Ako najlepšie informovať o politickom prevrate? Z pohodlia vlastnej kuchyne

Ako by vyzerala ideálna diskusia?

Karel (Ondřej Vetchý) je renomovaný rozhlasový spravodajca, ktorý v súčasnosti podáva správy z Kamburi, krajiny na Blízkom Východe, kde sa práve konajú voľby.

Keď nadobudne podozrenie, že ho jeho partnerka a kolegyňa Marta (Tatiana Dyková), ktorá má v Českom rozhlase vlastnú reláciu, podvádza, rozhodne sa vrátiť do Prahy. Doma nájde Martu spolu s jej kolegom Khaledom (Jordan Haj) v situácii, z ktorej sa im ťažko len vyhovára – hoci spolu naozaj nič nemajú.

Karel vypení a je rozhodnutý Khaleda zavraždiť – medzitým sa však v Kamburi udeje prevrat, a Karel tak musí vysielať zo svojej kuchyne. Nerobí si z toho ťažkú hlavu, pohotovo využije predmety nachádzajúce sa v domácnosti a s ich pomocou vytvára zvukové kulisy, ktoré v pozadí simulujú dramatické dianie. Karlove falošné reportáže sú neuveriteľne úspešné, postupne sa o nich dozvedá celý svet.

Film poukazuje na to, ako ľahko sa do mediálneho priestoru môžu dostať nepravdivé informácie, ktoré sa následne šíria rýchlosťou svetla. Vedľajšia dejová linka sa venuje dezinformáciám, a hoci pôsobí groteskne, nemá ďaleko od pravdy.

Marta dostane príkaz, aby si do relácie prizvala obe názorové strany jedného sporu – charizmatického dezinformátora (Jiří Havelka), ktorý debatu de-facto vyhrá nie argumentmi, ale šikovnosťou jazyka, a ministra, ktorý je v takom úžase z toho, čo počuje, že ani nenachádza slová.

Tvorcovia tým otvárajú tému, ktorá je stále naliehavejšia – ako a s kým viesť debaty? Má zmysel diskutovať s ľuďmi, ktorí vás budú presviedčať o absolútnych bludoch? Existujú však aj také debaty, v ktorých sa stretávajú ľudia s rovnakými politickými názormi, a iba si vzájomne prikyvujú, potľapkávajú sa po pleciach – nie je to samoúčelné?

Ako by teda mala vyzerať kvalitná diskusia? V ideálnom svete by ju tvorili ľudia z rôznych názorových prúdov (okrem tých, čo veria úplným absurdnostiam), ktorí by boli schopní pristupovať k sebe s rešpektom, a diváci by si z ich argumentov naozaj niečo odniesli.

Uvedomelá generácia, ktorú čokoládou nepodplatíte

Téma dezinformácií preniká aj do príbehu učiteľa biológie Vojtěcha (Jaroslav Plesl), ktorý sa s obavami chystá oznámiť mame (Jaroslava Pokorná), že sa sťahuje k priateľke Kláre (Jana Plodková). Človek si väčšinu času nie je úplne istý tým, prečo je táto dejová línia dôležitá, o čom vlastne vypovedá? Dozvie sa to až v bizarnom závere.

Mimochodom, pozorný divák si všimne istú nezrovnalosť. Kým Karel s Martou bývajú v obyčajne vyzerajúcom byte, Vojtěch s mamou, ktorí sú z tej istej bytovky, žijú vo veľkom, strašidelne vyzerajúcom priestore, ktorý pripomína skôr interiér nejakej starej vily – ešte sú tam aj schody!

A to nie je jediná vec, nad ktorou sa človek pozastaví – zvláštne je napríklad aj to, že hoci Karel počas svojej kariéry pochodil poriadny kus sveta, jeho jazykové schopnosti tomu veľmi nenasvedčujú.

Foto: Continental Film

Výnimočný stav Karel (Ondřej Vetchý) je presvedčený, že ho priateľka Marta (Tatiana Dyková) podvádza s kolegom Khaledom (Jordan Haj).

V jednej scéne sa Kateřina Brožová predstavuje ako sponzorka školy, ktorá žiakom v rámci prednášky veľkoryso ponúka čokoládu. Dnešná generácia je však uvedomelá, deti sa na sladkosti ani nepozrú a šokovanú mecénku okamžite začnú obviňovať z toho, že sa v produktoch jej firmy nachádza palmový olej.

Je to miestami vtipné, výpovedné o našej dobe, no napriek tomu sa človek neubráni pocitu, že je to akési odveci.

Film Výnimočný stav má dobrý a originálny námet, na ktorom sa – ak nerátame vedľajšiu dejovú líniu – človek dobre zabaví. Dôvodom sú najmä herecké výkony Ondřeja Vetchého a Tatiany Dykovej, ktorí tvoria veľmi svojský pár. Na jednej strane je vtipné sledovať, ako je Marta v istých momentoch povznesená nad Karlovo správanie, no zároveň sú motívy a smerovanie postáv dosť nejasné.

Nejde o prirodzený lineárny vývoj, ktorý by z niečoho plynul – každú chvíľu sa ich pohnútky radikálne menia a divák netuší, čo si o nich má myslieť. Karel sa Khaledovi na začiatku otvorene vyhráža so zbraňou v ruke a Marta neskôr spomenie jeho násilné sklony z minulosti – čo má byť zdrojom humoru, no vôbec to nie je vtipné.

Otázne sa dajú vnímať aj stereotypné narážky na Khaledov arabský pôvod, a to podľa toho, či ich divák vníma podobne ako satiru na spôsob South Parku.

Na snímke Výnimočný stav sa dá celkom dobre zabaviť, pokiaľ príliš nepremýšľate nad tým, čo sledujete. Jej najväčším problémom je nekonzistentnosť, ktorej sekundujú viaceré logické nezmysly. Aj absurdné filmy sa musia niesť v určitom tóne, nehľadiac na to, ako šialene vyznievajú.

Hoci je myšlienka, ktorá za snímkou stojí, hodná spracovania, v prípade Výnimočného stavu sa to veľmi nevydarilo. Ako ľahká komédia na zabavenie sa po práci však funguje dobre.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….