Ekonóm Šuster vysvetľuje, koho sa dotkne najviac veľké vládne šetrenie

Už týždne verejnosť číta, kde sa má šetriť, aké dane pôjdu hore a o čom sa špekuluje v rámci konsolidačného balíčka. Ako vnímate túto debatu?

Ozdravenie verejných rozpočtov je naozaj naliehavá úloha, bez úspešnej konsolidácie nemôže Slovensko rásť, naopak, hrozia nám čoraz väčšie riziká. Preto som rád, že široká verejnosť aj odborníci o konsolidácii seriózne diskutujú. Bol by som, samozrejme, radšej, keby sme o podstate opatrení diskutovali skôr, ale vláda, žiaľ, doteraz nezverejnila podrobnosti o opatreniach, ktoré zvažuje. Na naozaj kvalitnú diskusiu by sme potrebovali viac času a podstatne viac podrobností o detailoch opatrení, ktoré prichádzajú do úvahy.

Čítajte viac Stačí jedno opatrenie a Fico môže na konsolidáciu získať pol miliardy eur, doplatili by na to dôchodcovia

Ešte predtým, ako sa dostaneme k novým daniam – parlament už schválil prvú časť skladačky s názvom konsolidačný balíček, od nového roka si priplatia ľudia za e-cigarety a sladené nápoje. Súhlasíte s týmito novými daňami?

Dane zo sladených nápojov a tabakových výrobkov môžeme označiť za zdanenie externalít. To znamená, že sa zdaňujú aktivity, ktoré sú škodlivé pre niekoho iného okrem spotrebiteľa. Aj keby bol spotrebiteľ úplne racionálny a pri kúpe povedzme sladeného nápoja zohľadnil, ako to škodí jemu samému, už neberie do úvahy, ako škodí svojmu okoliu, či ako zvyšuje náklady verejného zdravotníctva. Preto tieto dve dane môžu byť pre ekonomiku prospešné, na rozdiel od väčšiny ostatných daní, ktoré viac či menej ekonomike škodia.

Prejdime si postupne nové dane, o ktorých sa hovorí. Hovorí sa najmä o nich a nie aj o šetrení. Vyzerá to, že z veľkej časti bude balíček tvorený vyšším výberom daní. Koalícia pri tom argumentuje v štýle, veď zoberme bohatším, aby to chudobní nepocítili. No je naozaj pravda, že takéto veľké šetrenie nepocítia najchudobnejší?

<An>Potreba ozdravenia je celkovo viac ako 6 percent HDP, t.j. viac ako 8 miliárd eur. To sa, samozrejme, nedá zvládnuť naraz, ale treba to rozložiť na 6 až 8 rokov. Každý rok budeme mať ozdravný balíček v hodnote aspoň miliardu eur. Podľa toho, ako budú zamerané opatrenia v tom-ktorom roku, niektorí z nás pocítia konsolidáciu skôr a niektorí neskôr. Vo výsledku to však pocítime všetci. Aj bohatí, aj stredná trieda, aj chudobnejší. Možno vieme ochrániť pred najväčšími dôsledkami ľudí v hmotnej núdzi a tie najchudobnejšie vrstvy, ale určite sa to nedá zamerať len na úzku skupinu bohatých.

Jedným z diskutovaných opatrení je aj daň z finančných transakcií, ktorá by mala platiť iba pre firmy. Vy ste sa proti nej ostro ohradili. Skúste vysvetliť, aké následky v praxi môže mať.

Nepovedal by som, že som sa voči tomuto návrhu dane ohradil. Na jednej strane je zámer zaviesť takúto daň signálom, že vláda to s konsolidáciou myslí naozaj vážne, keďže je to daň s pomerne vážnymi politickými nákladmi. Na druhej strane bude mimoriadne ťažké takúto daň efektívne vyberať, keďže sme v eurozóne a ktokoľvek si môže otvoriť účet kdekoľvek inde v eurozóne a posielať odtiaľ platby v našej domácej mene. Preto sa obávam, že výnos z tejto dane bude nižší, než vláda očakáva, a náklady s ňou spojené budú vyššie. Žiadna iná krajina v eurozóne podobnú daň nemá.

Má niektorá krajina podobnú daň z finančných transakcií, o akej sa bavíme na Slovensku?

Daň z bankových prevodov, aká sa diskutovala, nie je v žiadnej inej krajine eurozóny. To je dôležité, lebo my sme súčasťou eurozóny a v našej domácej mene si vieme posielať platby aj keby sme si založili účty v Portugalsku či Fínsku. Z krajín EÚ má daň z bankových prevodov Maďarsko – kde sa asi naša vláda inšpirovala. Zásadný rozdiel však je, že Maďarsko má forint a prevody vo forintoch robia iba maďarské banky. Na svete je možno ešte nejaká ďalšia krajina, kde tiež majú podobné dane – možno Ekvádor, ale nie som si istý.

Iná vec je, že sú krajiny, aj v eurozóne, kde je daň z finančných transakcií. To je však v skutočnosti úplne iná daň, než u nás diskutovaná daň z bankových prevodov. Tradične je daň z finančných transakcií veľmi malá daň (možno v stotinách percenta) na špekulatívne transakcie, t.j. na veľké objemy opakovaných nákupov na finančných trhoch (na akcie alebo deriváty). Keďže Slovensko nemá prakticky funkčný finančný trh, tak to pre nás nie je relevantné.

Zvýšenie DPH o jeden percentný bod by prinieslo štátu skoro pol miliardy, čo je zhruba tretina z celkovej potrebnej sumy. Toto by však pocítil asi každý, chudobnejší aj bohatší. Vybrali by ste sa touto cestou?

Musím zopakovať, že nie je mojou úlohou navrhovať konsolidačné opatrenia. To je úlohou vlády a parlamentu, ktoré na to majú demokratický mandát z volieb. Osobne len môžem pomôcť objasniť, aký vplyv na ekonomiku majú zvažované opatrenia. Zvýšenie DPH o jeden bod môže priniesť 500 až 800 miliónov eur podľa toho, či zvýšime len základnú sadzbu, alebo aj zníženú. Je to technicky jednoduché a ľahko realizovateľné opatrenie. Zdanenie spotreby je pre ekonomiku menej škodlivé, než dane z príjmu alebo odvody.

Bol by dobrý „obchod“ zvýšenú DPH vykompenzovať znížením DPH na niektorých potravinách? Aj zo skúsenosti totiž vieme, že nižšia DPH na potraviny sa nemusí premietnuť v koncovej cene potraviny.

Práveže zo skúseností vieme, že zmena DPH – či už zvýšenie alebo zníženie – sa po čase v plnej miere prejaví v maloobchodných cenách. Rozdiel je len v rýchlosti: zvýšenie daní sa prejaví v cenách skoro okamžite, kým pokles trvá aj niekoľko mesiacov. Preto niektorí výskumníci, ktorí pozerajú na zmenu cien iba v horizonte týždňa či mesiaca, mali pocit, že zníženie DPH sa nepremieta plne v cenách.

Ohľadom kompenzácie rastu DPH znižovaním dane na potraviny: je pravda, že by to bolo progresívne opatrenie, teda zníženie daní na potraviny viac pomôže chudobnejším než bohatším. Z daňového hľadiska je to však nesmierne drahé opatrenie. V absolútnych objemoch totiž bohatší ľudia kupujú viac potravín a aj ich sa bude týkať znížená DPH. Takže na dosiahnutie pomerne malého distribučného efektu musíme obetovať stámilióny na dani. Podobný distribučný efekt sa dá dosiahnuť priamejšie a lacnejšie zvýšením sociálnych dávok, rýchlejšou valorizáciou penzií, alebo progresívnejšími daňami z príjmu.

Otázka je tiež, či sa zníženie DPH bude týkať všetkých, alebo len základných potravín. Ak by sa týkalo všetkých, môže nastať paradoxná situácia, že simultánne zavedieme nové dane na sladené nápoje a zároveň im znížime DPH.

Ďalším veľmi lákavým opatrením je zníženie odvodov do druhého piliera. To na výplatnej páske nikto nepocíti a zároveň štát vyberie pomerne veľkú sumu. No ľudí to dobehne, lebo budú mať nižší dôchodok. Skoro 2 milióny ľudí si budú menej odkladať na starobu…

Z krátkodobého hľadiska by zníženie odvodov do 2. piliera znamenalo vyššie príjmy štátu. Z dlhodobého hľadiska to však bude znamenať aj vyššie výdavky na dôchodky z 1. piliera. Preto oslabovanie druhého piliera nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Pokiaľ by sa zmenšil 2. pilier a štát by tieto úspory použil na trvalé zníženie dlhu, resp. deficitu, aby sa pripravil na platenie vyšších dôchodkov o 20, 30 či 50 rokov, tak by to síce nezlepšovalo, ale ani nezhoršovalo dlhodobú udržateľnosť. Pokiaľ však dočasné vyššie príjmy použijeme na bežnú spotrebu, tak si len budeme zhoršovať budúce náklady starnutia populácie.

Andrej Danko by zdaňoval aj banky, pričom finančné domy nie sú v porovnaní s eurozónou ani ziskovejšie. Tu je tiež riziko, že to prenesú na ľudí v podobe nových či možno vyšších poplatkov. Uniesli by banky ešte vyššie dane?

Slovenské banky sú už dnes menej ziskové, než je priemer eurozóny, takisto iné významné odvetvia v ekonomike sú ziskovejšie než finančný sektor. Tiež máme od minulého roka zavedenú špeciálnu bankovú daň. Dalo by sa argumentovať, že štát implicitne poskytuje bankám ochranu pred veľkými rizikami – spomeňme si, ako mnohé iné krajiny zo štátnych rozpočtov zachraňovali banky počas finančnej krízy v roku 2008 až 2009. Za túto ochranu môže štát žiadať nejakú protihodnotu. Zdanenie bánk na Slovensku je však už teraz podstatne vyššie, než v iných krajinách.

Spomína sa tiež rušenie sviatkov, pričom jeden deň by mohol priniesť do rozpočtu 150 miliónov eur. No to by pocítili azda všetci pracujúci, sme na tom až tak zle, že musíme škrtať sviatky?

Ak by sme počítali aj 1. september, tak sme mali najviac voľných dní v EÚ. Teraz, po zrušení jedného sviatku, sme medzi tromi krajinami s najviac sviatkami. Otázka by teda mala stáť skôr tak, či sme až takí bohatí, že si môžeme dovoliť toľko sviatkov? Znižovanie počtu voľných dní je jedným z mála opatrení s pozitívnym vplyvom na ekonomiku. Okrem výnosov pre rozpočet totiž pomôže zvýšiť aj produktivitu práce, v konečnom dôsledku stúpne HDP a vyššia produktivita práce by sa mala premietnuť aj do vyšších miezd.

Vláda príliš o šetrení na druhej strane nehovorí. Nedávno pritom premiér Fico hovoril o brutálnej prezamestnanosti vo verejnom sektore. Okrem toho, že ministerstvá zrušili miesta a niektoré analytické útvary, o šetrení príliš nepočuť. Vieme povedať, koľko by sa ušetrilo prepustením povedzme 10 percent zamestnancov vo verejnej správe?

Najprv sa pozrime, kto sú zamestnanci verejnej správy. Najväčšia skupina verejných zamestnancov je v školstve – od základných cez stredné až po vysoké školy. Druhá veľká skupina sú zdravotníci v štátnych a krajských nemocniciach. Potom nasledujú vojaci a policajti. Nemyslím si, že by bol úmysel znižovať počty učiteľov, lekárov, sestier či policajtov.

Celkovo z asi 430-tisíc zamestnancov vo verejnom sektore tvorí štátny aparát asi 75-tisíc zamestnancov a v samosprávach je ďalších asi 75-tisíc. Pokiaľ by sa vláde podarilo znížiť počty úradníkov v ústrednej správe o 10 percent, tak hovoríme o priamej úspore viac ako 200 miliónov eur, ale z toho 40 percent platia ministerstvá iným častiam štátu – najmä sociálnej poisťovni a daňovým úradom. Čistá úspora by teda bola iba asi 130 miliónov eur. Aj to nie v prvom roku – zo začiatku by štát viac zaplatil na odstupnom a odchodnom pre prepustených úradníkov.

Z minulosti tiež máme skúsenosti, že plošné prepustenie povedzme 10 percent úradníkov nevedie k trvalým úsporám. Pokiaľ sa na ministerstvách nezmenia procesy, ak sa ďalej bude mať robiť tá istá práca, tak o dva až tri roky prijmú ministerstvá rovnaký počet ľudí naspäť. Na trvalé úspory by sme mali v štátnych orgánoch spraviť procesné a personálne audity. Po ich vykonaní by mohol byť priestor na úspory aj výrazne viac než 10 percent. Vykonať seriózne audity na všetkých ministerstvách sa však nedá zo dňa na deň, potrvá to niekoľko rokov.

Pre Smer by bola určite citlivá téma šetrenie v oblasti dôchodkov. Pre koalíciu to neprichádza do úvahy. Ale predsa len, dá sa v tejto oblasti niečo ušetriť tak, aby to príliš nebolelo seniorov?

V posledných niekoľkých rokoch sa zaviedlo viacero nových dôchodkových nárokov alebo dávok za viac ako miliardu eur: trinásty dôchodok, rodičovské dôchodky, vyššie minimálne dôchodky, predčasné dôchodky po odpracovaní 40 rokov, vyššie dôchodky pre bývalých policajtov a vojakov. Dôchodcovia každú novú či vyššiu dávku veľmi rýchlo začali považovať za neodňateľné právo a voči akejkoľvek redukcii intenzívne protestujú.

Aké úroky v súčasnosti platíme za svoj dlh a vedela by ich negatívne ovplyvniť zle spravená konsolidácia?

Benchmarkové 10-ročné vládne dlhopisy majú aktuálne úrok 3,3 % ročne. Po minulotýždňovom rozhodnutí Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby by mohli naše úroky mierne klesnúť, ale naozaj iba mierne, lebo tento krok centrálnej banky bol očakávaný a teda už zohľadnený v cenách dlhopisov. Slovensko platí na svoj dlh asi 1,2-percentnú prirážku nad nemecké dlhopisy, čo je tretia najvyššia cena v eurozóne. To, aká dôveryhodná bude vládna konsolidácia, určite ovplyvní, aké vysoké úroky budeme platiť. Trhy už očakávajú pomerne výrazné úspory. Ak ich očakávania sklameme, tak prirážky stúpnu. Keby sme, naopak, prekonali očakávania, mohlo by sa financovanie vládneho dlhu aj zlacniť.

V budúcom roku vládu čaká tiež konsolidácia, viete si predstaviť, kde by ešte mohla zvyšovať dane a zároveň tvrdiť, že by sa nedotkla sociálneho štandardu väčšiny ľudí? Veď budeme hovoriť tiež o obrovských sumách.

Konsolidácia musí pokračovať niekoľko rokov po sebe. Pocítime to všetci, bolo by naivné si myslieť, že taká veľká konsolidácia sa dá spraviť bezbolestne. Dokážeme možno pred nákladmi konsolidácie ochrániť malú skupinu obyvateľstva – napríklad ľudí ohrozených chudobou. Ak by sme však chceli izolovať nejakú väčšiu skupinu, o to bolestivejšie by šetrenie dopadlo na tých ostatných, ktorí sa o túto dodatočnú záťaž budú musieť podeliť.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….