Bunker do každej rodiny! Nájde dnes svoje desivé uplatnenie takmer 175 000 krytov z čias studenej vojny?

Tisíce bunkrov, ktoré sú rozosiate krajinou Albánska ako betónové huby, zostávajú pripomienkou intenzívnej paranoje v krajine počas studenej vojny.

Tieto bunkre, ktoré boli kedysi postavené na ochranu pred cudzími inváziami, teraz nadobudli druhý život…

Bunker Boom

Počas diktatúry Envera Hodžu, ktorý v rokoch 1944 až 1985 vládol Albánsku železnou rukou, sa krajina stala jedným z najizolovanejších národov na svete.

Hodža bol oddaný stalinista, pre ideologické spory prerušil vzťahy so Sovietskym zväzom aj Čínou.

Jeho strach z invázie – zo susednej Juhoslávie, NATO alebo dokonca bývalých spojencov – ho viedol k tomu, aby nariadil výstavbu prepracovanej siete bunkrov po celej krajine.

V rokoch 1960 až 1980 inžinieri postavili približne 173 000 bunkrov po celom Albánsku, od malých úkrytov pre jednu osobu až po rozsiahle podzemné komplexy.

Tieto bunkre, známe pre svoj charakteristický kupolovitý tvar a železobetón, boli navrhnuté tak, aby odolali delostreleckej paľbe.

Boli rozmiestnené po mestách, vidieckych oblastiach, pobrežiach a úbočiach hôr s cieľom vytvoriť obrannú sieť, ktorá by mohla poskytnúť okamžitý úkryt a odpor v prípade útoku.

Výstavba bola nákladná a ambiciózna, odvádzala značné finančné prostriedky a zdroje z inej kritickej infraštruktúry.

Niektoré odhady naznačujú, že Albánsko vynaložilo až 2 percentá svojho HDP ročne na výstavbu a údržbu týchto bunkrov, čo ešte viac zaťažilo už aj tak ťažkopádnu ekonomiku.

Napriek ich zamýšľanému účelu sa tieto bunkre nikdy nevyužili v boji.

Hodžove obavy z invázie sa ukázali ako neopodstatnené a albánske bunkre sa stali nemými svedkami éry paranoje a izolácie.

Nová éra

Po tom, čo sa v roku 1985 skončila Hodžova 44-ročná vláda teroru, Albánsko zdedilo desaťticíce bunkrov a vojenských objektov, ktoré po desaťročia slúžili ako pripomienky temnejších dní – až donedávna.

Po páde komunizmu v roku 1991 Albánsko začalo svoju cestu k demokracii a otváraniu sa svetu. Bunkre sa čoskoro začali považovať za symboly temnej minulosti.

Spočiatku si mnohí Albánci neboli istí, čo robiť s týmito konkrétnymi relikviami, ale ako roky plynuli, začalo sa objavovať kreatívne pretváranie bunkrov, ktoré sa postupne stali súčasťou kultúrnej štruktúry.

Dnes Albánsko zažíva renesanciu cestovného ruchu, podporovanú podnikateľmi a vracajúcimi sa emigrantmi, ktorí dávajú druhý život komunistickým vojenským štruktúram, ktoré sa kedysi používali na uchovávanie vojnových zbraní.

Bunkre slúžia na rôzne účely a predvádzajú kreativitu a odolnosť albánskeho ľudu. V mestských centrách, ako je Tirana, sa niektoré bunkre premenili na kaviarne, umelecké galérie a múzeá.

Albánci využívajú bunkre a bývalé vojenské kasárne ako reštaurácie, kde sa podávajú tradičné jedlá a víno, a sú tiež zvláštnymi jedinečnými miestami pre penzióny a dokonca aj tetovacie štúdiá.

Jedným z najznámejších príkladov je Bunk’Art, rozľahlý podzemný bunkrový komplex na okraji hlavného mesta, ktorý bol premenený na múzeum a umelecký priestor venovaný rozprávaniu príbehu komunistickej histórie Albánska.

Ďalšie obľúbené miesto, Bunk’Art 2, sa nachádza v centre mesta a slúži ako múzeum, ktoré sa zameriava na albánsku tajnú políciu a stav sledovania komunistickej éry.

V pobrežných mestách bolo niekoľko bunkrov premenených na plážové bary alebo turistické atrakcie, ktoré zvedavým návštevníkom ponúkajú jedinečnú chuť albánskej histórie.

Vo vidieckych oblastiach niektorí farmári premenili bunkre na skladovacie haly, iné nechali chátrať.

Rastúca popularita turistickej atrakcie

Bunkre sa tiež stali prekvapivou turistickou atrakciou, ktorá priťahuje návštevníkov z celého sveta, ktorých fascinuje albánska história studenej vojny.

Backpackeri a dobrodruhovia často putujú krajinou, aby preskúmali vzdialené bunkre, prehliadky so sprievodcom ponúkajú hlbší historický pohľad.

Tento záujem využili miestni podnikatelia, ktorí organizujú výlety do bunkrov a vytvárajú tovar s tematikou bunkrov, vrátane tričiek a pohľadníc.

Kým kedysi boli bunkre symbolom strachu, dnes stelesňujú premenu Albánska. Vláda ich dokonca prijala ako spôsob, ako podporiť cestovný ruch, pričom úradníci podporujú „bunkrovú turistiku“ ako súčasť jedinečného kúzla Albánska.

V dôsledku toho sa to, čo bolo kedysi bolestivou pripomienkou izolácie a útlaku, stalo mostom do minulosti, čo Albánsku pomohlo podeliť sa o svoj príbeh so svetom.

Čo ďalej?

Napriek nápaditému opätovnému použitiu zostáva veľa bunkrov opustených, roztrúsených po albánskej krajine.

Niektorí Albánci tvrdia, že by sa mali zbúrať, iní ich považujú za historické pamiatky, ktoré by sa mali zachovať pre budúce generácie.

Keďže Albánsko pokračuje v modernizácii, diskusia o mieste bunkrov v spoločnosti bude pravdepodobne pokračovať.

Čítajte viac Zuckerberg si stavia tajný podzemný bunker súdneho dňa: Ako bude vyzerať? Čítajte viac Španielsko zamorili nebezpečné parazity: Vedci ukazujú na klimatické zmeny a genetické mutácie Čítajte viac Pri Spišskej Novej Vsi zrekonštruovali vojenský bunker Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….