Brutálny horor s Demi Moorovou vyrazil dych celému svetu. Kedy spoločnosť dovolí ženám starnúť?

Elisabeth a Sue

Oscarová herečka Elisabeth Sparkle (Demi Moorová) má vysnívaný život hollywoodskej hviezdy. Nemá síce žiadnu rodinu ani priateľov, no to jej neprekáža. Samotu vypĺňa svetlami reflektorov, ktoré však pomaly zhasínajú, upínajú sa na iné, mladšie herečky.

Elisabeth má svoju vlastnú fitness šou, niečo na spôsob 80. rokov – do očí bijúce neónové farby podčiarkujú divoké sexuálne podmanivé pohyby Elisabeth a jej komparzu v pozadí.

Dokonalý sen sa však čoskoro skončí – slizký šéf Harvey (Dennis Quaid) sa jej bez mihnutia oka zbaví a Elisabeth zrazu nezostane absolútne nič. Keď sa dozvie o droge, ktorá by ju mohla vrátiť späť do hry, váha len chvíľu. Záhadná substancia z nej oddelí jej mladšiu verziu, ktorá je absolútne dokonalá. Dá si meno Sue (Margaret Qualleyová) a nahradí Elisabeth v jej šou.

Obe sa musia prispôsobiť jednému pravidlu: striedať sa každých sedem dní. Kým si Sue užíva novonadobudnutý status vychádzajúcej hviezdy, jej staršia verzia leží v bezvedomí, a naopak – Elisabeth trávi svoj týždeň prejedaním sa a závistlivým sledovaním úspechu jej druhého ja. Ponúka sa teda otázka: ako jej vlastne substancia pomohla?

Odkaz na Kubricka

Druhý dlhometrážny film Coralie Fargeatovej kladie dôraz na vizuálnu stránku, pohráva sa s výraznými farbami, so svojskou estetikou aj s kamerou. Pozornému oku neunikne, že zábermi z dlhej chodby v televíznom štúdiu odkazuje na Kubrickovo ikonické Osvietenie.

Drastické scény, typické pre subžáner body hororu, sú miestami odľahčené špecifickým druhom humoru zdôrazňujúcim satirický aspekt snímky – predsa však donútili viacerých divákov k odchodu z kina. Substancia skutočne nie je nič pre citlivé povahy.

Foto: Filmtopia

Substancia Nedodržiavanie pravidla si čoskoro vyžiada svoju daň.

Téma je celkom jasná, neskrýva sa v žiadnych jemných náznakoch či analógiách. Starnutie žien je spoločnosťou vnímané ako čosi zlé, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť, respektíve to čo najviac oddialiť – akoby to nebola tá najprirodzenejšia vec na svete.

Na plastické operácie či omladzovacie kúry sa hľadí zvrchu, no keď si žena dovolí len tak starnúť, tiež sa stáva terčom neželaných komentárov.

A u herečiek to platí dvojnásobne, veď celý život trávia v žiari reflektorov, ktoré zachytávajú každú drobnú zmenu v ich vzhľade. Doba sa síce posúva vpred, rozvíjajú sa debaty – stačí spomenúť Pamelu Anderson, ktorá vzbudila pozornosť tým, že prestala nosiť mejkap – no bude trvať ešte veľmi dlho, kým sa situácia skutočne zmení k lepšiemu.

Objekt na využitie

Vo filme Substancia badať jasný kontrast medzi Elisabeth a jej šéfom Harveym, ktorého hrá 70-ročný Dennis Quaid. Je plný energie, arogancie a šťastia, nepremýšľa nad tým, čo si o ňom druhí myslia a absolútne nerieši svoj pokročilý vek. Nijako totiž neovplyvňuje jeho kariéru ani to, ako k nemu ostatní pristupujú – skôr ním vzbudzuje rešpekt, vyslúžený rokmi praxe.

Elisabeth je však ako použitá handra, nikto neberie do úvahy jej zásluhy, nevážia si ju. Vidia ju len ako telo, objekt, ktorý sa dá využiť dovtedy, kým vyzerá a funguje tak, ako (podľa nich) má.

Čítajte viac Kto zavraždil sestru slepej jasnovidky? V pátraní po vrahovi jej pomôže desivé stvorenie

Elisabeth je obeťou chorého nastavenia spoločnosti, žije výlučne z pozornosti a validácie od ľudí, ktorí pre ňu v skutočnosti nič neznamenajú. Túži len po naplnení ich očakávaní a je ochotná obetovať pre to čokoľvek. Situácia, do ktorej sa svojimi rozhodnutiami dostane, jej problém vôbec nerieši.

Hoci jej tajomný hlas dílera substancie v telefóne neustále prízvukuje, že ona a Sue sú jedna, Elisabeth je iba pozorovateľom. To, čo prežíva, je čosi podobné, ako keď sa človek s bolesťou rozpomína na svoju mladosť a ľutuje, že už sa nikdy nezopakuje – zbytočne sa tým trýzni, no je to ako droga, nedokáže si pomôcť.

Foto: Filmtopia

Substancia Sue (Margaret Qualleyová) sa rýchlo stane hviezdou.

Ženský hnev

Režisérka do filmu zapája aj moderné poňatie tzv. female rage (ženský hnev), ktorý bol v kinematografii dlhodobo fetišizovaný. V posledných rokoch však, najmä v hororovom žánri, nadobudol celkom novú, autentickú podobu. Mnohí si pri sledovaní Substancie spomenú na kultovú snímku Posadnutosť z roku 1981, kde bol ženský hnev vyjadrený scénami absolútneho šialenstva.

Paralely je však možné nájsť aj s románom Oscara Wildea Obraz Doriana Graya. Nedodržiavanie základného pravidla a nečestné úmysly Sue majú za následok Elisabethino chradnutie – kým Sueina krása a sláva stúpajú, Elisabeth sa mení na monštrum, ktorého podoba korešponduje s predstavou o tom, ako vyzerá stará zlá čarodejnica z lesa.

Čítajte viac Nevysvetliteľné vraždy na baletnej akadémii. Halucinogénna nočná mora sa vracia

Substancia je zatiaľ najlepšie hodnoteným hororom tohto roka, Demi Moorová a Margaret Qualleyová by sa svojimi výkonmi pokojne mohli uchádzať o Oscara. Film je odvážny a priamočiary, a čo sa týka snímok s podobnou tematikou, je spomedzi tých najvýraznejších.

To, čo chce povedať, nešepká, ale priam kričí. Na to, aby sme sa opäť posunuli o kúsok vpred, to asi stačiť nebude, no prinajmenšom môže Substancia dopomôcť k uvedomeniu si absurdnej reality, v ktorej žijeme.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….