Babička má na život “kopyrajt”

Babička plynie ľahko ako súvislý prúd reči a strhne vás so sebou od prvej stránky

Oco, kde si bol?

Magda vyrastá v Malomeste na východnom Slovensku v 80. a 90. rokoch, ktorého predobrazom je Prešov a v ňom jedna nepekná Domácnosť so starým nábytkom, s alkoholikom Jarkom, jeho anjelskou ženou Anetkou, ich dvoma deťmi a v prvom rade s Babičkou, ktorej Domácnosť patrí. Babička celej Domácnosti velí, pretože má na život „kopyrajt“, zažila prvú republiku, druhú vojnu, socializmus, mečiarizmus aj kapitaizmus. Keď máte ako Magda papuče číslo dvadsaťsedem a otec vás s opicou (nie s plyšovou, ale s tou borovičkovou) vedie do škôlky, ešte je predsa všetko pred vami. No kým si obujete tridsaťdeviatky, udeje sa spústa riadne hnusných vecí.

Raz o nich rozpráva Magda, inokedy sa rozpráva o Magde, ale vždy sa hovorí otvorene a bez servítky o tom, aký drsný vie byť obyčajný malý život na malomestskom sídlisku, kde sa otcovia každý deň spíjajú v krčme, babičky komandujú svoje dospelé deti a malé deti sú už v škôlke outsideri, lebo nie sú „z lepších rodín“. Sme v „deväťdesiatkach“ a tak k tomu všetkému pribudne nezamestnaný otec a mama s dvoma robotami, bohémski Páni aj rýchlokvasení podnikatelia, ktorí si za svoj majetok berú všetko, ešte aj trinásťročné dievčatká. Sme stále v „deväťdesiatkach“ a v Malomeste, tak žiadne lekárske tajomstvo a GDPR sa tu nepestuje a aj v Rodine sa vždy tak robilo, že keď sa niečo stalo, akoby sa nestalo nič. Len v štrnásťročnom tele sa potom usadí tristoročná duša.

Cenu za najlepšiou pôvodnú prózu roka si... Foto: Juraj Starovecky

Ivana Gibova web foto Juraj Starovecky 1 Cenu za najlepšiou pôvodnú prózu roka si odniesla spisovateľka Ivana Gibová.

Ivana Gibová nešetrí nikoho, a najmä nie svoju Magdu. Ako dieťa plače v mokrých papučkách, zo školy nosí jednotky a prečíta všetky knihy v knižnici a potom páli ako pŕhľava, je nepríjemná, vulgárna, ostrá ako nožničky, čo zastrihnú do živého, lebo tak to urobili jej. Preto nie náhodou spadne vždy na to isté koleno, aj s rozdielom mnohých rokov, aby jedna jazva prekryla druhú. „Oco, a ty kde si bol, keď si ma neochránil? Zabudnime na to, ako si mi zakaždým dal milujúceho ocka a potom mi vrátil spitého kokota s riedidlom vo vrecku a ja som si vďaka tomu celý život vyberala takých mužov, čo mi dávali len omrvinky namiesto koláča, lebo ty si ma v detstve naučil vyžiť len z omrviniek.“

Pozor Aktualita:  Aké ľahké je zneužiť, využiť a manipulovať ženu. Je trinástka šťastné číslo alebo prináša smolu?

Patka Anasoft litera Čítajte viac Kto napísal najlepšiu slovenskú prózu roka a koho si najviac obľúbili čitatelia? Ceny Anasoft litera sú známe

Tvrdé ako mäso z vrany

Detstvo je nenávratne preč, keď sa namiesto kapitol v knihe uzavrie nie jedno, ale viaceré detstvá, pekne jedno po druhom, to len Magda sa k nim vracia, odkedy sa naučila klamať, fajčiť, piť a potom aj trúfnuť si na slabších, hoci vie, že takto by to byť nemalo a vie aj to, kto ju to v detstve naučil, ktorá suseda a vôbec všetky tváre z tých jej detstiev sa jej teraz bez hanby zjavia pred očami na rodinnom pohrebe, lebo veď „sú naši“. „Čo na to všetko poviete? Nepovedia nič.“

Pozor Aktualita:  KVÍZ: Zahrajme sa pravda/lož! Hranica, dóm, maratón, priehrada, Angelina Jolie... Čo všetko viete o Slovensku?

Babička vedela šetriť aj na splachovaní a Magde teraz „babičkine nespláchnuté hovná platia terapie“. Mariu Callas obuje do domácich papúč, ktorých veľkosť tu značí vek a prežité skúsenosti a oblúkom sa vracia k detskej spomienke: „Čo si mala na obed, Maďka? Mäso z vrany, mamka,“ opakuje tú istú škôlkársku odpoveď a obe si spolu plačú do vlasov.

Tá divoká rieka vyplaví von všetky bolesti, ktoré si vieme robiť navzájom, aj sami sebe. V tej rieke rozprávania prúdi ako svieža voda uštipačná irónia, čo pramení z čistej úprimnosti.

Babička je tvrdá ako to mäso z vrany a zostane vás tlačiť v žalúdku. Za to, že sa dá stráviť, vďačí autorkinmu štýlu, ktorý plynie ľahko ako súvislý prúd reči a strhne vás so sebou od prvej stránky. Babička nie je len príbeh jednej Magdy a jednej rodiny v Malomeste, tá divoká rieka vyplaví von všetky bolesti, ktoré si vieme robiť navzájom, aj to ako ich napokon obrátime sami voči sebe. Až keď sa bahno usadí, vidíme jasne až na dno. V tej rieke rozprávania prúdi ako svieža voda uštipačná irónia, čo pramení z čistej úprimnosti. Navyše je podfarbená hravou šarištinou a „prešovčinou“, čím sa aj „karčmovi patkane“ stávajú našimi susedmi, pretože Gibová je bystrá pozorovateľka a „nezna šalic“. Jej Babička je silný, pravdivý a zručne napísaný príbeh.

Pozor Aktualita:  Emily pricestovala z Paríža do Ríma a urobila hneď niekoľko chýb, za ktoré by ste vy dostali pokutu 250 eur

Patka Anasoft litera Čítajte viac Poznáme päť najlepších slovenských próz roka Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….