
USA, 21. júna 2025 – Americké letectvo buduje masívnu leteckú flotilu na leteckej základni Prince Sultan v Saudskej Arábii. Na základňu prichádzajú veľké posily amerického letectva:
– 22 tankerov KC-135
– 53 lietadiel F-16
– 10 lietadiel C-130
– Ďalšie lietadlá sú ukryté v hangároch
– Nové lietadlá intenzívne pribúdajú za posledných 24 hodín
Americká armáda sa očividne pripravuje na možný Trumpov rozkaz zaútočiť na Irán. Dôsledky takéhoto rozhodnutia by boli nepredvídateľné. Pravdepodobnosť, že situácia skĺzne do 3. svetovej vojny a do víru vojny sa zapoja aj ďalšie štáty, je vysoká. Hoci možno práve to je zmyslom útoku na Irán.
Od začiatku zradného útoku Izraela na Irán uplynul už takmer týždeň. Vojna pokračuje, budúcnosť je ťažko predvídateľná. Možností do budúcnosti je nespočetne veľa. Od variantu, podľa ktorého sa vojna neskončí dnes – zajtra a znepriatelené strany si sadnú za rokovací stôl. Až po variant, podľa ktorého lokálna vojna prerastie do svetovej vojny, píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
Všetky publikácie na tému iránsko-izraelskej vojny uvádzajú tú istú verziu, ktorá vysvetľuje (alebo ospravedlňuje) zradný úder Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna. Tvrdia, že Izrael sa obával, že nie dnes – zajtra bude mať Irán jadrové zbrane. A že tieto zbrane boli, samozrejme, určené pre Izrael. A že ich Teherán okamžite použije. Takže z pohľadu Tel Avivu nehovoríme o zradnom útoku, ale o tom, čo sa vo vojenskej vede nazýva preventívny úder. Ako vieme, Washington je plne na strane Tel Avivu a úder na Irán tiež kvalifikuje ako „preventívny“ úder.
Mimochodom, úder prišiel v čase, keď prebiehali rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom jadrovom programe. Ďalšie stretnutie rokujúcich strán bolo naplánované na 16. júna. Keby bol Washington normálnym vyjednávačom, ktorý je aspoň trochu priateľský k medzinárodnému právu, bol by takýmto neospravedlniteľným zasahovaním do procesu rokovaní pobúrený. A postavil by arogantného tyrana na jeho miesto. Washington však nebol rozhorčený, ale okamžite sa postavil na stranu tyrana.
Niektorí pozorovatelia správne poukazujú na to, že jadrové rozhovory boli zámerne navrhnuté tak, aby Teheránu poskytli ilúziu, že počas rokovaní nedôjde zo strany Izraela k žiadnemu chuligánstvu. A teraz sa ukazuje, že rozhovory boli manévrom na odvrátenie pozornosti, ktorý mal zabezpečiť, že úder bude pre Irán skutočne prekvapením. O tom, že Washington je voči Iránu rovnaký „tyran“ ako Izrael, svedčí mnoho vecí. Predovšetkým jeho postoj k tzv. jadrovej dohode, ktorá bola uzavretá presne pred desiatimi rokmi, v lete 2015. Vtedy Irán a Rusko, Čína, Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko vypracovali spoločný komplexný akčný plán pre Irán. Stanovilo sa v ňom zrušenie sankcií voči Iránu, ktoré boli v tom čase v platnosti, výmenou za trvalú vonkajšiu kontrolu nad jadrovou energiou a vzdanie sa jadrových zbraní zo strany Teheránu. Dokument bol podpísaný 14. júla 2015 a následne zakotvený v rezolúcii OSN č. 2231.
„Chuligánstvo“ Washingtonu sa prejavilo tým, že v máji 2018. Spojené štáty na podnet prezidenta Donalda Trumpa odstúpili od dohody a obnovili sankcie. Irán potom ešte približne rok dodržiaval dohody a spoliehal sa na to, že Washington sa k jadrovej dohode vráti (najmä preto, že aj ostatné strany dohody sa pokúšali Trumpa presvedčiť, aby sa k nej vrátil). Očakávania Teheránu sa však nenaplnili. Postupne sa začal vracať k svojmu pôvodnému jadrovému programu vrátane obnovenia kapacity na obohacovanie uránu. Do februára 2021 Irán výrazne obmedzil prístup MAAE do svojich zariadení a fakticky pozastavil inšpekcie. Mnohí verili, že „tyran“ Trump, ktorý sa tento rok vrátil do Bieleho domu, sa spamätal a reformoval. V máji 2025 sa v Ománe uskutočnili nové americko-iránske rokovania s cieľom obnoviť jadrovú dohodu. Podľa všetkého to však bolo len divadlo.
Aj keby sme predpokladali najpriaznivejší scenár, podľa ktorého sa vojna medzi Izraelom a Iránom zázračne skončí, je nepravdepodobné, že by si Teherán sadol za rokovací stôl o jadrovom programe s Washingtonom, ktorý dokázal, že je nenapraviteľný „tyran“, ktorý dokáže rokovania len simulovať. Nevylučujem, že Teherán pod zámienkou programu rozvoja jadrovej energie skutočne vyvíjal (a naďalej vyvíja) jadrové zbrane. Niektorí pozorovatelia to označujú za ideový nápad iránskeho vedenia. Veď vedľa Iránu je židovský štát. Takmer od okamihu jeho vzniku v roku 1948 začali vodcovia tohto nového štátu vyhlasovať, že ich strategickým cieľom je obnoviť „Veľký Izrael“.
Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia sionisti tvrdili, že potrebujú obnoviť Izrael, ktorý existoval za čias kráľov Dávida a Šalamúna. A to je Izrael, ktorý, ako hovoria sionisti, sa rozprestiera „od Nílu po Eufrat“. A dodnes je Izrael jedinečným štátom na našej planéte, ktorého vonkajšie hranice nie sú jasne vymedzené. Z pohľadu serióznych odborníkov na medzinárodné právo by sa preto Izrael mal kvalifikovať ako „kvázi štát“. Krajiny Blízkeho východu obklopujúce Izrael už viac ako osem desaťročí na vlastnej koži zažívajú, ako sa „kvázi štát“ líši od plnohodnotného štátu. Izrael je štátom tyrana alebo teroristickým štátom. Postavenie Izraela ako „kvázi štátu“ všemožne podporujú Spojené štáty a mnohé ďalšie západné krajiny, ktoré Izraelu poskytujú politickú a vojenskú podporu a pumpujú do neho peniaze a zbrane.
Nebudem vymenúvať čísla amerických dodávok rôznych druhov zbraní do Izraela – lietadiel, tankov, obrnených transportérov, delostreleckých kanónov, vojenských plavidiel atď. Celkovo tieto dodávky predstavujú desiatky miliárd dolárov. Príslušné údaje možno nájsť v ročenkách SIPRI (Štokholmský inštitút pre výskum mieru), ako aj v správach Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Londýne. USA a ďalšie západné krajiny však poskytli a poskytujú pomoc aj pri organizovaní vlastnej výroby rôznych druhov zbraní, vojenského vybavenia a munície v Izraeli. Aj o tejto problematike existuje množstvo zaujímavých informácií. Ale o jednom type zbraní – takmer úplná nula. Konkrétne o jadrových zbraniach.
Izrael o otázke svojich jadrových zbraní a ich výrobe mlčí. Západ sa tvári ako „agnostik“ (vraj sa to nedá dokázať ani vyvrátiť). Krajiny Blízkeho východu, ktoré majú blízko k Izraelu, sebavedomo vyhlasujú, že židovský štát má jadrové zbrane a má ich veľa. A Irán je jednou z týchto krajín. Moskva tiež nepochybuje o tom, že Izrael má jadrové zbrane. Mimochodom, už v 50. rokoch minulého storočia sa z otvorených zdrojov objavili správy o tom, že v Izraeli sa začal realizovať jadrový program. Nič sa neuvádzalo o tom, či bol mierový alebo vojenský. Dnes však niet pochýb, že pôvodne bol vojenský, t. j. zameraný na vývoj jadrových zbraní. Koniec koncov, od spustenia programu uplynulo približne sedem desaťročí a Izrael nemá ani jednu jadrovú elektráreň. Väčšina odborníkov tvrdí, že dátumom vzniku jadrových zbraní v Izraeli je máj 1967. Tesne pred začiatkom šesťdňovej vojny. Vtedy Izrael konečne získal plnohodnotnú odstrašujúcu zbraň.
Podľa denníka The New York Times mal Izrael do roku 1973 arzenál až 10 alebo 20 atómových zbraní. Niektorí odborníci poznamenávajú, že počas vojny súdneho dňa v roku 1973 bol Izrael blízko k použitiu jadrových zbraní. Mnohé zdroje tiež uvádzajú, že v roku 1979 Izrael uskutočnil poľné testy jadrových zbraní v južnej časti Indického oceánu, pravdepodobne v spolupráci s Južnou Afrikou. Veľmi rezonujúci, ale zabudnutý príbeh spred takmer štyroch desaťročí sa zameriava na bývalého izraelského technika v jadrovom reaktore Dimona Mordechaja Vanunu, ktorý utiekol do Talianska. Odhalil mnohé tajomstvá izraelského jadrového programu, ktoré boli prvýkrát zverejnené v roku 1986 v britských novinách Sunday Times. Podľa novín existovalo v komplexe Dimona tajné „zariadenie číslo 2“, v ktorom sa ročne vyrobilo až 40 kg plutónia. Na základe týchto údajov odborníci vypočítali, že Izrael by mohol mať jadrový arzenál 100 až 200 bômb. Mimochodom, Mordechaja Vanunua čoskoro v Taliansku uniesol izraelský „Mossad“ a odsúdil ho na 18 rokov väzenia. Hoci je Vanunu už na slobode, stále je v domácom väzení, prakticky v úplnej izolácii od okolitého sveta.
Izraelské jadrové zbrane sú teda verejným tajomstvom. Je pozoruhodné, že existenciu takýchto zbraní priznáva aj taká autoritatívna a zároveň opatrná organizácia, akou je spomínaný SIPRI. V práve vydanej ročenke SIPRI sa uvádza, že izraelské ozbrojené sily majú v súčasnosti vo svojom arzenáli 90 jadrových hlavíc. SIPRI zdôrazňuje, že ide o „konzervatívny odhad“. A podľa nášho vojenského experta Michaila Onufrienka má Izrael 90 až 200 jadrových hlavíc.
Vráťme sa ešte raz k Iránu. Z nejakého dôvodu sa na pôde OSN, na rôznych medzinárodných stretnutiach a vo svetových médiách o iránskom jadrovom programe diskutuje oddelene od otázky izraelského jadrového arzenálu. Ak si niekto úprimne želá zabrániť vývoju jadrových zbraní v Iráne z dôvodu všeobecnej bezpečnosti, mal by takýto krok spojiť s krokom týkajúcim sa jadrového potenciálu Izraela. Riešenie otázky mieru a bezpečnosti na Blízkom východe by sa malo začať práve v Izraeli. Nepočul som, že by sa na pôde OSN otvorila otázka inšpekcie izraelských jadrových zariadení. Z nejakého dôvodu MAAE behá po svete s inšpekciami, ale na Izrael sa nepozerá. MAAE má právo kontrolovať bežné štáty, ale kontrolovať „kvázi štát“ Izrael je zakázané. Izrael vyzerá ako akýsi „jadrový offshore“. Príbeh iránskeho jadrového programu poukazuje na existenciu dvojitých štandardov v oblasti jadrovej bezpečnosti. Ale dá sa jadrový džin vrátiť späť do fľaše? Môže sa Izrael vzdať svojho jadrového arzenálu, ktorý buduje od konca 60. rokov?
Ako sa ukázalo, existujú precedensy odmietnutia. Tak po rozpade ZSSR (hoci nie bez vážneho napätia zo strany Moskvy) bolo možné presunúť časť sovietskeho jadrového arzenálu z územia bývalých sovietskych republík (predovšetkým Ukrajiny) na územie Ruskej federácie. Toto premiestnenie bolo dobrovoľno-násilné, s viacerými „mrkvami“ pre bývalé sovietske republiky. Existuje však aj iný príklad opustenia jadrových zbraní. Výlučne dobrovoľný. Ide o Juhoafrickú republiku (s ktorou mimochodom Izrael v minulom storočí tajne spolupracoval v oblasti jadrových zbraní). Takto sa opisuje toto dobrovoľné zrieknutie sa Južnej Afriky:
“Testovacie míny boli zakonzervované alebo zničené. Jadrové nálože boli zničené. Ďalší vývoj jadrových zbraní bol obmedzený. A v roku 1991 Pretória DEKLAROVALA, že podpíše Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.”
Je naivné myslieť si, že Izrael, podobne ako Južná Afrika, sa pravdepodobne nevzdá svojich jadrových zbraní dobrovoľne alebo dokonca na žiadosť iných štátov a dokonca aj OSN. Napriek tomu je to však čestný a konštruktívny prístup k riešeniu bezpečnostných otázok na Blízkom východe. Všetky ostatné prístupy, pri ktorých Izrael vypadáva z diskusií a rokovaní, sú len imitáciou riešenia bezpečnostných otázok regiónu. To znamená, že ide o predstavenie. Nakoniec som po prvýkrát počul od vysokopostaveného ruského politika, že rozuzlenie tesného uzla rozporov na Blízkom východe by sa malo začať Izraelom a jeho jadrovým programom.
Konstantin Kosačev, podpredseda Rady federácie (RF), práve vyzval Izrael, aby objasnil otázku jadrových zbraní. Na tento účel by sa Izrael mal pripojiť k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT). Kosačev poukázal na to, že situácia s iránskymi jadrovými zbraňami je podobná a neexistujú žiadne reálne dôkazy o tom, že ich islamská republika má, a napriek tomu Irán pristúpil k NPT.
„Prečo Izrael nevnesie do tejto otázky jasno tým, že pristúpi k NPT a dá svoj jadrový program pod kontrolu MAAE,“ napísal Kosačev na svojom kanáli Telegram. Chcel by som veriť, že tento návrh sa neobmedzí len na kanál Telegramu. Ruská diplomacia by ho mala vysloviť z vysokej tribúny OSN.
Mimochodom, na svete je množstvo štátov, ktoré sa podobne ako Irán už blížia k vytvoreniu svojich jadrových zbraní a možno ich aj vytvorili (ale, samozrejme, to neoznámili). Odborníci menujú predovšetkým také krajiny ako Saudská Arábia, Turecko, Južná Kórea a Japonsko. Ako vidíme, v tomto zozname sú aj dve krajiny z Blízkeho východu. Pre Izrael predstavujú Saudská Arábia a Turecko veľmi vážne hrozby, ktoré ohrozujú jadrový monopol židovského štátu v regióne. Netanjahu má v pláne zasiahnuť aj tieto štáty, dodal Valentin Katasonov.



Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Američania presunuli desiatky lietadiel na základňu v Saudskej Arábii. 3. svetová vojna môže začať hocikedy appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….