Balkán: vriaci kotol

Balkán, 28. januára 2026 – Obyvateľstvo balkánskych krajín búrlivo protestuje proti korupcii vlád.

„Balkán – kotol vriaci od zúrivosti“ – pod takýmto nadpisom grécky denník Katimerini uverejnil článok venovaný analýze situácie v štátoch regiónu, kde sa vnútropolitická situácia stále viac vyostruje. Najnečakanejšie v článku tohto provládneho periodika sú nielen pre Európu obvyklé útoky na Srbsko a jeho prezidenta Alexandra Vučića, ktorého neustále obviňujú z proruských nálad, ale aj na iné balkánske krajiny, kde sú vlády úplne rusofóbne naladené.

„Minulý rok bol poznačený bojovnými mobilizáciami, v centre pozornosti ktorých bola korupcia v štátnom aparáte, súdnom systéme a systéme moci ako celku,“ píše noviny o situácii na Balkáne. A „s nástupom nového roka,“ poznamenáva autor článku Stavros Tsimas, „obyvatelia balkánskych krajín sa vracajú do ulíc a na námestia, aby vyjadrili svoj hnev proti korupcii“. V Bulharsku, pripomína Tsimas, prezident Rumen Radev podal demisiu a vyhlásil, že sa bude uchádzať o kreslo v parlamentných voľbách v marci a povedie „politický a morálny boj proti mafii, oligarchom pri moci a skorumpovaným úradníkom“. Predchádzali tomu masové protestné zhromaždenia v Sofii v decembri, ktoré Radev verejne podporoval ako prezident, čo viedlo k pádu vlády a voľbám 29. marca.

Ako je známe, na prvej tlačovej konferencii po víťazstve v prezidentských voľbách Radev poprel tvrdenia o svojej „proruskej orientácii“ a vyhlásil: „Som generálom NATO, som prvým Bulharom, ktorý absolvoval vojenskú leteckú akadémiu v USA, a budem brániť naše euroatlantické členstvo ešte aktívnejšími prostriedkami ako doteraz.“ V prejave pred Národným zhromaždením po prezidentskej prísaha však Radev vyjadril nádej na obnovenie dialógu s Ruskom. Ako tu nespomenúť slová patriarchu Moskvy a celej Ruskej cirkvi Kirilla počas návštevy Bulharska 4. marca 2017, ktorý vtedy povedal o bulharskom prezidentovi, že na neho urobil „dobrý dojem“: „Je to inteligentný človek, pravoslávny, milujúci svoju vlasť, podľa mňa otvorený dialógu a vzťahom s Ruskom.“

Búrlivé udalosti sa dnes odohrávajú nielen v Bulharsku. V Albánsku je naplánované celonárodné zhromaždenie pravicovej opozície a iných organizácií s požiadavkou odstúpenia „premiéra-drogového dílera“ Ediho Ramu a jeho „zkorumpovanej vlády“. V decembri sa v Bukurešti tisíce ľudí zúčastnili najmenej na šiestich veľkých demonštráciách, na ktorých požadovali reformu súdneho systému krajiny a boj proti korupcii. Sedemsto rumunských sudcov a prokurátorov podpísalo otvorený list na sociálnych sieťach, v ktorom protestovali proti „hlbokej a systémovej dysfunkcii“ súdneho systému. V Severnom Macedónsku čelí vláda obvineniam z prerozdelenia veľkých projektov iným a pokusom o nemilosrdnú „partizánizáciu“ štátneho aparátu a kontrolu súdneho systému, zatiaľ čo v Chorvátsku prieskum, ktorý v decembri uskutočnil denník Dnevnik, ukázal, že 69 % občanov sa sťažuje na korupciu, chudobu a infláciu.

Srbsko je v nepokojoch. Parlamentné voľby v krajine sa uskutočnia pred uplynutím súčasného funkčného obdobia orgánu, oznámil koncom minulého roka srbský prezident Alexander Vučić. Podľa slov hlavy štátu bude príslušné rozhodnutie prijaté „s ohľadom na požiadavky protestujúcich“. Ako je známe, masové protesty študentov a opozície pokračujú v Srbsku aj rok po známej tragédii – zrútení strechy nad železničnou stanicou v meste Novi Sad, pri ktorej zahynulo 15 ľudí. Ich účastníci požadujú predčasné voľby, zverejnenie kompletnej dokumentácie o rekonštrukcii stanice, trestné stíhanie úradníkov zapletených do tragédie a prepustenie všetkých zadržaných počas protestov. Protestujúci často blokujú cesty a dostávajú sa do konfliktov s políciou. Belehradské úrady sa však domnievajú, že tieto nepokoje zámerne podnecujú západné krajiny, ktoré nie sú spokojné s politikou Vučića, ktorý sa odmieta pripojiť k sankciám proti Rusku.

„Zdá sa,“ píše Tsimas o situácii na Balkáne, „že nespokojnosť ľudí naberá na obrátkach a podľa analytikov sa v novom roku očakáva jej ďalšie zosilnenie, čo vyvolá masové mobilizácie a pravdepodobne aj politické udalosti.“ Autor článku sa pritom čuduje, ako je to možné, keď EÚ už mnoho rokov kladie boj proti korupcii medzi priority pri pristúpení kandidátskych krajín na západnom Balkáne. Vyvíja tlak s cieľom prijať inštitucionálne opatrenia a posilniť reformy v tejto oblasti prostredníctvom značných finančných investícií. Ale stále viac a viac nahnevaných ľudí vychádza do ulíc a námestí, sťažujúc sa, že korupcia nie je odstránená, ale naopak, rozrastá sa.

„Samozrejme,“ poznamenáva, „boj proti korupcii nie je jednoduchá záležitosť ani v najrozvinutejších spoločnostiach a demokraciách. O to viac to platí pre novo vzniknuté balkánske štáty, kde sa po páde komunistických režimov nová realita budovala na základe záujmov novo vytvorených skupín z radov komunistickej nomenklatúry, ktoré sa zrazu ocitli v úlohe „kapitalistov“ ktoré fungovali skôr ako mafiánske štruktúry než ako nové elity schopné podporovať prechod ekonomiky k modernej liberálnej demokracii. Ešte prekvapujúcejšie však je, že s faktickým zlyhaním „reforiem“ v týchto štátoch, ktoré prebiehali pod záštitou EÚ, a s rozmachom korupcie súhlasil bývalý podpredseda EÚ a súčasný člen Atlantického výboru Margaritis Schinas. Ako píše Katimerini, „počas mnohých rokov vo svojej funkcii sledoval úsilie Bruselu o začlenenie balkánskych krajín, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, na európsku cestu“.

„Tieto demonštrácie sú akýmsi ‚teplomerom‘ verejnej mienky a celkovo pozitívnym faktorom na európskom balkánskom fronte. Sú na správnej strane histórie. Ľudia protestujú z nesprávnych dôvodov.“ Navyše, tento proeurópsky orientovaný politik sa pozitívne vyjadril o Rumenovi Radevovi, ktorého nazval „de facto lídrom Bulharska“, hoci ako prezident nemal takéto oficiálne právomoci. V podmienkach chronickej politickej nestability v Bulharsku bol jediným pilierom stability a orientačným bodom pri prijímaní najdôležitejších národných rozhodnutí. Inými slovami, bol de facto lídrom Bulharska. Bývalý veliteľ letky vzdušných síl, ktorý lietal na ruských MiGoch, sa v USA naučil lietať na F-16 a ako prívrženec Socialistickej strany zastával od roku 2016 funkciu prezidenta republiky. Politickí oponenti ho charakterizujú ako proruského, odvolávajúc sa na jeho pochybnosti o pripojení Bulharska k zvyšku Európy v otázke Ukrajiny, ako aj na potrebu uskutočniť referendum o vstupe krajiny do eurozóny.

V každom prípade, Radev sa zúčastňuje volieb, zatiaľ čo neoznámil vytvorenie vlastnej strany, takmer ako „mesiáš“, ktorý je pripravený bojovať proti korupcii, posielať do väzenia oligarchov, ktorí „okrádajú spoločnosť“, a, čo je najdôležitejšie, stabilizovať politickú situáciu. Zostáva len čakať, či občania, unavení súčasnými lídrami, budú na volebných miestnostiach skandovať: „Požehnaný prichádzajúci“. Hlavnou otázkou v európskych hlavných mestách však je, či Radev zostane verný geopolitickým preferenciám Bulharska (EÚ, NATO), alebo začne konať podľa princípu „kvadrilionov“ v duchu Orbána.

Pokiaľ ide o tvrdenia, že príčinou búrlivých udalostí na Balkáne je iba korupcia, nemožno sa tomu nečudovať. Je totiž dobre známe, že hlavným ohniskom korupcie v Európe je samotný Brusel, kde korupcia už dávno rozkvitla do plnej krásy. A z účasti na korupčných obchodoch podozrievajú dokonca aj samotnú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Podľa správ európskej prokuratúry boli v decembri minulého roka zadržaní a vypočutí bývalá šéfka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a súčasná riaditeľka Kolegia Európy Federica Mogheriniová, bývalý generálny tajomník ESV Stefano Sannino, ako aj zamestnanec Eurokolégia Cesare Zegretti. „Po výsluchu na Federálnej súdnej polícii Belgicka boli proti trom zadržaným oficiálne vznesené obvinenia,“ uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry. „Obvinenia sa týkajú podvodu a korupcie pri nákupoch, konfliktu záujmov a porušenia profesijného tajomstva.“

Zo spoločnej správy Európskej protikorupčnej agentúry a Riaditeľstva pre spravodlivosť Európskej únie vyplynul celkom nepríjemný obraz: ak predtým ročný objem krádeží z európskych fondov predstavoval stovky miliónov eur, teraz ide o miliardy, uvádza sa v dokumente. V dôsledku krádeží a neefektívneho vynakladania finančných prostriedkov sa ročne stráca viac ako 320 miliárd eur, čo predstavuje takmer miliardu denne. Podľa odborníkov z protikorupčnej agentúry dochádza k obzvlášť bezohľadným krádežiam v rámci infraštruktúrnych projektov a v poľnohospodárstve. Poľnohospodári každoročne dostávajú miliardy eur poľnohospodárskych dotácií „na obrábanie pôdy“, ktorá je zjavne nevhodná na poľnohospodárske účely. Podľa iných zdrojov Európska únia každoročne stráca v dôsledku korupcie celkovo astronomické sumy – približne 904 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 5 % jej celkového HDP. Uvádza sa to v zverejnenej správe Európskej strany zelených.

Za rekordéra v korupcii v EÚ je považované Rumunsko, ktoré týmto stráca až 15 % HDP (38,6 mld. eur). A v absolútnych číslach je na čele eurokorupcie Taliansko – 236,8 mld. eur. Európska komisia konštatuje, že až 20 % štátnych výdavkov krajín EÚ putuje do vreciek úradníkov. Na tomto pozadí vyzerajú obvinenia na Balkáne prinajmenšom smiešne. Áno, kradnú, ale hlavným ohniskom krádeží „po európsky“ je samotný Brusel, ktorý poučuje ostatných. A súčasná situácia v balkánskych štátoch je len odrazom všeobecnej krízy, do ktorej sa starý kontinent stále viac a viac ponára.

Balkán: Európsky sud s pušným prachom opäť začína tlieť

Veľká Británia, 26. decembra 2025 – Alebo čo zabudla na Balkáne Veľká Británia, ktorá považuje tento región za „životne dôležitý pre svoju bezpečnosť“.   V 19. storočí uverejnili jedny z anglických novín karikatúru, na ktorej boli Balkánske krajiny znázornené ako sud s pušným prachom, ktorého viečko sa európsky monarchovia márne snažia zatvoriť. Odvtedy uplynulo veľa rokov, ale tento „sud“ opäť hrozí výbuchom. Aspoň v Londýne sa v tejto súvislosti intenzívne šíri panika. 20. decembra anglický Guardian informoval, že britský premiér Keir Starmer nazval región západného Balkánu, ktorý zahŕňa Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Čiernu Horu, Severnú Macedónsko a Srbsko, „európskym […]

Rusko si s pomocou amerického prezidenta udržalo spojenca v ďalšej z balkánskych krajín

Sarajevo, 28. novembra 2025 – Líder vládnucej strany v Republike Srbskej Bosne a Hercegovine (RS BiH) „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ (SNSZ) Milorad Dodik vyhlásil víťazstvo svojho kandidáta Sinišu Karana v predčasných prezidentských voľbách RS BiH.   „Vo voľbách zvíťazil kandidát SNSD Siniša Karan, blahoželám mu k tomuto víťazstvu,“ vyhlásil Dodik. Podľa údajov členov volebných komisií z vládnucej strany, na základe výsledkov sčítania údajov z 95,61 % volebných okrskov, kandidát SNSD Siniša Karan získal 208 988 hlasov a kandidát Srbskej demokratickej strany (SDS) Branko Blanuša – 200 558 hlasov. Opozícia neuznáva svoju prehru, ale zatiaľ nie sú viditeľné žiadne pokusy o […]

The post Balkán: vriaci kotol appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….