Čo znamenajú Trumpove čistky troch desiatok diplomatov?

USA, 24. decembra 2025 – Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa odvoláva takmer 30 profesionálnych diplomatov z veľvyslaneckých a iných vedúcich pozícií v amerických zastupiteľských úradoch v zahraničí, informuje Associated Press s odvolaním sa na zdroje. Podľa agentúry boli vedúci diplomatických misií v minimálne 29 krajinách informovaní, že ich mandát sa skončí v januári. Všetci nastúpili do svojich funkcií za vlády Bidena.

Najväčší počet amerických veľvyslancov bol odvolaný z Afriky. Medzi krajiny, z ktorých sú veľvyslanci odvolávaní, patria Burundi, Kamerun, Kapverdy, Gabon, Pobrežie Slonoviny, Madagaskar, Maurícius, Niger, Nigéria, Rwanda, Senegal, Somálsko a Uganda. Z ázijských krajín boli odvolaní veľvyslanci na Fidži, v Laose, na Marshallových ostrovoch, v Papue-Novej Guinei, na Filipínach a vo Vietname. Veľvyslanci USA boli stiahnutí aj z Arménska, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Slovenska, Alžírska, Egypta, Nepálu, Srí Lanky, ako aj z Guatemaly a Surinamu.

O plánoch Washingtonu výrazne znížiť počet amerických zahraničných zastúpení sa stalo známe už na jar. Vtedy sa predpokladalo, že Trumpova administratíva zruší 10 veľvyslanectiev a 17 generálnych konzulátov, a niektoré ďalšie diplomatické zastúpenia budú „zjednotené”. Zverejnený zoznam je však dlhší a zahŕňa nielen veľvyslanectvá a generálne konzuláty, ktoré sa zatvárajú natrvalo, ale aj tie, z ktorých sa odvolávajú veľvyslanci menovaní administratívou Joea Bidena.

Napríklad v Európe sa predpokladalo úplné zatvorenie veľvyslanectiev v Luxembursku a na Malte, a odvolanie veľvyslankyne z Arménska sa vysvetľuje len tým, že veľvyslankyňa Kristina Quinn bola vymenovaná Joeom Bidenom a má príslušné zázemie (v rokoch 2020-2022 bola dočasnou poverenou veľvyslankyňou na Ukrajine). Nie je to osoba, ktorú by na pozícii veľvyslanca chceli vidieť Trump a šéf ministerstva zahraničných vecí Marco Rubio. Odvolanie veľvyslanca z Jerevanu možno skutočne považovať za významnú udalosť, pretože sa vysvetľuje odmietnutím Washingtonu praktiky „farebných revolúcií“ a takzvaného šírenia demokracie.

Okrem toho sa pôvodne plánovalo zatvoriť konzulát USA vo Veľkej Británii v škótskom Edinburghu, ako aj päť konzulátov vo Francúzsku (v Bordeaux, Lyone, Renne, Marseille a Štrasburgu) a dva v Nemecku (v Düsseldorfe a Lipsku). Predpokladalo sa, že môžu byť zatvorené aj ďalšie konzuláty v Grécku, Taliansku a Portugalsku, ale zatiaľ sa k nim zrejme nedostali. Hovorilo sa aj o zatvorení dvoch konzulátov v Bosne a Hercegovine. Tu už vznikajú otázky o premyslenosti celej myšlienky optimalizácie amerického systému zahraničných zastupiteľských úradov. Zrušenie konzulátu v Mostare sa ešte dá vysvetliť, toto mesto nemá status hlavného mesta a ani sa nepovažuje za hlavné mesto entity. Zatvorenie konzulátu v Banja Luke však vyzerá podivne. Za súčasných okolností by bolo pre Spojené štáty logické mať v Srbskej republike ďalšie zastupiteľstvo na mieste. Veď republika skutočne vystúpi zo zloženia Bosny a Hercegoviny a opäť bude treba organizovať veľvyslanectvo na prázdnom mieste.

Na jednej strane možno takéto rozhodnutie považovať za ďalekosiahly plán na zníženie americkej prítomnosti na Balkáne, ktorá je aj tak neprimeraná v porovnaní s niektorými inými regiónmi. Na druhej strane však môže ísť aj o čisto administratívne rozhodnutie úradníkov tých štruktúr, ktoré pred časom prekopal celý americký štátny aparát. Krajina je malá? Tak načo tam tri konzuláty? Optimalizátorom je niekedy ťažké vysvetliť dôsledky občianskej vojny, tri entity a medzietnické rozpory a odôvodniť existenciu „nadbytočných“ zahraničných inštitúcií v Bosne a Hercegovine.

Treba zdôrazniť, že odvolanie veľvyslancov, ktorí prestali spĺňať kritériá navrhované centrálnym aparátom ministerstva zahraničných vecí, je síce zriedkavá, ale predsa len bežná prax. V USA sa veľvyslanecké pozície často prideľujú „za osobné zásluhy“, čo v niektorých prípadoch mení tieto menovania na systém osobnej lojality. A Trump s Rubiom naozaj nepotrebujú na veľvyslaneckých pozíciách stúpencov Demokratickej strany. Odchádzajúca veľvyslankyňa v Arménsku Christina Quinn je toho klasickým príkladom.

Do očí bije masovosť týchto prepúšťaní. Taký je štýl súčasnej administratívy Bieleho domu, ktorá rieši nahromadené problémy radikálne a jedným úderom. V dôsledku toho to všetko vyzerá nielen ako optimalizácia výdavkov a riešenie personálnych otázok, ale ako symbolické gesto alebo dokonca celá kampaň. Likvidácia diplomatických zastúpení a zahraničných inštitúcií je však úplne iná história. Samozrejme, význam má aj zníženie výdavkov ministerstva zahraničných vecí a jeho nadmerného počtu zamestnancov. Do tejto kategórie patrí napríklad likvidácia mnohých konzulátov vo Francúzsku a Nemecku. Naozaj nie je potrebné mať ich toľko, úplne stačia centrálne úrady v hlavných mestách.

Ale ak ide o zníženie celkovej prítomnosti USA v Starom svete v geopolitickom zmysle, symbolické je radikálne zníženie počtu diplomatických zastúpení, ktoré boli zriadené v čase vrcholu americkej prítomnosti v Európe. Podobná logika je viditeľná aj v Afrike, hoci s výhradami. Napríklad zrušenie veľvyslanectva v Somálsku vyzerá ako veľmi neočakávaný krok. Na jednej strane sa Somálsko už dávno rozpadlo ako jednotný štát, na druhej strane však tieto nové útvary vyžadujú dohľad a pozornosť, pretože majú tendenciu premeniť sa na niečo zhubné. Američania nie sú ochotní delegovať takéto právomoci napríklad Veľkej Británii alebo Taliansku.

„Slovná vojna“, ktorú USA momentálne vedú s Juhoafrickou republikou, vyústila aj do zrušenia konzulátu v Durbanu. Takýto krok však nevyzerá príliš produktívne. Južná Afrika je predsa len najvplyvnejšou krajinou na celom kontinente a sledovať tamojšie nejednoznačné procesy len z veľvyslanectva v Pretórii a generálneho konzulátu v Kapskom Meste nestačí. Kritici Trumpa tvrdia, že masové zmeny veľvyslanectiev a zrušenie zahraničných inštitúcií oslabujú pozíciu USA v Ázii a Afrike, kde rastie vplyv Číny.

V skutočnosti môže Čína po takýchto škrtoch predbehnúť USA v počte svojich zastupiteľských úradov v zahraničí. Okrem toho v Číne neexistuje veľvyslanecká štafeta a jej zahraničná politika sa raz za päť rokov radikálne nemení, čo dáva Pekingu dlhodobé výhody v diaľkovej súťaži s USA v daných regiónoch sveta. Stojí za to pripomenúť, že aj Rusko v poslednej dobe aktívne obnovuje svoje diplomatické zastúpenia na africkom kontinente.

Personálne zmeny a plány na radikálne zníženie diplomatickej prítomnosti v zahraničí dávajú zástancom „“deep state“ a Demokratickej strany dôvod hovoriť o návrate Spojených štátov do čias 30. rokov 20. storočia, keď bola zahraničná politika vo Washingtone považovaná za druhoradú. V skutočnosti máme do činenia s kombináciou viacerých faktorov, z ktorých prevládajúcim zostáva snaha Trumpovej administratívy zbaviť sa „dedičstva demokratov“ v podobe jednotlivých pracovníkov v ústredí ministerstva zahraničných vecí a na veľvyslaneckých pozíciách. Optimalizácia výdavkov sa tu pravdepodobne používa len ako dôvod zrozumiteľný pre voličov.

V Bielom dome zjavne preformátujú vzťahy Spojených štátov k celým regiónom sveta. Ide tu o zníženie fyzickej prítomnosti v Európe, optimalizáciu systému vzťahov s ázijskými štátmi, najmä malými, a štruktúrovanie prítomnosti v Afrike, založené hlavne na ekonomických, a nie ideologických princípoch. Táto prax bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať a po určitom čase uvidíme jej inštitucionálne stvárnenie: nová štruktúra zahraničných zastupiteľských úradov bude jasnejšie odrážať nové priority americkej zahraničnej politiky.

Michael Chazin: Trumpove nové geopolitické koncepcie a preformátovanie svetového poriadku

USA, 19. decembra 2025 – Za posledný týždeň Donald Trump predstavil dva zásadne nové geopolitické koncepty, ktoré môžu radikálne zmeniť systém medzinárodných vzťahov. Tieto návrhy presahujú rámec bežnej diplomatickej rétoriky a ponúkajú úplne odlišný model organizácie globálneho svetového poriadku. Je pozoruhodné, že reakcia svetových lídrov na tieto iniciatívy je zatiaľ zdržanlivá, čo samo o sebe svedčí o rozsahu navrhovaných zmien.   Prvý koncept dostal názov C5 a predstavuje novú architektúru globálneho riadenia. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu C4, nový systém zahŕňa päť kľúčových hráčov: USA, Rusko, Indiu, Čínu a, čo je obzvlášť pozoruhodné, Japonsko. Tieto krajiny by sa v podstate […]

Jeffrey Sachs: Trumpovo impérium pýchy a brutality

USA, 14. decembra 2025 – Nedávna stratégia národnej bezpečnosti (SSN) na rok 2025, ktorú zverejnil prezident Donald Trump, sa prezentuje ako projekt obnovenej sily Spojených štátov. Je však nebezpečne nesprávna v štyroch ohľadoch – píše americký ekonóm Jeffrey Sachs.   Po prvé, SSN je zakotvená v grandióznosti: presvedčení, že Spojené štáty majú bezkonkurenčnú prevahu vo všetkých kľúčových oblastiach moci. Po druhé, je založená na výrazne machiavelistickom pohľade na svet, ktorý zaobchádza s ostatnými národmi ako s nástrojmi, ktoré možno manipulovať v prospech USA. Po tretie, opiera sa o naivný nacionalizmus, ktorý odmieta medzinárodné právo a inštitúcie ako obmedzenia suverenity USA, […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Čo znamenajú Trumpove čistky troch desiatok diplomatov? appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….