Aký budú mať vplyv zmeny v DPH na ceny v obchodoch? Pozrite sa, čo zlacnie a čo kúpite lacnejšie

Čo vlastne DPH je, ako vplýva na tvorbu cien a koľko táto daň prináša do štátneho rozpočtu?

Daň z pridanej hodnoty je jednou zo základných a najväčších daní, ktoré má štát k dispozícii. Ak sa pozeráme na dáta z minulosti a na prepočty ministerstva financií pre budúci rok, DPH prinesie do štátneho rozpočtu 11,53 miliardy eur. Pre kontext, celkové výnosy z daní sú na úrovni okolo 27,94 miliardy eur – DPH tak tvorí viac ako 40 %. Keď si to porovnáme s inými daňami, ktoré má štát k dispozícii, napríklad daň z príjmu, tak tam je výber kombinovaný pre fyzické osoby aj firmy približne 11 miliárd eur. Z pohľadu spotrebiteľa je DPH niečo, čo nezdaňuje naše príjmy, ale našu spotrebu. Keď sa pozeráme na to, ako sa správa na pultoch obchodov, pokiaľ je základ dane 10 eur a sadzba dane z pridanej hodnoty je 20 %, DPH bude 2 eurá a výsledná cena produktu, ktorú zaplatíme, bude 12 eur. Konsolidačné opatrenia, ktoré prednedávnom schválila Národná rada, prinesú v roku 2025 do rozpočtu dodatočných 756 miliónov eur a zmeny v DPH tak budú jedným z najväčších opatrení v rámci konsolidačného balíčka. Pôvodne sa očakával výber na úrovni približne miliardy, ale vzhľadom na rôzne ústupky, ktoré sa v rámci legislatívneho procesu urobili, sa to znížilo približne na 700 miliónov eur.

Ľudia si často myslia, že ak sa DPH zvýši o tri percentá, takisto sa zvýši aj cena…

DPH je jeden z faktorov, ktorý má vplyv na cenotvorbu, ale nie jediný. Nachádza sa v mori rôznych faktorov, rôznych veličín, ktoré majú vplyv na to, koľko nakoniec za produkty a služby zaplatíme. Zvýšenie základnej sadzby DPH o tri percentuálne body, z 20 na 23 %, by v prípade plného prenosu znamenalo 2,5 % zvýšenie ceny. Zároveň musíme brať do úvahy, že vplyvom konkurenčného prostredia si podnikateľ často nemôže dovoliť preniesť DPH do finálnej ceny produktu úplne. To vidíme napríklad aj keď sa pozeráme na štatistiky Národnej banky Slovenska, jej dáta po poslednom plošnom zvýšení sadzby DPH v roku 2011, keď stúpla sadzba z 19 na 20 %, v tom prípade bol v niektorých produktových kategóriách prenos do ceny len polovičný. Môžeme teda očakávať, že namiesto 2,5-percentného zdraženia vplyvom DPH môžu byť ceny vyššie o 1,25 %. Zároveň ale musíme brať do úvahy, že existuje všeobecná inflácia, ceny sa zvyšujú aj bez zásahu vlády, či už je to napríklad rast platov, rast nákladov, rast cien surovín, prepravy. To je tá prvá, trhová kategória, ktorá vplýva na zdražovanie. Zároveň úpravy v dani z pridanej hodnoty neprichádzajú samy, ale v kontexte ďalších konsolidačných opatrení, ktoré sa od budúceho roka zavádzajú. Napríklad daň z finančných transakcií, ktorá zvýši podnikom náklady o tisícky eur, máme zároveň už schválené nové spotrebné dane, napríklad novú daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktorá zvýši ceny nealkoholických nápojov a vykompenzuje alebo vymaže úpravu DPH pre nápoje z 20 na 19 %. Tiež sa zavádzajú nové dane na tabakové a nikotínové produkty, nikotínové vrecúška, elektronické cigarety, náplne do elektronických cigariet. Čiže v týchto produktových kategóriách bude nárast nielen kvôli DPH, ale ešte aj kvôli spotrebným daniam. A napokon tu máme ďalšie opatrenia, ktoré ovplyvňujú disponibilný príjem domácnosti, a teda nezvyšujú ich výdavky, ale znižujú príjmy, ktoré ľudia následne môžu míňať. Rozprávame sa napríklad o úpravách v rodičovskom dôchodku alebo o úpravách v bonuse na deti.

Čítajte viac Obchodníci a potravinári rokovali s Ficom o nižšej DPH. Ktoré potraviny majú byť od januára lacnejšie?

Sadzby DPH budú od budúceho roka tri. Povedzme si, ktoré tovary budú v ktorej kategórii.

Základná sadzba stúpne z 20 na 23 %, zároveň súčasná znížená sadzba sa ešte viac zníži, z 10 na 5 %. Táto sa týka najmä vybraných základných potravín, ale aj kníh, časopisov, novín, liekov, ubytovania v hoteloch a stravovania v reštauráciách a zároveň sú tam aj napríklad vstupy do fitnescentier a na štadióny. K tomu sa zavádza sadzba 19 %, do ktorej spadne elektrická energia, ale všetky potraviny, ktoré v súčasnosti nie sú pokryté už zníženou sadzbou dane. Zároveň sa mierne upravuje aj zoznam produktov, napríklad pri knihách sa znížená daň rozširuje aj na elektronické knihy a audioknihy, na ktoré v súčasnosti je klasická 20 % sadzba. Upravuje sa stravovanie v reštauráciách, kde síce jedlo ide z 10 na 5 %, ale nealkonápoje sa zdvíhajú z 10 na 19 %, čo sa dotkne najmä kaviarní, v ktorých spotreba jedla predstavuje len približne jednu pätinu obratu. Zároveň zo zníženej sadzby vypadnú napríklad skipasy alebo vstupy a permanentky do akvaparkov.

Takže ak príde človek do reštaurácie, objedná si jedlo aj nápoje, na bločku bude mať dve rôzne sadzby DPH?

Áno. Pokiaľ sa budeme rozprávať o jedle, tak jedlo pôjde nižšie a pokiaľ si k tomu objedná aj kávu, poprípade iný nealkoholický sladený nápoj, tak sa budeme rozprávať o vyššej sadzbe dane.

Minister financií hovorí o tom, že DPH klesne na 5 % v prípade základných potravín. Ktoré potraviny považuje štát za základné?

Rozprávame sa o čerstvom pečive, ale nie o takzvaných dopekoch, z ovocia sú to napríklad jablká, hrušky, nachádza sa tam aj vybraná zelenina, a teda šalát, uhorky, paradajky, cibuľa či zemiaky. Zo syrov sa tam nachádza len bryndza. Potom tam je mlieko, med, maslo , ale margarín a iné náhrady masla sa tam nenachádzajú. Sú tam sladkovodné ryby a mäso – hydina, hovädzie, bravčové. To, ako sú zoznamy nastavené, je pomerne paradoxné. Odrážajú sa tam aj nejaké politické priority, napríklad v zníženej sadzbe je hroznový mušt, ale hrozno nie. Máme tam mlieko, ale už tam nemáme jeho alternatívy, teda rôzne sójové, ovsené, kokosové mlieka, po ktorých siahajú ľudia, ktorí majú buď intoleranciu na laktózu, alebo alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Do podobnej situácie sa dostávajú napríklad aj celiatici, ktorí si kupujú bezlepkové potraviny, mnohé z nich sa v tejto 10 po novom 5 % kategórii nenachádzajú.

Čo všetko zdražie, keď sa teda bavíme o tom, že DPH stúpne z 20 na 23 %? Predstavitelia vlády operujú tým, že napríklad dôchodcovia si nie až tak často kupujú novú práčku, novú chladničku alebo auto. Ale aj dôchodcovia potrebujú rôzne služby – či je to už oprava spotrebičov, oprava topánok, kaderníctva, kľúčová služba, ale aj lístky do kina, do divadla a tak ďalej. Takže čo všetko zdražie a aký to bude mať dosah na jednotlivcov aj rôzne typy rodín?

Väčšina vecí. Pokiaľ sa pozeráme na makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky, vidíme, že inflácia na budúci rok je odhadovaná približne na 5,4 %, vyššia DPH pridá 1,5 % percentuálneho bodu k zvýšeniu tejto cenovej hladiny. Ak sa pozrieme na infláciu v potravinách, vidíme ju na budúci rok približne na 4 %. To znamená, že ceny potravín vo všeobecnosti budú rásť aj napriek tomu, že sa DPH zníži. Pokiaľ chceme vyčísliť náklady na jednotlivé skupiny domácností, môžeme sa obrátiť na najnovšie prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa pozrela na to, ako jednotlivé opatrenia pôsobia na disponibilné príjmy rodín. Vo všeobecnosti prepočítali, že v roku 2025 sa disponibilné príjmy pre priemernú rodinu priamymi vplyvmi konsolidačného balíčka znížia o 270 eur ročne. To ale nezahŕňa možné vplyvy na ceny či už zavedením dane z finančných transakcií, alebo celkovej inflácie. Ešte teda k rodinám. Pre bohatšie rodiny sa počíta so znížením disponibilného príjmu o 471 eur ročne, pre najmenej majetnú skupinu rodín je to približne len päť eur ročne. V prípade rodín so strednými príjmami sa disponibilný príjem ročne zníži o 300 až 350 eur. Pokiaľ sa chceme pozerať na dôchodcov, tak rodina starobných dôchodcov, len vplyvom vyššej DPH, príde ročne cca o 99 eur. Rodina s nezaopatrenými deťmi príde vplyvom vyššej DPH ročne približne o 160 eur. Následne v mnohých prípadoch sa zníži disponibilný príjem spôsobený zmenami v daňovom bonuse o stovky eur ročne.

Ak si zoberieme štvorčlennú rodinu, 270 eur ročne je možno 22–23 eur na jeden mesiac. Budú dosahy konsolidačného balíčka pre ľudí na Slovensku také, že to naozaj výrazne pocítia?

Suma 270 eur na rodinu je len priamy vplyv. Zároveň tam, samozrejme, budú ďalšie nepriame vplyvy, inflácia, daň z finančných transakcií, čo momentálne nevieme prognózovať, pretože je to veľmi individuálne pre každú firmu, pre každého člena dodávateľského reťazca, pre každý produkt.

O koľko zdražejú tovary, ktoré stoja desať, sto, tisíc, desaťtisíc, stotisíc eur?

Skúsim si odizolovať jedine DPH a nepozerať sa teraz na ostatné vplyvy. Nová práčka, ktorá dnes stojí 397,90 €, jedna z najlacnejších, akú sme našli, tak ak by sa zvýšenie DPH o tri percentuálne body prenieslo úplne, a teda by prišlo k 2,5 % nárastu ceny, práčka by po novom stála skoro 408 €, čiže zvýšenie približne o 10 €. Pokiaľ sa pozeráme na ceny automobilov, pretože aj na ne sa vzťahuje základná sadzba DPH, najlacnejšie auto dnes s DPH vyjde na 12 900 €, v prípade plného prenosu DPH by takéto auto zdraželo o 320 €. Ak si pozrieme jeden z najlacnejších novopostavených apartmánov v Bratislave, dvojizbových, ten v súčasnosti stojí 161 760 €. Pokiaľ by tam bol aj len štvrtinový prenos zmeny DPH, tak by ten byt stále zdražel o 1 000 €. Uvidíme, ako sa ceny nehnuteľností budú správať vzhľadom na súčasný stav realitného trhu. Zároveň zdražejú aj spotrebiče do tohto novozariaďovaného bytu. Kuchynská linka, ktorá stojí 3 200 € zdražie o 80 €, vstavaná rúra, varná doska, ktorá dnes stojí 1 000 €, pri plnom prenose zdražie približne o 25 eur. Čiže tie vplyvy budú niekde päť eur, niekde desať eur, dotkne sa to každého.

Čítajte viac Kamenický otvorene: Znižovanie daní nám nehrozí. Viskupič: Ešte môžeme zrušiť dva sviatky

Dosah na priemernú rodinu je ročne 270 eur. Ak by sa chcela takáto rodina na novú DPH pripraviť, dá sa to? Napríklad tým, že čo rodina plánuje kúpiť na budúci rok, kúpi už teraz? Ako sa teda dá pripraviť na zvýšenú DPH?

Je to náročné, pretože sa to dotkne každého, ale časť domácností sa môže predzásobiť. Ak niekto plánuje v budúcom roku kúpiť nový televízor alebo novú práčku, môže si ju zadovážiť už teraz. Časť ľudí sa možno presmeruje na nákupnú turistiku v prihraničných regiónoch, ktoré majú nižšiu DPH, poprípade vo všeobecnosti nižšie ceny. Časť ľudí musí brať do úvahy, že ročne zaplatia viac o niekoľko stoviek eur a podľa toho zmeniť, bohužiaľ, svoje návyky.

Ak klesne DPH, bavíme sa teda o základných potravinách, mali by klesnúť aj ceny. Všimne si vôbec spotrebiteľ to, že sa ceny nejakým spôsobom menia? Všimne si spotrebiteľ zmenu cien, keď do nich vstupuje tak veľa vplyvov, vrátane povedzme záplavy a zníženej kvality a množstva úrody?

Národná banka Slovenska robila analýzu, keď sa DPH na základné potraviny znížila z 20 na 10 %. Ukázala, že znížená DPH na potraviny sa prejavuje najmä na diskontnejších, na lacnejších produktoch. Na prémiových produktoch je to menej. Samozrejme, zníženie sadzby DPH sa zaráta do celej veľkej rovnice, kde pri plnom matematickom prenose zníženie DPH o jeden percentuálny bod, z 20 na 19 %, by znamenalo približne 0,8 % zlacnenie, a potom sa to vyváži tlakmi, ktoré zvyšujú rast spotrebiteľských cien. V tomto prípade to môže byť napríklad rast cien energií, môže to byť rast iných vstupných nákladov, miezd. Spotrebiteľ si to teda môže všimnúť, ale aj nemusí, závisí to od konkrétneho produktu. Nevieme teraz na sto percent povedať, ako budú vyzerať ceny na budúci rok, ako budú vyzerať v januári budúceho roku a ako budú vyzerať následne v júni, júli či v decembri. To je trh, ktorý sa dynamicky mení a vyvíja.

Môže sa stať, že chlieb za 1,50 eura v januári zlacnie na 1,40 eura, lebo reťazce marketingovo využijú, že znižujú DPH, ale vo februári už bude stáť 1,60 eura?

Pokiaľ si správne pamätám analýzy, ktoré som čítal, tak áno. Ono sa stane to, že najprv sa skokovo ceny znížia ale potom, ako sa v priebehu roka budú zvyšovať náklady, tak sa znovu začnú zvyšovať aj ceny. Čiže áno, je možné, že najprv sa cena vybraného produktu zníži a následne, vplyvom neustále sa zvyšujúcich nákladov bude znova rásť. Je to pravdepodobné.

Čítajte viac Na niektoré potraviny budú oveľa nižšie dane ako doteraz. Budeme aj v obchodoch platiť výrazne menej?

DPH je jeden z najjednoduchších nástrojov na to, ako dostať do rozpočtu viac peňazí. Teraz tá základná sadzba porastie z 20 na 23 %, ale minister financií povedal, že štát bude konsolidovať aj v ďalších rokoch. Do akej výšky sa až môže DPH vyšplhať, keď bude mať štát veľký problém?

Pozrime sa na príklady okolitých krajín. Najvyššiu základnú sadzbu DPH v Európskej únii má Maďarsko, tam je to na úrovni 27 %, napríklad Chorvátsko a niektoré škandinávske krajiny majú základnú sadzbu DPH na úrovni 25 %. U nás bude od 1. januára základná sadzba 23 %, čiže stále je kam ísť vyššie.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….