Domácnosti už očakávajú horšie časy. Začali reagovať na príchod vyššej DPH, nových daní a citeľného zdražovania

Slovami štatistikov, „slovenská ekonomika výrazne stratila na dynamike zo začiatku roka“. Ide zatiaľ iba o rýchly odhad, čiže ešte sa to bude revidovať, no už teraz je zrejme cítiť, že sa niečo deje. A to niečo je slabnúca spotreba a míňanie domácností. Tie stále ťahajú aj vyše jednopercentný rast, no oveľa menej ako ekonómovia čakali.

„Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku sklamal. Leto tak len potvrdilo, že slovenskej ekonomike postupne dochádza dych,“ komentuje nové čísla analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Čítajte viac Garáže, žumpy aj bazény sa budú stavať po novom. Vláda schválila zmeny, ktoré majú aj kritikov

„Tempo rastu bolo pod našimi očakávaniami a aj trhovým konsenzom,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Slabšia spotreba domácností môže naznačovať, že ľudia už očakávajú reálny vplyv konsolidačných opatrení vo svojich peňaženkách. Od nového roka totiž stúpne DPH z 20 na 23 percent, dôchodcovia dostanú menej na rodičovskom dôchodku a mnohí rodičia dostanú menej na daňovom bonuse na dieťa. Od apríla začne navyše platiť transakčná daň pre podnikateľov a živnostníkov, pričom mnohí odborníci očakávajú, že firmy prenesú svoje zvýšené náklady na zákazníkov. To v konečnom dôsledku iba predraží nákupy tovarov a služieb pre bežných ľudí.

Do toho prichádza vyššia inflácia, ktorá po lete znova nabrala na obrátkach a za október už prekročila 3 percentá. Prirátajme k tomu ešte slabší rast platov, z ktorých táto stúpajúci rast cien nahlodáva, a vzniká mix faktorov, ktoré utlmujú spotrebu domácností.

„Entuziazmus z uvoľnenia napätých rozpočtov domácností asi postupne opadával a ľudia si začínali pravdepodobne viac strážiť svoje výdavky,“ komentujú situáciu ekonómovia Národnej banky Michal Doliak a Viera Mráziková.

Čítajte viac Vláda od budúceho roka zavedie úplne novú daň: porušuje slobody, ktoré zaručuje EÚ, odkazujú experti

Analytik 365.bank Tomáš Boháček hovorí, že „potenciál domácej spotreby sa vyčerpáva“. Aj keď spomínaná spotreba domácností ťahá náš ekonomický rast, citeľne zoslabla. „Potenciál podpory ďalšieho rastu ekonomiky zo spotreby domácností sa znížil a čiastkové údaje ukazujú, že výdavky sa začínajú znižovať,“ hovorí.

Očakáva však, že ľudia pred príchodom vyššej DPH znova začnú míňať, aby si nakúpili do zásoby. „Podľa našich odhadov, však v priebehu posledného štvrťroka budú výdavky domácností opäť rásť – možno až nad potenciál vyplývajúci z rastu reálnych miest, a to z dôvodu predzásobenia sa tovarom dlhodobej spotreby pred zvýšením sadzieb DPH od januára,“ myslí si Boháček.

Výhľad nie je bohvieaký

Analytici tak pre rok 2025 menia svoje odhady a znižujú predpokladaný rast slovenskej ekonomiky. Je to nielen kvôli konsolidačnému balíčku, ktorý zrazí spotrebu domácností dole, ale aj kvôli externému prostrediu. Konsolidačný balíček a vyššie ceny za plyn a elektrinu vytlačia infláciu až nad 5 percent, čo opäť ukrojí z výplat. Míňanie domácností sa tak spomalí.

„Z ekonomického rastu budúci rok bude uberať aj domáca konsolidácia verejných financií, ktorá zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora“ hovorí Koršňák a pripomína, že v budúcom roku budú nabiehať nové investície ako baterkáreň v Šuranoch, výstavba košickej automobilky Volvo a dostavba 4. bloku Mochoviec, ktorý spraví zo Slovenska jadrovú veľmoc, keďže podiel elektriny vyrobenej z jadra by mala prekonať 80 percent.

Aj Marián Kočiš zo sporiteľne očakáva, že konsolidačný balíček bude v roku 2025 zníži rast našej ekonomiky. „Očakávame, že konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať v najbližších rokoch nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a rast HDP,“ hovorí analytik.

Slovenská ekonomika je veľmi malá a otvorená, čo znamená, že to, ako sa darí našim obchodným partnerom – najmä Nemecku a Slovensku – má výrazný vplyv na situáciu u nás. Obzvlášť v Nemecku to nevyzerá dobre – priemysel sa borí s problémami a ekonomika takmer nerastie. „Kľúčový trh slovenských exportérov, Nemecko, naďalej hlási problémy a jeho priemysel zatiaľ stále neukazuje známky očakávaného oživenia, skôr naopak,“ hovorí analytik Koršňák.

Do toho sa na konci januára 2025 ujme moci nový americký prezident Donald Trump, ktorý sa vyhráža clami nielen Číne, ale aj Európe. Nemecko a Slovensko sú dve krajiny, ktoré do Spojených štátov vyvážajú najviac áut.

Ak Trump zavedie dovozné clá na autá, obe krajiny to pocítia. „Trumpom ohlasované zavedenie ciel na európske dovozy do USA bezpochyby zasiahne európsky priemysel, predovšetkým silné exportné ekonomiky na čele s Nemecko a jeho satelitmi. Slovensko ako extrémne otvorená ekonomika nové cla takisto negatívne pocíti,” pokračuje Koršňák. Priamy negatívny vplyv sa podľa neho prejaví najmä v automobilovom priemysle, keďže jedenásť percent slovenských vývozov áut smeruje priamo na americký trh. Nepriamo slovenská ekonomika podľa Koršňáka pocíti zavedenie ciel cez spomalenie rastu najvýznamnejších obchodných partnerov ako Nemecko či Česko.

Čítajte viac Experti ešte raz prepočítali vplyv nových daní a škrtov: Pozrite si, koľko si priplatíte v roku 2025 v tabuľke

Inflácia zase na vzostupe

Do slabšieho rastu prichádza zase silnejšia inflácia. Štatistický úrad v piatok informoval, že ceny v októbri narástli za rok o 3,1 percenta. V marci tohto roka sa zdalo, že inflácia už klesla pod tri percentá a udrží sa nízko. No najnovšie dáta ukazujú, že zdražovanie nabralo na sile. A to najmä – neprekvapivo – najmä kvôli cenám potravín.

„Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %,“ uviedli v piatok štatistici.

Dovedna za 10 mesiacov tohto roka sa ceny medziročne zvýšili o 2,7 percenta.

Vianočné pečenie sa predraží najmä kvôli faktorom na svetových trhoch s cenami potravín. „Za zvýšením cien potravín vidíme najmä dôsledky vývoja na globálnych trhoch. Svetový index cien potravín ukázal silný septembrový nárast, medzimesačne o tri percentá, najmä vplyvom drahších svetových cien cukru a rastlinných olejov. Na ceny budú bezpochyby tlačiť aj domáce udalosti, napríklad početné problémy v slovenských chovoch hydiny v dôsledku vtáčej chrípky,“ vysvetľuje Marián Kočiš.

Kakao zdraželo za rok o pätinu, kvôli slabej úrode v štátoch západnej Afriky ako Ghana a Pobrežie Slonoviny.

Maslo zdraželo od priemeru posledného štvrťroka vlaňajška približne o jednu tretinu, dodáva Kočiš, kvôli nedostatku mlieka na európskom trhu.

Vajíčka zase zdražela vtáčia chrípka na farme v Dvoroch nad Žitavou, ktorá dodáva na tunajší trh od 10 do 15 percent celoročnej produkcie.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….