Aké sú správy zo stredu sveta Kto zmizne, káva, alebo ľudia

Ničenie prírody sa stupňuje. Pre túžbu po káve môžeme za najbližšie štvrťstoročie zničiť desiatky miliónov (!) hektárov dažďových pralesov, čo rozkolíše svetovú klímu ešte viac. Príbeh kávových farmárov z Kolumbie zachytil český dokumentarista a vedúci kampaní vo Fairtrade Česko a Slovensko Stanislav Komínek vo filme Kávová budúcnosť. Pred pár dňami ho ocenili na medzinárodnom filmovom festivale Agrofilm.

Pijete kávu?

Áno, mám kávu rád.

Nad čím pri šálke uvažujete?

Pri káve rozlišujem dve veci, ktoré považujem za dôležité. Najprv si všímam, či je káva vôbec kvalitná a či je dobre pripravená. Keď si napríklad chystám espresso, dávam pozor na správny pomer váhy vstupu – namletej kávy a výstupu – výsledného espressa. Snažím sa tiež, aby bola namletá káva v páke kávovaru rovnomerne rozdistribuovaná. Všímam si, či ide o výberovú kávu, alebo kávu s nejakým certifikátom, ale i to, ako je pražená, či do svetlejších, alebo tmavších tónov, ako je namletá. Nuž a druhý dôležitý rozmer zahŕňa otázky – ako daná káva vôbec vznikla a akú plácu dostali ľudia, ktorí ju vypestovali? Čo sa za šálkou kávy skrýva? Ako jej pestovatelia žijú, aké sú dôsledky pre životné prostredie?

Dá sa niečo také vôbec zistiť?

V dnešnej dobe je to veľmi ťažké. Ale možno nájsť správnu cestu – najlepším variantom je káva, ktorá pochádza zo systému direct trade, čiže išlo o priamy predaj, od farmára k pražiarovi. Ďalšou možnosťou je všímať si, či ide o kávu s certifikátom Fairtrade, ideálne v kombinácii s certifikátom bio. Ak tieto atribúty káva nespĺňa, tak si ju jednoducho nedám.

Je šálka kávy stále horkým odkazom kolonializmu?

Určite. Káva je produktom, ktorý pochádza z bývalých kolonizovaných krajín. Dôsledky koloniálnej histórie sa v týchto štátoch naďalej prejavujú. Do Latinskej Ameriky, do Kolumbie prišla káva v 18. storočí, v čase, keď už naplno fungoval atlantický obchodný systém. Z Afriky sa loďami posielali čierni otroci na plantáže do Ameriky, aby pestovali plodiny. Pracovali tam zadarmo. Cez Atlantický oceán otrokári previezli celkovo asi 20 miliónov ľudí. A plodiny potom cestovali k nám do Európy, kde sa spracovávali. Išlo o tabak, bavlnu, cukrovú trstinu a aj kávu. Práve lacný dovoz surovín naštartoval rozvoj Európy. Plodiny sa spracovávali v nových priemyselných oblastiach západnej Európy, ktorá vďaka tomu bohatla. Na spracovateľský priemysel mohlo nadviazať bankovníctvo, lodiarstvo, poisťovníctvo, potravinársky priemysel. Napríklad v Česku začali vďaka tomu vznikať textilné továrne a podniky na spracovanie bavlny. Európa bola ešte v 14. storočí hlboko pozadu za Indiou alebo Čínou, ktoré využívali obchod v Indickom oceáne. No len čo sa spustil obchod v Atlantickom oceáne, ktorý bol postavený na zneužívaní otrockej práce, Európa naberala na sile a začala sa prudko rozvíjať. Nespravodlivé podmienky však zostávajú dodnes.

Ako sa to prejavuje?

Veľké medzinárodné inštitúcie, ktoré rozhodujú o nastavení globálneho obchodu, prijímajú opatrenia, ktoré podporujú bohaté krajiny na úkor chudobných. Tieto inštitúcie majú čoraz väčšie rozhodovacie právomoci.

Čítajte rozhovor Musíme sa pozrieť do zrkadla, v ktorom Európa zotročuje

Môžeme teda povedať, že každodenný kávový pôžitok stojí aj dnes na vykorisťovaní a zbedačovaní ľudí na opačnom konci sveta?

Podľa výskumov 44 percent pestovateľov kávy žije z menej ako 3,2 dolára na deň. Žijú v chudobe. Jasne to ukazuje, že obchodné vzťahy nie sú nastavené spravodlivo. A že v oblastiach, kde sa pestuje káva, ľudia nedokážu žiť dôstojne.

Má mať človek výčitky svedomia, keď pije kávu?

Káva je luxusný produkt. Je to niečo, čo pochádza z veľkej diaľky a mali by sme k tomu tak pristupovať. A keď už chce človek vychutnať kávu, mal by si ju zadovážiť maximálne zodpovedným spôsobom. To znamená, že si kúpi kávu, ktorá je Fairtrade alebo ešte lepšie, ak pochádza z direct trade, zo systému priamych vzťahov. Ale treba priznať, že práve systém direct trade v sebe skrýva veľa neistoty a ťažko to spotrebitelia rozoznajú. Neviem ako na Slovensku, ale v Českej republike sa direct káva stáva silnou témou. Takmer všetky malé pražiarne a na ne napojené kaviarne presviedčajú, že majú výberovú kávu priamo od pestovateľov, a že je to skvelé. Ale nie je!

V čom je problém?

V Česku je asi 150 malých pražiarní, prakticky všetky používajú výberovú kávu. Výberová znamená, že ju zhodnotil degustátor podľa cuppingových štandardov SCA (Asociácia výberovej kávy). Sleduje sa desať kritérií, v každom môže vzorka získať desať bodov. Maximálne možno získať 100 bodov. Len čo nejaká vzorka dosiahne 80 bodov, ide o výberovú kávu, ktorá smeruje na špeciálne trhy, aby následne skončila v malej pražiarni, kde vám naservírujú skvelú kávu za veľa peňazí. Na takejto káve môže viac zarobiť aj samotný pestovateľ. Lenže výberovej kávy je málo. Ide o jednotky percent. Drvivá väčšina spadá do štandardnej kávy. Časť z nej previazaná kontraktmi s veľkými spoločnosťami alebo s rôznymi certifikátmi. A tak viac ako polovica kávy ide na burzu a riadi sa trhovou cenou, ktorá je veľmi nízka. Odvíja sa od štandardných trhových pravidiel. Ak je produkcia kávy vysoká, cena na burze klesá. Ak cena kávy stúpa, naznačuje to krízu a problémy s pestovaním. Mrazy, veľké dažde, zničené kvety a následná slabá produkcia, plesne a podobne. V konečnom výsledku na tom pestovateľ vždy vyjde zle.

Čítajte viac Bojujeme o kávu s klímou. Pomôže múdrosť Inkov?

Ale pestovateľ výberovej kávy sa môže mať lepšie, keďže mu môžu zaplatiť viac. V čom je háčik?

Dobrý obchod by mal stáť na priamych vzťahoch. Poznám pestovateľa, robí pre mňa dobrý produkt, ktorý si od neho kúpim za dobrú cenu, aby uživil svoju rodinu, mohol žiť dôstojne. Ale háčiky sú dva. Týka sa to pražiarní v Česku aj na Slovensku. Prvý základný problém spočíva v tom, že pražiarne priame vzťahy väčšinou nemajú. Výberovú kávu nakupujú skrz priekupníka niekde v Hamburgu. Zaobstarajú si hotový produkt – kvalitnú výberovú kávu, vôbec neriešia priame väzby. Málokto skutočne vyrazí za pestovateľom, aby ho navštívil a nastavil si dlhodobú spoluprácu. Nuž a druhý háčik tkvie v tom, že kupujú iba výberovú kávu. Lenže kvôli meniacej sa klíme, prudkým výkyvom počasia sa často stáva, že na druhý rok pestovateľ jednoducho výberovú kávu nedokáže ponúknuť. Pri hodnotení (cuppingu) dosiahne iba 75 bodov. Okamžite spadne do štandardnej kávy, ktorá má na burze nízku cenu. Pražiareň takúto kávu od pestovateľa nezoberie a spoluprácu ukončí. Je veľmi málo pražiarní, ktoré udržujú vzťahy s pestovateľmi naozaj dlhodobo, bez ohľadu na možný pokles hodnotenia.

Dá sa farmárčenie nastaviť na výberovú kávu?

Výberová káva nie je len o úsilí, ale i šťastí. Môžete mať pozemky na južných svahoch, so sopečnou pôdou, ale stačí výraznejší prejav klimatickej zmeny, a zrazu vaša káva nedosiahne 80 bodov a spadnete do neférového, tvrdého medzinárodného obchodu. Direct trade by bol naozaj ideálnym riešením a Fairtrade mnohých farmárov povzbudzuje, aby nadväzovali priame väzby s pražiarňami alebo so spoločnosťami, ktoré by kávu odoberali dlhodobo bez ohľadu na výkyvy. K tomuto by mal obchod smerovať. V Česku pôsobí napríklad pražiareň doubleshot, bola jednou z prvých malých pražiarní, ktoré sa rozhodli ponúkať výberovú kávu. V rozhovore pre Forbes uviedli, že sa snažia udržiavať dlhodobé vzťahy, jazdia za pestovateľmi a kupujú od nich kávu, aj keď jej kvalita klesne. Dokážu ju však skvelo napražiť a predávajú ju v kancelárskych zmesiach. Je to stále dobrá káva, ktorú si dáte v kancelárii.

Ale prečo to robia? To chcú naozaj podržať farmárov?

Presne tak. Ide im to, aby sa pestovateľ mohol ďalej rozvíjať. Spoločne riešia zvyšovanie kvality. Aby boli spokojné všetky strany. Pražiareň, zákazníci, farmár. Taký prístup je však výnimočný, preto dávam prednosť káve s certifikáciou Fairtrade.

Už sme načrtli, že pre klimatickú zmenu je čoraz namáhavejšie pestovať kávu. Čaká nás budúcnosť bez kávy? Môže sa stať, že naše deti, naše vnúčatá nebudú poznať chuť arabiky?

Myslím si, že sa obrátia pomery a bude sa konzumovať viac robusty ako arabiky. Robusta, ako to naznačuje jej názov, je odolnejšia, pestuje sa v iných nadmorských výškach, vydrží viac. Klimatická kríza arabiku ničí. Podľa vedcov z Zürišskej univerztiy aplikovaných vied stratíme do roku 2050 polovicu vhodných plôch na pestovanie arabiky. A to sa ukázalo aj počas našej cesty do Kolumbie. U mnohých pestovateľov klesala produkcia kávy a boli nútení prejsť na iné plodiny. Ale to neznamená, že to takto dopadne a že budeme mať iba robustu.

Čo tomu môže zabrániť?

Stále sa budú skúšať rôzne klimatické opatrenia, aby sme vedeli pestovať arabiku aj v budúcnosti. Napríklad farmári budú arabiku pestovať čoraz viac v tieni stromov, budú šľachtiť a štepiť odolnejšie kávovníky a podobne.

Čítajte viac Kávoví farmári: Klímu pokazili najmenej, bojujú s ňou najviac

No je tu ešte jeden fenomén, ktorý pripomenul aj váš dokument. Cituje štúdiu Coffee Barometer z roku 2020, podľa ktorej, ak sa budeme snažiť zachovať produkciu kávy na súčasnej úrovni, do roku 2050 to môže priniesť zničenie desiatok miliónov hektárov dažďových pralesov, čo bude mať zničujúce dôsledky pre klímu a ekosystémy celého sveta. Najprv, ako môže túžba po káve spustiť takúto deštrukciu?

Ak sa nezmení prístup a nebudú sa skúšať klimatické opatrenia a káva bude na ústupe, budú sa hľadať nové plochy, kde by sa mohla pestovať. Pôjde sa do vyšších nadmorských výšok, kde v danej dobe bude ešte ideálna klíma. Často ide o miesta, kde rastú pôvodné alebo len veľmi málo ovplyvnené lesy. Preto hrozí masívne odlesňovanie.

Ako tomu zabrániť?

Ľudia môžu urobiť viacero vecí. Nie je to len o tom, že sme spotrebitelia a môžeme sa rozhodnúť, či zainvestujeme do biokávy, alebo fairtradovej kávy. Môžeme byť aktívnymi občanmi, ktorí premýšľajú nad súvislosťami a informujú svoje okolie, rodinu, komunitu. Môžeme o tom vzdelávať. Môžeme vyvíjať tlak na politikov, aby sa menila legislatíva v prospech klimatických opatrení a udržateľnejších spôsobov obchodovania a produkcie potravín. Rovnako dokážeme tlačiť na firmy, aby sa správali zodpovedne bez toho, aby ich k tomu donútili politici skrz legislatívne zmeny.

Čítajte viac Bude svet bez kávy či kakaa?

Ak je motorom spomínaných hrozieb spotreba, mali by sme sa uskromniť v konzumácii kávy?

Nuž, spotreba kávy neustále rastie. Ako som už povedal, káva je luxusný tovar. A tak by sme k nej mali aj pristupovať. Netvrdím, že by sme mali prestať piť kávu. Ale nemali by sme jej konzumovať hektolitre a zároveň by sme ju mali mať zo zodpovedných zdrojov. Káva predstavuje živobytie pre 25 miliónov drobných farmárov na tomto svete. Ak zoberieme do úvahy celý kávový biznis, ide o 100 miliónov ľudí, ktorí sa pestovaním kávy živia už niekoľko generácií.

Mali ste vzácnu príležitosť pohybovať sa v prostredí pôvodných obyvateľov Kolumbie, nositeľov tradícií a poznatkov ešte z predkolumbovských čias, napríklad Arhuakov. Ako dlho pestujú kávu?

Zhruba 150 rokov. Na severe Kolumbie sa živia takmer výlučne pestovaním kávy, potom ešte pletú tašky mochilla. To je všetko, čo im slúži na získanie externých zdrojov. Veľa ich pritom nepotrebujú, žijú skromne a samostatne, do mesta za nákupmi často nechodia. Ale oceňujú, že napríklad môžu za externé zdroje postaviť školu, vážia si vzdelanie.

Ako vnímajú klimatickú zmenu?

Ako ohrozenie. Pretože vidia, že kávy vypestujú menej. Vidia dôsledky klimatickej krízy na okolitú krajinu. Počúvať ich, ako rozprávajú o poznatkoch vo vzťahu ku krajine a prírode, ktoré si prenášajú skrz generácie, bolo pre mňa veľmi cenné.

Arhuakovia nosia zvláštne biele čiapky. Má to hlbší význam?

Symbolizujú ľadovce v pohorí Sierra Nevada de Santa Marta. Je najvyšším v Kolumbii, vrcholy presahujú nadmorskú výšku 5 000 metrov a zdobia ich tropické ľadovce. Klimatická zmena spôsobuje, že sa biela hmota na horách viditeľne zmenšuje. Arhuakovia prichádzajú o symbol vlastnej identity. Cítia, že to nie je dobré.

Mohli by sme sa niečím od ich kultúry my Európania inšpirovať?

(Nadlho sa odmlčí). Premýšľam nad tým, či pre nás už nie je neskoro… Predstavte si, čo som tam zaznamenal. Oni sa na nás v istom momente zahľadeli s ľútosťou v očiach a povedali – vy už ste žiaľ civilizovaní. Ste odpojení od matky Zeme, odpojení od prírodných väzieb, už si nedokážete uvedomovať prepojenia a súvislosti. Tento uhol pohľadu som vnímal ako veľmi cenný.

Nakrúcali ste v oblasti, ktorú zasiahla činnosť ultraľavicových Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Akú to zanechalo ozvenu?

Spôsobilo to veľa utrpenia. Treba si uvedomiť, že to veľmi úzko súvisí s koloniálnou históriou. To, čo viedlo k vzniku FARC a zakladaniu domobrán, boli sociálne pomery v krajine. Ľudia sa začínajú búriť, ak sa majú zle. Pre ktorúkoľvek krajinu vo svete platí, že ak sa nezlepšia socioekonomické pomery, hrozí, že ľudia budú bojovať za to, aby mohli žiť dôstojne. Nejde len o lokálne nepokoje, môže to nabrať celosvetový rozmer. Jedným z prejavov je migrácia a to sa dotýka aj nás v Európe.

Čítajte viac Historickú krivdu premenili na živobytie. Silu z hôr čerpá aj Pacheca z kmeňa Arhuakov

Vo filme ste oslovili aj farmára Bladimira Pachecu, ktorý navštívil Slovensko pred dvomi rokmi. Keď som sa s ním zhováral, prekvapilo ma, že napriek všetkému, čím aj on prešiel, nehovoril o krivde. Povedal doslova – nemožno žiť z histórie a točiť sa v pripomínaní starej zloby. Stretávali ste sa s tým aj pri ďalších pestovateľoch?

Necítil som z ich strany žiadnu nevraživosť voči kolonizátorom, Španielom. Ale možno to súviselo s tým, že som tam strávil iba niekoľko týždňov. Keby som tam strávil dlhší čas, možno by sa niektorí rozhovorili viac.

Nezaznievala ani výčitka voči Európanom? Arhuakovia, sa na klimatickej kríze podieľali najmenej a teraz musia toho veľa znášať.

Nie. Vnímal som však niečo iné, hlbšie. Arhuakovia hovoria, že žijú v strede sveta, v pohorí Sierra Nevada de Santa Marta. A vnímajú akúsi historickú povinnosť prinášať správy o stave Zeme do celého sveta. Informujú o tom, ako sa ľudia odpojujú od prírodných väzieb, informujú o vážnych dôsledkoch klimatickej zmeny. Toto som tam cítil.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….