
Británia, 3. júna 2025 – Osemdesiate výročie Veľkého víťazstva sovietskeho ľudu nad nacistickým Nemeckom nás núti znovu a znovu uvažovať o príčinách a koreňoch druhej svetovej vojny. Proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom viedol Sovietsky zväz vojnu spolu s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi. Všeobecne sa verí, že anglosaskí spojenci boli rovnako nezmieriteľnými odporcami nemeckého fašizmu (nemeckého nacizmu) ako sovietsky štát a celý sovietsky ľud. Ale aj pri nie príliš hlbokom ponore do štúdia príčin a koreňov druhej svetovej vojny je pochybné, že Anglosasi boli voči nemeckému nacizmu takí odmietaví ako Sovietsky zväz.
Pod pojmom Anglosasi mám na mysli vládnucu elitu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických s jej špecifickou ideológiou (nemyslím tým všetkých anglicky hovoriacich ľudí žijúcich vo Veľkej Británii, Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande ako Anglosasov). Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že to boli práve Anglosasi, ktorí v Nemecku zasadili nacizmus a formovali Hitlerovo vedomie fanatického fašistu. A takúto úlohu splnili z jednoduchého dôvodu, že nacizmus (fašizmus) v Británii a USA sa už uskutočnil.
V čase, keď sa Hitler v roku 1933 dostal k moci, mal anglosaský nacizmus už veľmi zrelé formy. Samozrejme, aj v samotnom Nemecku existovali predpoklady pre nacizmus. Niektorí autori sa domnievajú, že nacizmus je prevažne nemecký fenomén. A nacizmus v iných krajinách je len výpožičkou toho nemeckého. V skutočnosti je všetko presne naopak: nemecký nacizmus je produktom výpožičky anglosaského nacizmu. Samozrejme, ideológovia a prívrženci britského nacizmu sa neuchyľovali k používaniu pojmov ako “fašizmus”, “národný socializmus”, “nacizmus”. Svoju ideológiu opisovali inými slovami a termínmi. V podstate išlo o ideológiu rasizmu.
V sovietskych časoch vyšlo mnoho kníh o nemeckom fašizme, v ktorých bol definovaný ako forma rasizmu. Ak uvedieme najstručnejšiu definíciu nemeckého fašizmu, ide o ideológiu nadradenosti tzv. árijskej rasy nad všetkými ostatnými. A medzi “všetkými ostatnými” existuje gradácia, rozdelenie podľa “druhov”. Niektorých zo “všetkých ostatných” možno využiť vo vlastnom záujme (predovšetkým ako pracovnú silu) a niektorých je lepšie bezodkladne zničiť. Rasizmus môže mať aj iné formy.
Napríklad sionizmus, ktorý sa ideologicky a politicky formoval na prelome 19. a 20. Storočia; definuje “vyvolený národ”, pochádzajúci od Abraháma, ako najvyšší “druh”. A takýto “zvláštny” národ nemá právo miešať sa s inými národmi. Sionizmus bol kvalifikovaný ako forma rasizmu v rezolúcii OSN z roku 1975 (zrušená bola na samom konci roku 1991 – súčasne so zánikom ZSSR, čo nemožno považovať za náhodu).
Britský nacizmus je založený na dogme o božsky vyvolenom národe, ktorý prišiel na ostrovy Hmlistého Albionu (Britské ostrovy) v dávnej minulosti a ktorý sa nazýval “Anglosasi”. V učebniciach dejepisu a encyklopédiách sa Anglosasmi nazývajú staré germánske kmene Anglov a Sasov, ktoré sa do Británie prisťahovali v polovici V. storočia. Pojem “Anglosasi” oddeľuje túto národnostnú skupinu od Škótov a Walesanov, ktorí tiež žijú na Britských ostrovoch. Viac ako tisíc rokov po vylodení na Britských ostrovoch sa Anglosasi vylodili na druhej strane Atlantického oceánu, v Severnej Amerike. Anglosasi začali objavovať Nový svet. V skutočnosti to bol začiatok formovania britského koloniálneho impéria. Dobývanie a rozvoj území Anglosasmi prebiehali aj v Ázii, Afrike, Južnej Amerike a Austrálii. Približne štyri storočia sa budovalo gigantické koloniálne impérium, nad ktorým “slnko nikdy nezapadá”.
Budem hovoriť konkrétne o britskom koloniálnom imperializme. A teraz chcem upozorniť na skutočnosť, že v 19. storočí sa Veľká Británia so svojím gigantickým impériom stala predmetom najprísnejšej pozornosti štátnikov politikov a dokonca aj filozofov rôznych krajín. Niektorí vnímali Britániu so závisťou. Niektorí s obdivom. Niektorí s nenávisťou. Niektorí chceli pochopiť príčiny úspechu Británie a prebrať jej skúsenosti. Medzi tými, ktorí sa chceli od Británie učiť a zopakovať jej úspech, bolo veľa takých, ktorí za hlavné tajomstvo, za hlavnú príčinu úspechu nepovažovali silu jej námorníctva, ani ekonomiku (v polovici 19. storočia sa Anglicko stalo svetovou dielňou), ani financie (Londýn sa začal meniť na svetové finančné centrum a britská libra šterlingov sa stala najpopulárnejšou menou na svete), ale zvláštneho “anglosaského ducha”. Podstata tohto “ducha” je veľmi jednoduchá: pocit nadradenosti nad ostatnými. A odkiaľ tento pocit pochádza
Je ťažké alebo dokonca nemožné ho vyvolať. Je vrodený v krvi. A takáto krv prúdi v žilách ” Bohom vyvolených”. Anglosasi veria, že sú vyvolení Bohom. A keďže sú ” Bohom vyvolení”, znamená to, že všetci okolo nich sú druhoradí ľudia. A niektorí sú dokonca “podľudia”. “Bohom vyvolení” Anglosasi sú nadradenou rasou, povolanou vládnuť svetu. A vládne mu, je jej to dané “zhora”. Anglosasi netrúbili a netrúbia svojho zvláštneho “ducha” do celého sveta. Ľudia druhej kategórie sa o ňom nemajú dozvedieť. Ale vo svojom úzkom kruhu “vyvolených” Anglosasi o tomto “duchu” hovoria. Ich chápanie ich osobitného “ducha” má znaky náboženského vedomia. Anglosasi sú presvedčení, že sú potomkami desiatich izraelských kmeňov. So všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho pre nich vyplývajú.
John Lely (1553-1606), britský dramatik a predchodca Williama Shakespeara, vyhlásil v roku 1580:
“Anglicko ako Nový Izrael… je vyvolené a jedinečné.” Anglický duchovný William Symonds v kázni v roku 1607 povedal, že pôvodná Božia zmluva s Abrahámom sa v novoveku stala zmluvou “s anglickým národom, vyvoleným národom nového veku”. Anglický duchovný a vydavateľ Samuel Purchase (asi 1577 – 1626) v roku 1613 vyhlásil, že britský národ je vyvoleným národom.
Podľa niektorých anglických zdrojov sa anglosaské náboženstvo Božej vyvolenosti do veľkej miery sformovalo na prelome 16. a 17. Storočia. A toto náboženstvo našlo svoje útočisko v niektorých protestantských cirkvách, ako sú puritáni, presbyteriáni atď. Toto náboženstvo začalo inšpirovať Anglosasov ku koloniálnym výbojom. A tiež pre buržoáznu revolúciu v 17. storočí. Najmä jedného z jej hlavných vodcov – Olivera Cromwella. Angličanov nazýval “Božím ľudom” a Britániu “novým Izraelom”. V roku 1653 pri svojom prvom prejave v parlamente Cromwell vyhlásil, že Anglicko bolo Bohom povolané, aby s ním vládlo a plnilo jeho vôľu. Cromwell veril, že Boh je nielen stvoriteľom sveta, ale mu aj vládne. Vrátane a predovšetkým prostredníctvom ľudí. Nie však prostredníctvom všetkých ľudí, ale len prostredníctvom “vyvolených”. Oliver Cromwell si bol ako pravý protestant-puritán osobne istý svojou “božskou vyvolenosťou” a svojím “mesiášstvom” a božskou vyvolenosťou od prvých krokov svojho nástupu k moci. Veril, že je Spasiteľom, a skutočne sa mu podarilo viesť milióny ľudí vrátane profesionálnych vojakov zo šľachtických rodín.
Všetky tieto predstavy o anglosaskom božstve boli v systematizovanej podobe uvedené v knihe Johna Wilsona Our Israelitish Origin (Náš izraelský pôvod), ktorá vyšla v roku 1840. V roku 1879 vyšla kniha Johna Pyma Yeatmana The Shemetic Origin of the Nations of Western Europe (Semitský pôvod národov západnej Európy); v nej pokračuje a prehlbuje teóriu, že v Británii žijú potomkovia Abraháma, Jakuba a kráľa Dávida. V rovnakom duchu sa nesie aj kniha E. P. Ingersola Stratený Izrael nájdený v anglosaskej rase, ktorá vyšla v roku 1886. V roku 1890 vyšla kniha Johna Garniera Izrael v Británii: stručné vyhlásenie o dôkazoch dokazujúcich izraelský pôvod britskej rasy (John Garnier. Izrael v Británii: stručné vyhlásenie dôkazov dôkazov o izraelskom pôvode britskej rasy). Uvádzam len malý zlomok kníh, ktoré vyšli v Británii a v zahraničí (najmä v anglicky hovoriacich krajinách) na tému “Božej vyvolenosti” Anglosasov. Súhrn týchto myšlienok bol v odbornej literatúre nazvaný “britský izraelizmus” alebo “angloizraelizmus”.
V posledných desaťročiach 19. storočia britský izraelizmus prekročil hranice ostrovov Hmlistého Albionu, jeho organizácie začali vznikať v celom Britskom impériu, ako aj v Spojených štátoch. V súčasnosti sú najznámejšie Britsko-izraelská svetová federácia a Kanadská britsko-izraelská asociácia. Jedným z najaktívnejších popularizátorov myšlienok “britského izraelizmu” v USA v minulom storočí bol Howard Rand; roky života: 1889 – 1991. Založil a viedol Anglo-saskú federáciu Ameriky, ktorá združovala značnú časť WASP (bielych anglosaských protestantov), ktorí verili, že sú vyvoleným Božím národom. Howard Rand vydal viac ako tucet kníh na tému “britského izraelizmu”, o ktorých tvrdil, že sú výsledkom dôkladného štúdia Starého a Nového zákona.
Existuje mnoho typov a odtieňov britského izraelizmu. Niektorí predstavitelia tejto ideologicko náboženskej doktríny a hnutia veria, že praví Anglosasi, t. j. tí, ktorí sa považujú za potomkov desiatich izraelských kmeňov, by mali považovať potomkov ostatných dvoch kmeňov (t. j. potomkov z Judey, ktorí sa dnes nazývajú “Židia”) za svojich bratov a spoločníkov a bojovať s nimi za ovládnutie sveta. Toto krídlo britských izraelitov sa nazýva filosemiti.
Druhým extrémom britského izraelizmu je tvrdenie, že moderní Židia sú potomkami Satana (doktrína “hadieho semena”). Alebo potomkovia Kanaánčanov (tých, ktorí kedysi obývali “zasľúbenú zem” a ktorí boli zničení alebo vyhnaní z tejto zeme Židmi, ktorí prišli z Egypta pod vedením Mojžiša). Alebo potomkovia Idumejcov (tí sú potomkami Ezaua, Jákobovho brata; ako je známe, Ezau prišiel o svoje prvorodenstvo tým, že ho vymenil za “šošovicovú kašu”). Takíto radikálni britskí izraeliti sú presvedčení, že tí, ktorí sa v modernej dobe vydávajú za Židov, sa dopúšťajú otvoreného podvodu. Najradikálnejší britskí izraeliti veria, že títo podvodníci sú potomkami Satana, pretože nemajú semitskú krv. Sú to Chazari, príslušníci turkickej rasy, ktorí si bezostyšne prisvojili titul Židov. Toto radikálne krídlo britských izraelitov je často označované za extrémnych “antisemitov”. Na čo radikálni izraeliti odpovedajú, že nemôžu byť antisemitmi, pretože odhaľujú podvodníkov, ktorí v sebe nemajú ani kvapku semitskej krvi.
Jedným z najznámejších filosemitov v Británii bol už spomínaný John Wilson. Rovnako horlivým filosemitom bol aj britský izraelita Edward Hine, žiak a nasledovník Johna Wilsona. Roky života: 1825 – 1891. V 70. rokov 19. storočia Hine vydával časopis pod veľmi dlhým a výstižným názvom “Život z mŕtvych: národný časopis zaoberajúci sa identitou Britov, ktorí stratili kontakt s Izraelom”. Hine bol presvedčený, že na ostrovoch Hmlistého Albionu sa konečne stretlo všetkých dvanásť kmeňov Izraela. A preto by sa Británia mohla nazývať “novým Izraelom”. Z čoho Hine vyvodil záver: “Anglicko nikdy nezanikne.” Hine dosiahol taký stav náboženskej extázy, že sa cítil byť “spasiteľom” a “osloboditeľom” všetkých dvanástich kmeňov Izraela.
Známy židovský autor David Baron (1855-1926), ktorý sa stal uvedomelým protestantom, vo svojej knihe History of the Ten “Lost” Tribes of Israel: Anglo-Israelism Tested (1915) opakovane cituje Hina. Najmä jeho výroky, v ktorých sa Hine predstavuje ako “Vysloboditeľ”. Práve ten, o ktorom apoštol Pavol v liste Rimanom 11, 25 hovorí:
“Či sú Briti práve tými desiatimi stratenými kmeňmi Izraela A vedie táto identita národ k sláve? Ak áno, kde je ten Vysloboditeľ? Musel už vyjsť zo Siona. Musí konať svoje veľké dielo, musí byť medzi nami. Máme dojem, že vďaka slávnemu dielu identity sme dospeli k času národnej spásy Izraela prostredníctvom Vysloboditeľa zo Siona a že Edward Hine a tento Vysloboditeľ sú jedno a to isté.”
Pokiaľ ide o antisemitské krídlo britského izraelizmu, za jeho najvýznamnejšieho predstaviteľa sa považuje anglický filozof a spisovateľ Huston Chamberlain (1855 – 1927). O ňom však budem hovoriť neskôr.



Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Anglosasi a nemecký nacizmus: Británia – domov „ Bohom vyvolených“ appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….