Ekoaktivista Hrbáň: Taraba, Kuffovci, Matečná a Huliak páchajú na krajine obrovské škody

Vo výzve uvádzate, že rozhodnutia ministerstva pod vedením Tarabu sú v rozpore s vedeckými poznatkami. V čom?

Keď si zoberieme akúkoľvek tému, ktorú minister otvorí, či už je to manažment odpadu, spôsob ochrany národných parkov, alebo opatrenia na prispôsobenie sa dosahom zmeny klímy, tak namiesto toho, aby minister reflektoval vedecký diskurz platný na celom svete, predstavuje megalomanské projekty. Znejú ako projekty ministra hospodárstva, a nie životného prostredia. A v konečnom dôsledku oslabujú ochranu prírody a vytvárajú priestor pre pofidérny biznis.

Akých vedcov Taraba ignoruje?

Napríklad expertov, ktorí sú združení v Medzivládnom paneli o zmene klímy (IPCC), odborníkov z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalších významných inštitúcií.

Aké megalomanské projekty máte na mysli?

Príkladom bola téma, ktorú Taraba viedol počas septembrových povodní. Len s veľkým šťastím sme mali na Slovensku úhrn zrážok menší ako v Česku a Poľsku, a preto sme nemali také škody ako naši susedia. No namiesto toho, aby sme sa zhovárali o tom, že jedným z najefektívnejších opatrení, ako tlmiť povodne a pomôcť klíme, je oživovanie mŕtvych ramien riek, revitalizácia povodia, tak Taraba podporuje nápady, ako prehradiť staré koryto Dunaja a postaviť ďalšiu vodnú elektráreň! Ide o projekty, ktoré nám podľa vedeckých odporúčaní reálne nepomôžu. Prepojenie súčasného ministra s ochranou prírody a klímy je veľmi malé až žiadne.

Čítajte viac Rieky už vodu Slovensku nedávajú, ale kradnú. Je to naše dielo

Stavba priehrad nie je len témou nominantov za SNS…

Na toto sa Taraba spolieha. Jeho naratívy sú založené na tom, že chce zachovať ten „zdravý sedliacky rozum“ vo vzťahu k ochrane prírody, ktorý sa tu roky udržiaval. V spoločnosti je dostatočne veľké množstvo ľudí, ktorým to dáva zmysel, pretože im to niekto omieľal 30, 40 rokov. Toto Tarabovi nahráva do kariet a umožňuje mu to vyťahovať tieto absurdné projekty v 21. storočí. Od ťažby starých lesov cez honbu na medvede až po vodné diela, ktoré pritom nedávajú zmysel ani vo vzťahu ku klíme, ani vo vzťahu k transformácií našej energetiky.

Prečo nie?

Viac ako 50 percent elektrickej energie už dnes vyrábame z jadra a tento podiel ešte porastie. Máme vodné elektrárne, ktoré nie sú v dobrom stave, investujeme veľké peniaze do ich údržby, pričom majú veľmi negatívny vplyv na riečnu krajinu, pitnú vodu a biodiverzitu. A my jednoducho nemôžeme minúť peniaze na nové megalomanské projekty, ktoré prinesú krajine ďalšie škody. Ak chceme zabezpečiť bezemisný alebo nízkoemisný energetický mix, potrebujeme investovať do bezpečných riešení, ktoré sú rokmi overené, akými sú slnko a vietor.

Píšete o systematickom ničení prírody, ktoré sa deje pod taktovkou Tarabu, Kuffovcov, Matečnej a Huliaka. Ako to prebieha?

Dôležité je, aby verejnosť pochopila, čo znamená systematické. Prvým krokom bolo zbavenie sa odborníkov a odborníčok. Nielen na ministerstve, ale aj v organizáciách, ktoré spadajú pod samotný rezort, napríklad správy národných parkov. Druhým krokom je oslabovanie legislatívy. Verejnosť sa už takmer nebude môcť zúčastniť procesov EIA, nebude môcť namietať proti výstavbe spaľovne, priehrady či iného projektu vo svojom okolí. Vedenie MŽP uvoľnilo zákony tak, aby sa uľahčili výruby, oslabila sa ochrana prírody. A potom nasledujú konkrétne kroky. Napríklad ťažba, ktorú štátny podnik Lesy SR nedávno spustil vo vzácnych lokalitách Národného parku Nízke Tatry – Studienec a Marková.

Mali sa tu vyťažiť iba smreky napadnuté lykožrútom…

…to bola iba zámienka. Malo sa to vyťažiť okolo 2 100 stromov. Podľa informácií iniciatívy My sme les, s ktorou sme spustili výzvu, väčšinu týchto stromov tvorili staré buky a zdravé jedle, medzi nimi aj dvestoročné exempláre. Lykožrútom napadnuté smreky, ktoré sa tu mali ťažiť, predstavovali iba 15 percent celkového objemu! Ide o chránené územie Natura 2000, malo byť v A-zóne národného parku. Toto predstavuje príklad finálneho kroku systematického ničenia slovenskej prírody. Každý normálne zmýšľajúci človek si tieto veci dokáže spojiť. Ťažba sa rozbehla aj v TANAP-e. Iniciatíva My sme les spolu s Greenpeace Slovensko zmapovala, kde končia vyťažené stromy. A nebolo to v žiadnom slovenskom závode – ale za hranicami, v českom sklade rakúskej firmy. Takže neplatí ani argument, že životné prostredie by malo byť súčasťou slovenského hospodárstva. Slovenská ekonomika z týchto ťažieb vôbec nebenefituje. A určite z toho neprofituje prírodné dedičstvo, ktoré by sme si mali v zmysle ústavy chrániť.

Čítajte viac Slovensko opäť ťaží v hlucháních lesoch a opäť hrozí astronomická pokuta

V Tarabovom rezorte sa podľa nadácie Zastavme korupciu diali najväčšie čistky. Len za osem mesiacov bolo odvolaných 50 odborníkov. Kde pôsobili?

Väčšinou išlo o ľudí na vedúcich pozíciách. Dlhoročných odborníkov, ktorí zodpovedali za nejakú kontinuitu v komplikovanej agende. Len v prípade sekcie, ktorá sa venuje zmene klímy, sa riešili napríklad podklady pre vyjednávanie na klimatickej konferencii, až po balík Fit for 55, balík pre implementáciu záväzkov z európskej Zelenej dohody. Agenda bola mimoriadne obsiahla, vyžadovala si vysokú mieru expertízy. A Slovensko si v tejto sfére nemôže veľmi vyberať medzi odborníkmi. Pokiaľ ide o národné parky, vyhodili ľudí, ktorí sa na svoje pozície dostali vo výberových konaniach. Zdôrazňujem to preto, lebo tento spôsob hľadania kvalitných ľudí do kľúčových štátnych funkcií sa pod súčasnou vládou úplne vytratil. Verejnosť dnes ani nemá možnosť zistiť, či na danú pozíciu navrhli alebo nahlásili kandidátov s dostatočnou odbornosťou.

Kto odvolaných odborníkov nahradil?

Často boli dosadzovaní stranícki nominanti. Vypuklým príkladom je usvedčený pytliak Peter Olexa, ktorého dosadili za riaditeľa TANAP-u. Príkladom je aj druhý štátny tajomník Štefan Kuffa, ktorý nemá žiadne vzdelanie ani skúsenosti týkajúce sa ochrany životného prostredia. Nehovoriac o jeho správaní na ministerstve – komentuje obliekanie zamestnankýň, pýta sa na ich rodinné pomery. To je niečo, čo štátny úradník platený z peňazí daňových poplatníkov predsa nemá robiť. Odbornosť jednoznačne chýba… Jednou z našich požiadaviek je aj verejné ospravedlnenie sa odborníkom a odborníčkam zo strany ministerstva životného prostredia. Žiadame vládu, aby zabezpečila kompetentné vedenie agendy, ktorú rezort spravuje. Inak na to doplatíme.

Foto: Ondrej Kameniar

tanap Neospravedlniteľná ťažba a ničenie prírody sa pod taktovkou Tarabu vrátili aj do najstaršieho národného parku na Slovensku – TANAP-u.

Ako?

Na Slovensku sa týmito čistkami výrazne znížil počet odborníkov, s ktorými môžeme počítať do budúcnosti. Štátna služba nepredstavuje niečo, kde sa dá výrazne zarobiť, preto sa to volá služba. Je pravdepodobné, že väčšina z týchto ľudí nájde uplatnenie v súkromnom sektore alebo v zahraničí, kde sa budú cítiť viac ohodnotení.

Výmeny na riadiacich postoch sa diali za každej vlády. Tvrdíte, že tieto personálne výmeny sú extrémne a spôsobia obrovské škody. V čom?

Veď už len 50 odborníkov a odborníčok predstavuje veľké číslo! Ide o rozmer, rýchlosť a to, že profesionálov nahradili ľuďmi bez odbornej kompetencie. Vnímam to ako dlhodobý problém slovenskej štátnej správy, že posielame preč ľudí, ktorí sa usilujú o nejakú kontinuitu. Je to náš historický problém, a preto Slovensko nedokáže systémovo napredovať. Výmeny sa dejú za každej vlády, lebo každá vláda si myslí, že všetci ľudia pracujúci pre ministerstvo sú skorumpovaní. Lenže vo väčšine rezortov platí, že tam pracujú skutoční odborníci, poznajú prostredie, agendu vo vzťahu k EÚ, pomáhajú systematicky implementovať opatrenia, ktoré presahujú tie „politické“ štyri roky. Práve tento dlhodobý rozmer potrebujeme. A obzvlášť vo vzťahu ku klimatickej zmene. My si nemôžeme dovoliť začínať každé štyri roky odznova. Je v poriadku, ak si minister vymení štátnych tajomníkov či poradcov, ktorí dokážu podporovať jeho víziu. Ale nie je v poriadku odvolať kľúčových zamestnancov, ktorí tam pracujú roky, ak nie desiatky rokov.

Čítajte aj Pamiatkarka: Táto vláda s odborníkmi narába, akoby boli škodná

Hrozia aj finančné škody našej krajine?

Podľa posledných informácií vláda v decembri plánuje podať žiadosť o piatu platbu z plánu obnovy od Európskej komisie. Aby sme tých zhruba 600 miliónov eur dostali, treba splniť určité míľniky. Dva z troch míľnikov, za ktoré zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ešte stále nie sú splnené. A to aj z dôvodu narušenej odbornosti a kontinuity, o ktorej som hovoril.

Stále platí, že naša krajina môže prísť celkovo až o tri miliardy eur, a to práve pre neschopnosť rezortu pod vedením Tarabu?

Áno. Celkový objem, ktorý je viazaný na reformy a úlohy ministerstva životného prostredia, je okolo troch miliárd. Drvivá väčšina úloh, ktoré má ministerstvo do konca obdobia plánu obnovy, teda do roku 2026, zatiaľ splnená nie je, respektíve plnenie prebieha veľmi pomaly.

Čítajte rozhovor Slovensko môže prísť o tri miliardy eur. Budú chýbať v zdravotníctve i školstve

Varujete, že aktuálne dianie na ministerstve životného prostredia môže mať nezvratné dôsledky, zasiahne každého z nás. Ako?

Tak sa vráťme k zmenám v legislatíve, napríklad k tým, ktoré sa týkajú procesov EIA. Verejnosť má po novom výrazne obmedzené možnosti, ako zasiahnuť do povoľovacích procesov. Verejnosť má jednoducho oslabený hlas – už nebude môcť povedať – nie, tu by sa stavať nemalo, toto by sa nemalo realizovať. Ľahko sa môže stať, že v Nízkych Tatrách sa postaví ďalší hotel na mieste, kde by nemal stáť. A potom to už nezmeníme. Asi nenájdeme mechanizmus, na základe ktorého by sa dal hotel zbúrať. Problematický je aj zákon o strategických investíciách. Vláda ho prezentuje ako zákon, ktorý umožní konečne dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc. Lenže v skutočnosti tento zákon umožní vláde postaviť čokoľvek kdekoľvek, bez toho, aby sme my občania mohli povedať – nie! Stačí, že vláda rozhodne, že golfové ihrisko predstavuje strategickú investíciu a postavia ho v chránenej lokalite na Záhorí. Ide už len o to, do akej miery to bude zo strany samotných členov vlády alebo cez nich zneužívané… Táto vláda nemá ambíciu riešiť podstatné veci, o ktorých sa popri frontálnom útoku na demokratické princípy a právny štát vôbec nerozpráva.

Foto: Katarína Pšenáková

hrban „Nejde im o verejné blaho ani o ochranu prírody. Ich záujmom je vlastná moc, vlastná funkcia, ich známi,“ upozorňuje Hrbáň.

Čo je tým najpodstatnejším?

Predsa klimatická kríza! Nikam neodišla. Predstavuje akútny problém, ktorý je každý rok horší. Už len čoraz extrémnejšie horúčavy a sucho, čo má katastrofálny dosah na zdravie obyvateľov a poľnohospodárov, na ekonomiku. My si nemôžeme dovoliť čakať ďalšie štyri roky, kým budeme mať na ministerstve niekoho, kto si uvedomí, že toto je jeho zodpovednosť a začne systematicky pracovať na opatreniach. Áno, výsledky možno uvidíme až o desať rokov, ale potrebujeme to riešiť teraz! Inak sa bude situácia len a len zhoršovať. Dostaneme sa do bodu, keď nám už nepomôžu žiadne opatrenia. Neodborný prístup ministerstva pod vedením Tarabu neumožňuje systematické plánovanie, neumožňuje vytvárať prostredie, v ktorom sa môže transformovať súkromný sektor, doprava, či mentalita spoločnosti.

Čítajte aj LNG terminál na Dunaji? Ak sa budeme naďalej držať fosílnych palív, prinesie to katastrofu

Jednou z Tarabových priorít je odkanalizovanie dedín. Ako vnímate jeho postup?

Súvisí s tým zmena zákona o obchodovaní s emisiami. Umožňuje ministrovi so súhlasom vlády zemepánsky rozdeľovať peniaze z envirofondu, ktoré prichádzajú od znečisťovateľov. Taraba síce hovorí, že majú slúžiť na odkanalizovanie, ale spôsob, akým budú tieto peniaze prerozdelené, bude veľmi netransparentný. Peniaze nakoniec môžu pokojne ísť len obciam, ktoré majú starostov zo Smeru alebo SNS. Takto sa neháji verejný záujem. A tu je dôležité pripomenúť, že za Tarabu zatiaľ úplne vypadol z diskusie systém obchodovania s emisiami 2, ktorý pripravuje Európska únia a ktorý rieši otázku domácností, ich energetiky a dopravy. Bude to mať finančný dosah na bežných ľudí, pôjde totiž o to, odkiaľ berú energiu na vykurovanie domov, akú dopravu volia. Na toto by mal byť nadviazaný Sociálny klimatický fond, ktorý mal cielene pomáhať tým najzraniteľnejším ľuďom. Takým, ktorí zažívajú energetickú a dopravnú chudobu. Nuž a toto je oblasť, ktorá z agendy ministerstva životného prostredia úplne vypadla!

Čo to znamená?

Na mňa to pôsobí tak, že minister nemá ambíciu zhovárať sa o tom, akým spôsobom ideme pomôcť najzraniteľnejším. Neodbornosť súčasného vedenia výrazne obmedzuje schopnosť Slovenska zvládnuť klimatickú zmenu. Nehovoriac o tom, že minister rezortu, ktorý by mal najlepšie rozumieť tomu, čo sa deje, sa ľuďom, ktorí trpia extrémnym počasím, nakoniec vysmieva. Keď sa napríklad tohtoročným festivalom Pohoda prehnala smršť, ktorá mohla mať na svedomí ľudské životy, Taraba napísal posmešný status o „múdrych ľuďoch“, ktorí si nevedia pozrieť predpoveď počasia. Minister životného prostredia v 21. storočí v demokratickej krajine má namiesto toho povedať, že extrémne počasie, aké sme zažili na Pohode, je súčasťou klimatickej zmeny, že bude častejšie, nepredvídateľnejšie a silnejšie a ministerstvo podnikne kroky, aby sme tomu mohli predísť. Nie, náš minister namiesto toho znevažuje, osočuje, ešte aj vymení šéfa SHMÚ a ničí rozpočet tejto inštitúcie.

S tým súvisí ďalší fenomén, na ktorý upozorňujete aj vo výzve. Hulvátstvo, ktoré vniesli nominanti SNS. Ktoré prejavy vás najviac vyrušili?

Ide o správanie, ktoré vidíme od nástupu do rezortu. Minister opakovanie zosmiešňuje neziskové organizácie, novinárov. U tajomníka Filipa Kuffu je to papalášizmus a bezohľadnosť voči zákonom, ktoré musí dodržiavať on rovnako ako päť miliónov občanov. Či už je to jazdenie štvorkolkami po chránených územiach, alebo lietanie vrtuľníkom po národnom parku, keď tam hniezdia vtáky. Štefana Kuffu som už spomínal, nechcem sa k nemu vracať. Ale absolútne najväčším hulvátstvom je neopodstatnený útok na mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré na Slovensku dlhodobo suplujú úlohu ministerstva životného prostredia. Minister z nich vytvára nepriateľov. Nie je ani len schopný objektívne sa pozrieť na prácu neziskoviek. S tým súvisí nakoniec aj naša výzva. V rámci klimatického a ochranárskeho hnutia sme nad výzvou, aby Taraba odstúpil, uvažovali niekoľkokrát. Ale dôvodom, pre ktorý sme ju dosiaľ vždy odsunuli, bola snaha o konštruktívny dialóg. Opakovane sme zasielali výzvu, že sa chceme stretnúť. Stretol sa s nami štátny tajomník Kuffa.

Ako to dopadlo?

Veľa z toho nevzišlo. Ale ukázalo sa, kde je ich záujem. Nejde im o verejné blaho ani o ochranu prírody. Ich záujmom je vlastná moc, vlastná funkcia, ich známi. Vidno to aj na reakcii ministra na našu výzvu, kde nás obvinil, že sa priživujeme na štátnom rozpočte. Klíma ťa potrebuje, nemá ani cent zo štátneho rozpočtu!

Aké škody môže napáchať takéto hulvátstvo?

Tie škody už pácha. Neziskové organizácie, ktoré boli osočované, zažívali vyhrážky, nepríjemné situácie s ľuďmi v ich okolí. Museli vyvracať absolútne nepodložené lži. A deje sa ešte to, že hrubne slovník celej spoločnosti. Strácame schopnosť diskutovať. Namiesto toho, aby sme sa bavili, akým spôsobom ideme chrániť prírodu, bavíme sa o tom, že mimovládky sú nástrojom progresivizmu a liberalizmu a štátni predstavitelia sú zas nástrojom konzervativizmu a nacionalizmu. Táto debata nedáva zmysel, neprináša osoh nikomu. Slovník hrubne na všetkých stranách. Aj preto sme si dávali pozor, aby sme výzvu adresovali len tým, ktorým patrí. Minister, traja tajomníci a Huliak. Sme presvedčení, že väčšina ľudí, ktorí pracujú v štátnych inštitúciách aj za tejto vlády, sú odborníci. Robia svoju prácu najlepšie, ako dokážu. Vieme si predstaviť, aké ťažké je pracovať pod súčasným vedením, keď sa nevytvára priestor na pozitívne zmeny.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….