Pred odchodom som sa ubezpečila, že mám v taške papierové vreckovky. Keby náhodou. Nakoniec som si slzy utierala do rukávov, nechcela som vyrušovať šušťaním. Nikto sa ani nepohol. Bolo počuť len tiché opakujúce sa zvukovanie mladého muža s autizmom, ktorý sedel so svojím opatrovateľom v hľadisku.Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….








