostal zničený, čo spôsobil, že v budove zostal veľký kráter.

Mesto Charkov zostalo po neúspešnom pochode ruských jednotiek na hlavné mesto Kyjev vo februári 2022 v ukrajinských rukách, odvtedy sa však pravidelne stáva terčom ruských náletov. Nachádza sa približne 30 kilometrov od hraníc s Ruskom, pripomína Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v stredu v noci vyzval západných spojencov, aby v reakcii na útok podnikli potrebné kroky; požiadal pritom najmä o zabezpečenie lepšej obrany a poskytnutie zbraní dlhého doletu.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….