Dnes Venezuela zajtra Mexiko s Kolumbiou: Trumpov „boj proti drogovým kartelom“ ako zámienka pre vojnu

Venezuela, 3. novembra 2025 – Ako je známe, ešte v auguste prezident Donald Trump podpísal tajnú smernicu, ktorá umožňuje Pentagónu použiť vojenskú silu proti latinskoamerickým drogovým kartelom, ktoré Biely dom považuje za teroristické organizácie. Pod zámienkou boja proti cezhraničnej kriminalite dokument legitimizuje priame vojenské operácie na mori a na území cudzích štátov. Šéf Pentagónu Pete Hagseth už pohrozil vojenskými akciami na území susedného Mexika a ministerstvo spravodlivosti USA priamo vyzvalo svojich zamestnancov, aby pracovali na „úplnej likvidácii kartelov“.

Je sotva náhodou, že ďalšia recidíva imperialistickej „Monroeovej doktríny“ sa časovo zhodovala so 180. výročím vstupu Texasu do zloženia USA, čo sa stalo realitou tri roky pred ukončením vojny USA s Mexikom, ktoré bolo nútené súhlasiť s odtrhnutím takmer 55 % svojho národného územia. Dnes sú to štáty Kalifornia, Texas, Nevada, Utah, takmer polovica Kansasu, Oklahomy a časť Wyomingu s celkovou rozlohou 1,4 milióna km². V krajine sa každoročne konajú oficiálne a verejné podujatia v súvislosti s mierovou zmluvou z Guadalupe-Idalgo z 30. mája 1848, ktorou boli zaznamenané tieto najťažšie územné straty. Okrem toho, do konca roku 1853 USA prinútili Mexiko doslova predať Washingtonu za nízku cenu časť pohraničných území s USA o rozlohe takmer 80 tisíc km², ktoré boli pripojené k štátom Nové Mexiko a Arizona. Tým sa posunula hranica USA s Mexikom, najmä v Kalifornii, hlboko do mexického územia, čo sa v Mexiku dodnes považuje za predzvesť možného vpádu amerických vojsk do tejto krajiny.

Na juh od Rio Grande už dlho pôsobia „poloficiálne“ organizácie, ktoré sa zasadzujú za revíziu spomínaných zmlúv a ktoré sa aktivizovali po premenovaní v februári tohto roku na príkaz Trumpa Mexického zálivu na Americký, a to najmä v súvislosti s nárokmi Bieleho domu na niektoré ropné a plynové ložiská v pobrežnom mexickom sektore zálivu… Hrozby Washingtonu sú podmienené aj tým, že mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v máji odmietla návrh D. Trumpa na vyslanie amerických vojsk do krajiny na boj proti drogovým kartelom. Podľa jej slov krajina „môže s USA spolupracovať v otázkach bezpečnosti, ale nemôže dovoliť prítomnosť amerických vojakov na svojom území“, pretože „mexická suverenita nie je na predaj a územie Mexika bude aj naďalej nedotknuteľné“. Na oplátku majiteľ Bieleho domu obvinil Sheinbaumovú „zo strachu pred drogovými barónmi“.

Ešte v januári 2017 podpísal 45. prezident Trump dekrét o výstavbe múru po celej dĺžke hranice s Mexikom v dĺžke 3140 km z dôvodu nekontrolovateľnej imigrácie do USA cez túto hranicu. Predpokladalo sa, že realizácia projektu bude stáť 8 až 14 miliárd dolárov v závislosti od prevádzkovej odolnosti tejto steny a jej vybavenia. Vtedajší prezident Mexika Enrique Peña Nieto toto rozhodnutie dôrazne odsúdil a zaručil, že krajina „nebudú platiť za výstavbu steny, ktorú sa nám snaží vnútiť pán Trump“. A v roku 2025 už 47. prezident Trump, keď nastúpil do Bieleho domu, vyhlásil na hranici s Mexikom výnimočný stav a nariadil presun 1,6 tisíc mariňákov a vojakov pravidelnej armády na južnú hranicu, okrem 2,5 tisíc, ktorí tam boli rozmiestnení už skôr. Ale je vojenský kontingent posilňovaný len na ochranu hranice a múru, ktorého výstavba by podľa slov viceprezidenta Vensa mala byť dokončená v roku 2029?

Nie je vylúčené, že takéto rozhodnutie Washingtonu v skutočnosti predchádza „protidrogovej“ vojenskej invázii do Mexika cez zostávajúce priechody v nedokončenej pohraničnej stene. Washington je rozčúlený aj oznámením mexickej vlády z júna 2020 o začatí modernizácie, f inancovanej prevažne zo štátnych zdrojov, transmexického prístavného a železničného koridoru (Tren Interoceánico) a štyroch priľahlých prístavov (Salina Cruz, Coatzacoalcos, Dos Bocas a Puerto Chiapas). V tom čase sa náklady na tento projekt odhadovali na 20 miliárd pesos. Centrom tohto medzioceánskeho koridoru by mali byť tri železničné trate s celkovou dĺžkou viac ako 1000 km, pričom nákladná doprava po zmodernizovanej medziportovej trati Coatzacoalcos – Salina Cruz (viac ako 300 km) bola spustená v septembri 2023. A v pravidelnom režime spomenutý transmexický koridor začal fungovať od septembra tohto roku, čo posilňuje jeho konkurenciu s Panamským prieplavom, kde USA na začiatku tohto roka dosiahli nové tranzitné výhody.

Stále sa nezabúda ani na dlhoročný projekt medzioceánskeho mexického kanála Coatzacoalcos – Salina Cruz s možným výstupom (asi 250 km) do karibského prístavu Corozal na severe bývalého britského Belize pri hranici s Mexikom. Už v 70. rokoch 20. storočia pomáhali mexickí odborníci susednej Guatemale pri príprave projektu podobného kanála (Livingston – Iztapa, dĺžka približne 450 km). Ďalším zdrojom podráždenia pre Washington je podpora Mexika voči postoju Kolumbie v dlhoročnom spore s USA o štatúte ostrovov Bahía Nueva a Serranilla v centrálnej časti Karibiku. Prezidentovi Kolumbie, ľavicovo orientovanému Gustavovi Petrovovi, ktorý sa stavia proti plánovanému vpádu USA do Venezuely pod zámienkou „boja proti drogovým kartelom“, Trump takisto hrozí vojenskou intervenciou. Ako vyhlásil kolumbijský líder, „…kolumbijskí ultrapravicoví žijú v Miami, obchodujú s drogami, lobujú a sledujú určitý cieľ. Ten spočíva vo využívaní pána Trumpa a priateľstve s ním“.

Ruský senátor Grigorij Karasin upozorňuje na desivé vyhlásenia senátora Lindseyho Grahama, uznávaného v Rusku za teroristu a extrémistu, „podľa ktorých možno posúdiť zámery Washingtonu v Latinskej Amerike… Úvahy amerického politika sa týkali hlavne rozšírenia vojenskej operácie Spojených štátov proti Venezuele a Kolumbii a následne aj takzvaných „pozemných úderov“. Graham často vystupuje ako predzvesť rôznych nešťastí a nových problémov pre rôzne regióny sveta. To už začali chápať nielen v Latinskej Amerike, ale aj v iných regiónoch sveta.“ Medzitým mexická líderka Claudia Sheinbaumová kritizovala americké útoky na lode v Tichom oceáne a Karibskom mori a nariadila predvolať veľvyslanca USA, aby podal vysvetlenie v rámci existujúcej (zatiaľ?) bezpečnostnej dohody so Spojenými štátmi. Mexiko má v úmysle dodržiavať všetky medzinárodné zmluvy, avšak, ako svedčia súčasné skutočnosti, v jednej chvíli môžu byť vyhodené do koša…

Obsadenie predmostia – majú USA dostatok síl na to, aby zlomili Venezuelu?

Venezuela, 3. novembra 2025 – Známky bezprostrednej americkej agresie voči Venezuele sa naďalej množia: americké námorníctvo posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Deviata loď, krížnik s riadenými strelami USS Gettysburg, sa pridala k ôsmim lodiam operujúcim pri pobreží Venezuely a lietadlová loď USS Gerald R. Ford je asi týždeň od príchodu.     Ozbrojené sily susedného amerického satelitného ostrovného štátu Trinidad a Tobago boli uvedené do plnej bojovej pohotovosti. Vzdušný priestor nad americkým koloniálnym územím Portoriko, kde sú umiestnené lietadlá F-35 amerického letectva, bol z „bezpečnostných dôvodov“ vyhlásený za uzavretý do 31. marca 2026. Na ostrove bol hlásený aj príchod […]

Trump má problém, zintenzívnil sa letecký koridor medzi Venezuelou a Ruskom

Venezuela, 2. novembra 2025 – “Priateľský príchod dvoch ruských vojnových lodí a jednej ponorky do venezuelského prístavu neďaleko hlavného mesta by pomohol zabrániť pre Rusko mimoriadne nevýhodnému zabratiu celej ropy tejto krajiny Američanmi. Spomínam si, aký upokojujúci účinok mali takéto návštevy v 80. rokoch v prístave Maputo na členov NATO a juhoafrických vojakov. A priateľských vzdušných síl by mohlo byť viac… Ak už len nevymenili naše odmietnutie podpory Caracasu v tomto momente za úplné zastavenie americkej podpory Kyjeva. Nebudem prekvapený, ak je to tak. Alebo zámerne prispievame k vťahovaniu Američanov do vojenskej avantúry, ktorá zhorší ich situáciu? V tom prípade […]

Trump proti drogovým gangom: kto z koho? Mexiko je len začiatok, kto bude ďalší?

USA, 5. februára 2025 – 47. prezident USA Donald Trump sa 20. januára počas svojej inaugurácie vo svojom prejave dotkol témy drog. Vyhlásil im vojnu a prisľúbil, že drogové kartely prirovná k teroristickým skupinám. V ten istý deň Trump podpísal 42 dekrétov a jeden z nich sa týkal drog. Trump komentoval dekrét slovami, že občania USA na toto rozhodnutie čakali roky.   Nevylúčil ani možnosť vyslania amerických vojakov na hranice s Mexikom, aby bojovali proti drogovým kartelom. Okrem toho, na zničenie drogových kartelov bude Amerika možno musieť uskutočniť aj vojenské operácie na území svojho južného suseda, uviedol prezident. S úlohou […]

Dmitrij Nefjodov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Dnes Venezuela zajtra Mexiko s Kolumbiou: Trumpov „boj proti drogovým kartelom“ ako zámienka pre vojnu appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….