Dušan Dušek odhaľuje tajomstvo krásnej staroby

Foto: Slovart

kniha Deti-v-dazdi Dušan Dušek: Deti v daždi

Kým Biblia bola fajnové čítanie pre dušu, kalendár bol ľudový, šťavnatý, pestrý a poskytoval – okrem dát – rôzne príbehy, rady, vtipy, reklamy ako aj neobyčajné obrázky. To všetko je tiež v Dušekovej knihe Deti v daždi. Čitateľ má pocit, že číta niečo veľmi vznešené a prosté zároveň. Ako keby kalendár aj Bibliu v jednom. Samozrejme, Dušek je spisovateľ, nie kazateľ, a tak – dojem je prekvapujúci a obsah jedinečný.

Čítanie z obrázkov

Kto si pamätá staré kalendáre, iste nezabudol na ich magickosť. Vznikali z materiálu, ktorý prinášal všedný život, ale sústreďovali tie najzvláštnejšie javy, ktoré sa diali, dobrodružné skúsenosti, priekopnícke pokusy, upozorňovali na zázračné prípravky a na nové možnosti, ktoré sa pred ľuďmi otvárali. Boli to optimistické fascinujúce knihy s neobyčajnou grafickou úpravou, ktorá tiež často až šokovala námetom. V kalendári sa dali čítať aj obrázky! Bol to iný svet, pre ten skutočný svet inšpiratívny. Podobne je to aj v kalendári Dušana Dušeka.

Čítajte viac Poznáme päť najlepších slovenských próz roka

Píše ho formou krátkych textov, ktoré pripomínajú denníkové záznamy, mikropoviedky alebo verše. Niektoré sú zasa celkom vecné, realistické, ba vkladá do knihy aj svoje texty iného druhu (uplatňuje napríklad aj laudácio, keď sa chce vyjadriť iným spôsobom, vážnejšie, než dovoľuje hravá kalendárová forma). Čas sa mu všelijako prekrýva, lebo súčasné dianie ho často vedie do minulosti, k spomienkam. Tak sa do kalendára dostávajú aj zážitky z detstva, zo školských čias, prvé kamarátstva, prvé lásky, rodičia a súrodenci. Niečo je až ako keby z iných príbehov, z rozprávok, niečo snové, niečo žartovné, niečo praktické, ako to v správnom kalendári má byť.

Vzniká tak montáž (s obrázkami koláž), z ktorej zreteľne vystupuje hlavná postava – manželské duo Dušan a Nadina. Pár Dušekovcov v celej svojej človečej kráse. Spoznáme ich telá aj duše – myšlienky, boliestky, tajomstvá starnutia i stále trvajúce radosti žitia. Najmä si príjemne zvykneme na ich jednotu, vzácne bytostné puto. Však si všimnime citát z knihy: „Večer som povedal dobrú detskú vetu: Jeden z nás dvoch sú obidvaja. Aj tú som dal do knihy.“

Čítajte viac Babička má na život “kopyrajt”. Aká je slovenská kniha roka?

Pozor na pach senility!

Tento citát prezrádza metodiku autorovho písania, ktorá je vďaka zaznamenávaniu genézy myšlienok a dejov veľmi zaujímavá. Čitateľ priamo vidí, ako z reality vzniká kniha, literatúra. Zážitky hlavných postáv sú pravdivé, bežné, ale hlbokým prežívaním sa stávajú umeleckými obrazmi a vyvolávajú emócie. Postupne autor nenápadne spresňuje aj priestory, v ktorých žije. Byt, dom, miesta, kde vyrastal. Okno, strom, dvor. Je u priateľov, u príbuzných, u lekára, všetko sa postupne vynára z neznáma a stáva sa svetom čitateľa. Ožíva cukráreň, v ktorej sa stretáva rozprávač so svojimi kamarátmi literátmi. Tí vystupujú pod iniciálkami, ale dajú sa dešifrovať, závisí od čitateľa, nakoľko chce realitu a nakoľko predstavu. Dušek ponecháva slobodu iným aj sebe. Slobodne rozpráva najmä o sebe, delí sa o poznanie či pochybnosti. Priznáva, že aj starci sa majú ešte čo učiť, nielen iných poúčať.

Po tom, čo u mladej čašníčky vyvolá na tvári reakciu, pochválil jej úsmev, ale vzápätí si uvedomí, že poklona vyznela, ako keby sa jej starecky zaliečal. Zamrzí ho to a hovorí si, že si musí na také správanie dávať pozor, lebo starecký obdiv dievčat páchne senilitou. Určite zaujme aj pasáž, v ktorej Dušek oznamuje: „Zomrel môj poštár GV, bez ktorého by neboli Ružové sny. Zavolala mi jeho dcéra Mirka.“ A vraj si poštár Gusto, postava zo známeho filmu, k nemu chodil požičiavať knihy. Skrátka, v Deťoch v daždi je veľa dopovedaného k skutočnému životu. Väčšinou sú to pozitívne veci, ale vynárajú sa aj bubáci, ktorí vyrovnaného autora znepokojujú – vojna, covid, choroby, politické anomálie – všetko to však približuje s veľkou dávkou ľudskosti, takže čitateľ nestráca motiváciu čítať ani žiť. V texte je veľa clivoty, ale zároveň aj veľa sily, ktorá vyplýva z prostého prežívania, z pozornosti k prírode, k počasiu, k chodu vlastného tela a najmä z lásky.

Čítajte viac Štípaná pusa od Dušana Dušeka

Krásna staroba

Áno, aj také je. Dušekovi sa podarilo obhájiť život vo všetkých jeho fázach, aj v starobe. Tešila som sa vždy, keď som brala do rúk túto knižku, krv sa mi rozprúdila očakávaním, čo tam zasa bude z autorovho i nášho života. Prekvapoval ma, zarmucoval, všeličo pripomenul, objasnil, niekedy ma pobúril, inokedy zabavil. Aký super deduško, tento Dušan! hovorila som si. Vzápätí som čítala Babičku Ivany Gibovej, víťaznú knihu Anasoft Litery. Tiež ma vtiahla, fascinovala, ale vyvolávala celkom iné pocity, celkom opačné. Knihy som sa až bála, čo tam zasa bude. Klin som vyrážala klinom, bezútešnú babičku útešným deduškom. Odporúčam teda aj vám čítať Gibovej Babičku v tandeme s Dušekovými Deťmi v daždi. Bude to zážitok a uvidíte presnejšie, ako to dnes – dávno dávno po narodení Krista – u nás chodí.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….