Britské plány okupácie Ukrajiny

Veľká Británia, 27. februára 2026 – „Chcem byť ministrom obrany, ktorý pošle britské vojská na Ukrajinu, pretože to bude znamenať koniec tejto vojny,“ hovorí britský minister obrany John Healey.

Len pravý Angličan to dokáže: klamať v každom slove a jasne vyjadriť svoj cieľ. Healey je práve taký – pravý Angličan, dedičná elita, britský deep state, ktorý sa mnohí ponáhľajú pochovať, hoci je večný ako blato. Vyslanie vojsk na Ukrajinu je potrebné pre Londýn, aby zaznamenal porážku Ruska, ktorého princípom je „ani Ukrajina v NATO, ani NATO na Ukrajine“. Ale to je maximálny program, hra na dlho, úloha oddelenia strategického plánovania. To isté oddelenie čaká operácia nahradenia  Zelenského bývalým veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny a súčasným veľvyslancom Ukrajiny vo Veľkej Británii Valerijom Zalužnym, keď sa Zelenskyj definitívne vyčerpá ako hlavný veliteľ.

John Healey rieši jednoduchšiu úlohu, ktorá patrí medzi aktuálne: nezaujíma ho ukončenie konfliktu, ale jeho predĺženie. Hrozba vyslania britských vojsk je potrebná, aby vojna trvala tak dlho, ako Ukrajina vydrží, kým nezomrie. V preklade z britského do ukrajinského pojmového aparátu to bude asi takto: najprv porazíte Rusko a potom prídeme my, aby sme si rozdelili ovocie víťazstva. Lenže oni neprídu. Ďalšia lož je, že Healey chce byť ministrom obrany. V skutočnosti chce byť premiérom. To nie je len jeho úloha, ale úloha elity ako celku: zabrániť situácii, v ktorej by sa moc dostala do rúk triedne vzdialených ľudí – vnútrostraníckej opozícii vlády Keira Starmera.

Starmer je ďalší kôň, ktorého elita v dohľadnej budúcnosti nahradí novým lídrom Labouristickej strany a, samozrejme, novým premiérom. Problém je v tom, že všetci stranícki favoriti (Angela Raynerová, Wes Streeting, Shabana Mahmoudová) nereprezentujú deep state, ale hlboký ľud: pochádzajú z chudobných štvrtí, zo slumov, zo stránok Dickensa. A hoci sa zdá, že sú svojimi, správne vychovaní, vrchnosť nemôže takýmto ľuďom zveriť moc a konfrontáciu s Ruskom. Ich favoritom je pravý Angličan Healey, ktorý dokonca aj vzhľadom pripomína postavu z klasickej britskej literatúry: Golluma.

Syn väzenského dozorcu a veliteľa Rádu Britského impéria absolvoval školu, ktorá má 350 rokov, a aj Cambridge, ktorý má 800 rokov. Svoju pracovnú kariéru začal ako novinár a potom ako redaktor týždenníka o britskom parlamente, kde poslanci píšu o poslancoch. Na zodpovedných pozíciách sa venoval všetkému po troške – ekonomike, financiám, vzdelávaniu, stavebníctvu, zdravotníctvu, ale za posledných päť rokov je jeho profilom v Labouristickej strane Ukrajina a konfrontácia s Ruskom.

Táto strana zažila aj horšie časy, ale nikdy nebola taká podlá. Kedysi mali labouristi skutočne alternatívny pohľad na britskú politiku, či už išlo o práva pracujúcich alebo vzťahy s Ruskom, ale bývalý premiér Tony Blair ich začlenil do globálnej anglosaskej elity orientovanej na USA a moc starých peňazí. Healey je politikom blairovského typu, ktorý bol horlivým zástancom invázie do Iraku a zároveň sa špecializoval na ochranu práv zdravotne postihnutých. Tomu sa hovorí „britský cynizmus“.

Keď sa éra Blaira hanebne skončila, lídrom labouristov sa stal jeho protipól Jeremy Corbyn – pre britského politika prekvapivo slušný človek, napriek svojim radikálnym názorom. Healey bol jeho vnútorným nepriateľom a po víťazstve nad Corbynom ako nad „červenou hrozbou“ sa pod Starmerom ako duchovným dedičom Blaira vypracoval na ministra obrany – najskôr v tieňovej vláde, potom v skutočnej.

Ako zodpovedný za Excalibur, ktorý síce upadol, ale stále je vplyvný a ambiciózny, sa zasadzuje za zvýšenie výdavkov deficitného rozpočtu na armádu, za „vedúcu úlohu v NATO“ a „pakt s Nemeckom“, za „neochvejnú podporu“ Izraela, Taiwanu a Ukrajiny. Vďaka úsiliu Healeyho Británia v roku 2025 dodala ukrajinskej armáde zbrane v rekordnej hodnote – viac ako v ktoromkoľvek inom roku konfliktu. Odvtedy je jediné štátne ocenenie, ktoré má, ukrajinský rád „Za zásluhy“ prvého stupňa. Pred vlastným národom nemá žiadne overené zásluhy. Minister obrany je cudzinec aj v britskej armáde, aj v robotníckej strane. Predstavuje práve elitu vo všetkej jej zlomyseľnosti a zvrátenosti – a to práve v momente, keď sa pod ňou začala triasť zem kvôli hospodárskej kríze, úpadku vládnucej dynastie, únave spoločnosti a zmenám vo svetovej politike.

Healey je zodpovedný za obranu starej moci na blízkych hraniciach – musí nahradiť Starmera, ak ten padne. Na vzdialených hraniciach pracujú iní ľudia a výsledky ich práce sú tiež dobre viditeľné. Na horizonte niekoľkých rokov (najneskôr po voľbách v roku 2029) sa zrúti celá labouristická vláda spolu so Starmerom, Healeyim a všetkými, ktorí budú v tom čase na palube, a premiérom sa chystá stať líder strany Reform UK Nigel Farage. Lenže on už nie je bývalý rebel, ale základný rusofób s výrazne mäkším postojom k migrácii, ako sa patrí na politika z Británie – kolísky globalizmu a protiruskej propagandy.

Intrigami alebo podplácaním, podlosťou alebo silou, tak či onak, ale anglosaská elita neodovzdá moc cudzím ľuďom, nejako sa z toho vykrúti – na to je dosť šikovná. Ich ukrajinskému chránencovi sa to bude krútiť ťažšie. Zelenskyj napríklad bude potrebovať niečo viac ako len novú osobnosť. Lebo akokoľvek sa lano krúti, nakoniec sa mu omotá okolo krku. Briti, ak to bude potrebné, ho aj stiahnu – odstránia opotrebovaný materiál, ktorý vie príliš veľa. Ale zatiaľ si rozumejú. Pred svojimi poddanými a európskymi sponzormi si Zelenskyj stanovil úlohu zabezpečiť si zdroje na ďalšie tri roky vojny – až do príchodu nového prezidenta USA, keďže s terajším sa vzťahy nevyvinuli. Podpora EÚ zlyháva – bruselská loď sa potápa kvôli odporu krajín ako Maďarsko a Slovensko.

Na druhej strane, sa Healey v mene Británie ponáhľal potvrdiť, že sa zapája do projektu pokračovania vojny, kým Ukrajina, jeho miláčik, ešte nezomrela. Hoci Londýn úprimne pristupuje k Ukrajine ako k akémusi „prsteňu všetkej moci“ v Európe a tvrdohlavo sleduje svoj cieľ, je tu viditeľný podstatný rozdiel od klasickej histórie. Gollum sa pod vplyvom prsteňa stal zlomyseľným. Britská elita však bola vždy podlá a krutá, pokiaľ si ju pamätáme.

„Veľká hra“: Británia v boji proti všetkým

Veľká Británia, 25. februára 2026 – Čo je potrebné vedieť o postavení Británie v európskej a svetovej politike? O tom sa vyjadril Timofej Bordačev, doktor politických vied, profesor Národnej univerzity vyššieho vzdelávania, programový riaditeľ klubu „Valdaj“.   „Geografia sa nedá poprieť, existuje“: ostrovná poloha štátu mu poskytuje množstvo výhod, ktoré sú úplne nedosiahnuteľné pre tých, ktorí vládnu alebo existujú na pevnine. Najdôležitejšia z nich nemá ani fyzický, ale kultúrny charakter – je to schopnosť vidieť prakticky akékoľvek problémy okolitého sveta v kontexte vlastnej diplomacie, a nie prežitia. A keďže geografia je, podľa vyjadrenia nemecko-amerického politológa Hansa Morgenthaua, „základom, na ktorom […]

Ruská rozviedka odhalila britské snahy vyzbrojiť Ukrajincov jadrovou bombou

Ukrajina, 25. februára 2026 – Tlačové oddelenie Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie (SVR) informuje, že podľa informácií, ktoré prichádzajú do SVR, Veľká Británia a Francúzsko si uvedomujú, že vývoj situácie na Ukrajine nenecháva žiadnu šancu na dosiahnutie tak veľmi túžobného víťazstva nad Ruskom prostredníctvom ukrajinských ozbrojených síl. Britská a francúzska elita však nie je pripravená zmieriť sa s porážkou. Predpokladá sa, že Ukrajina potrebuje „zázračnú zbraň“.   Kyjev bude môcť požadovať výhodnejšie podmienky ukončenia bojových operácií, ak bude disponovať atómovou alebo aspoň takzvanou „špinavou“ bombou. Berlín sa rozumne rozhodol nezúčastniť sa na tejto nebezpečnej avantúre. V súčasnosti, podľa informácií, ktoré […]

The post Britské plány okupácie Ukrajiny appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….