Federálny rezervný systém USA je v rozpakoch: za ktorým z dvoch „zajacov“ má bežať?

.

USA, 16. septembra 2025 – Vláda Trumpa ako prezidenta Ameriky je veľmi obmedzená. Ešte v auguste mnohí experti a pozorovatelia predpovedali, že Federálny rezervný systém USA na svojom pravidelnom zasadnutí 16. – 17. septembra, venovanom kľúčovej úrokovej sadzbe, konečne prijme rozhodnutie o jej znížení. Pripomínam, že pre centrálne banky väčšiny krajín sveta (vrátane FRS USA) sa kľúčová sadzba v 21. storočí stala hlavným nástrojom menovej politiky. Výška kľúčovej sadzby (v niektorých krajinách sa nazýva základná sadzba, refinančná sadzba) určuje percento, za ktoré centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám. V podstate ide o hlavný orientačný bod pre všetky úrokové sadzby v ekonomike: od úrokových sadzieb na vklady a úvery až po výnosnosť dlhopisov a náklady na získanie kapitálu pre podnikanie.

 

Rozptyl úrovní kľúčovej sadzby v rôznych krajinách je veľmi výrazný. Napríklad v Turecku sa táto sadzba dlho držala na úrovni 50 percent (nedávno sa mierne znížila). Naopak, kľúčová sadzba Bank of Japan bola v rokoch 2016-2024 vôbec záporná: mínus 0,10 %. V súčasnosti sa nachádza v kladnej zóne, ale jej hodnota je len 0,5 %. K dnešnému dňu má najnižšiu úrokovú sadzbu Národná banka Švajčiarska – nachádza sa na nule. Nízke kľúčové sadzby má Národná banka Dánska (1,75 %), Švédska centrálna banka (2,0 %), Európska centrálna banka (2,15 %), Čínska ľudová banka (3,0 %), Rezervná banka Nového Zélandu (3,0 %) a rad ďalších centrálnych bánk.

 

Pre informáciu: Ruská centrálna banka patrí do skupiny centrálnych bánk s vysokou kľúčovou sadzbou: v súčasnosti je to 17,0 %. Do tejto skupiny patria aj: Turecká centrálna banka (43,0 %), Brazílska centrálna banka (15,0 %), Mexická centrálna banka (7,75 %) a Juhoafrická centrálna banka (7,0 %). Samozrejme, pre normálny ekonomický rozvoj krajiny je potrebná minimálna kľúčová sadzba. Ale keďže mnohé centrálne banky stanovujú, že hlavným cieľom ich menovej politiky je boj proti inflácii, pristupujú k zvýšeniu kľúčovej sadzby s cieľom potlačiť infláciu. Aj za cenu spomalenia alebo zastavenia ekonomického rozvoja.

 

Väčšina centrálnych bánk sa však snaží chytiť dve muchy jednou ranou: udržať infláciu pod stanovenou normou („cieľovanie inflácie“) a podporovať hospodársky rozvoj (ktorý sa hodnotí na základe zmien hrubého domáceho produktu, investícií do základných fondov, zamestnanosti atď. Niekedy sa centrálnym bankám podarí chytiť dvoch „zajacov“ naraz. A niekedy nie – ak „zajace“ začnú bežať opačnými smermi. Stagflácia je prípad, keď „zajace“ bežia rôznymi smermi. Stagflácia je kombináciou ekonomickej stagnácie a inflácie. V tomto prípade si centrálna banka láme hlavu, má na výber medzi „zlým“ a „úplne zlým“.

 

Federálny rezervný systém USA – príklad centrálnej banky, ktorá podľa zákona o FED musí podporovať ekonomiku (najmä v oblasti zamestnanosti) a cenovú stabilitu. Po finančnej kríze v rokoch 2008–2009 sa hlavnou prioritou FED stal hospodársky rozvoj Ameriky, kvôli čomu bola kľúčová sadzba znížená na úroveň „podlahy“ 0–0,25 %. Na tejto úrovni sa nachádzala od roku 2008 do roku 2015. Potom začala pomaly rásť. A od 18. decembra minulého roka sa nachádza na úrovni 4,25-4,50 %. Celkovo sa v posledných rokoch Fed USA radil medzi centrálne banky so strednou úrovňou kľúčovej sadzby. Ale potom do Bieleho domu nastúpil 47. prezident USA Donald Trump a začal od šéfa Federálneho rezervného systému Jeromea Powella požadovať zníženie kľúčovej sadzby. Pre Trumpa je totiž úloha ekonomického rozvoja Ameriky oveľa dôležitejšia ako boj s infláciou. Tento rok už Federálny rezervný systém uskutočnil niekoľko zasadnutí na tému kľúčovej sadzby, ale rozhodnutia boli rovnaké: sadzbu nemeniť.

Pozor Aktualita:  Táto organizácia sa líši od NATO, svetový poriadok sa po prvýkrát mení mierovou cestou

 

Americká centrálna banka pôsobí veľmi „tvrdohlavo“ na pozadí viacerých iných centrálnych bánk, ktoré už začali znižovať svoje kľúčové sadzby. Napríklad v ECB bola minulý rok kľúčová sadzba 4,50 %, zatiaľ čo v súčasnosti je dvakrát nižšia. A prezidentka ECB Christine Lagarde sľubuje ďalšie znižovanie sadzby. V období od augusta 2023 do augusta 2024 bola kľúčová sadzba Bank of England 5,25 %. Potom začala klesať a v súčasnosti je kľúčová sadzba anglickej centrálnej banky 4,0 %. Americký Federálny rezervný systém (Fed) však preukazuje svoju prekvapujúcu „tvrdohlavosť“. Trump dokonca pohrozil Jeromeovi Powellovi, že ho odvolá z funkcie. Šéf Federálneho rezervného systému však na hrozby nereagoval. To mimochodom opäť raz ukázalo, že Trumpova moc, ako prezidenta Ameriky je veľmi obmedzená.

 

Trump aj celá Amerika netrpezlivo čakajú na ďalšie zasadnutie FED o kľúčovej úrokovej sadzbe, ktoré je naplánované na 16. – 17. septembra. Prieskumy ukazujú, že je celkom pravdepodobné, že na tomto zasadnutí dôjde k prvému dlho očakávanému zníženiu sadzby. Zdá sa totiž, že inflácia sa priblížila stanoveným normám. Tento týždeň však mnohí experti nečakane upadli do úplného zmätku. Je celkom zrejmé, že v takomto zmätku sa teraz nachádzajú aj členovia rady guvernérov FED, ktorí o niekoľko dní budú musieť rozhodnúť o kľúčovej úrokovej sadzbe.

 

Prednedávnom boli zverejnené štatistické údaje o hospodárskej situácii za mesiac august. Z nich vyplýva, že americká ekonomika vstupuje do stavu stagflácie. Tu je niekoľko čísel. Spotrebiteľské ceny v auguste na mesačnej báze (m/m) vzrástli o 0,38 % po 0,20 % v júli a 0,29 % v júni. Základná inflácia dosiahla v auguste 0,35 % po 0,32 % v júli a 0,23 % v júni. Jednoducho povedané, dochádza k novému oživeniu inflácie. Inflácia pre Federálny rezervný systém (Fed) je 2 % ročne. V skutočnosti môže byť až dvojnásobne vyššia.

Pozor Aktualita:  Historik Fursov: Čo zo Stalina urobilo metafyzického nepriateľa „pánov dejín“

 

Na pochopenie augustového nárastu inflácie je potrebné poznamenať, že v rokoch 2006 až 2019 nebol ani jeden mesiac s mesačným rastom základnej inflácie o 0,35 %; ukazovatele boli nižšie. Odborníci očakávajú, že do konca roka sa inflácia môže zrýchliť v dôsledku zavedenia nových dovozných ciel, ktoré s časovým oneskorením niekoľkých mesiacov povedú k rastu cien širokého spektra tovarov. Na začiatku budúceho roka však môže byť vplyv dovozných ciel ešte vážnejší.

 

V auguste nedošlo k očakávanému rastu zamestnanosti. Analytici v priemere predpovedali nárast o 75 tisíc. Podľa správ amerických štatistických úradov sa však v auguste 2025 počet pracovných miest v ekonomike krajiny zvýšil len o 22 tisíc. Po prvé, pretože uvedený údaj považujeme za čisto symbolický, v rámci štatistickej chyby. Po druhé, pretože aj z oficiálnych zdrojov vyplýva, že tento symbolický nárast bol dosiahnutý vďaka oblasti zdravotníctva a sociálnej podpory. A nie vďaka reálnemu sektoru ekonomiky. Dokonca aj americký high-tech, ktorý bol dlho hnacou silou americkej ekonomiky, začína vykazovať známky stagnácie. Dochádza tam k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. A nejde len o malé a stredné podniky, ale aj o IT gigantov typu Microsoft.

 

V auguste 2025 prezident Trump prepustil komisárku Federálneho úradu pre štatistiku práce USA (BLS) Ericu Macentferovú a obvinil ju z politickej zaujatosti. Stalo sa tak po tom, ako júlová správa ministerstva práce a zamestnanosti ukázala neočakávane slabý rast počtu pracovných miest, a revidovala smerom nadol rast miezd za predchádzajúce dva mesiace. Možno bol symbolický nárast zamestnanosti za august uvedený len preto, aby sa Trump nerozčúlil? Takže dnes už nikto nepochybuje o tom, že v Amerike panuje stagflácia. Existujú však ešte pesimistickejšie prognózy, podľa ktorých môže stagnácia prerásť do recesie americkej ekonomiky. Teda do hospodárskeho poklesu alebo hospodárskej krízy.

 

Pre Federálny rezervný systém bude voľba medzi zlým a veľmi zlým, 16. – 17. septembra vyzerať takto: inflácia je zlá, ale recesia je veľmi zlá. Preto je pravdepodobnosť zníženia kľúčovej sadzby o jeden stupeň (o 0,25 percentuálneho bodu) pomerne vysoká.

P.S. 10. septembra cena zlata na americkej burze COMEX prekonala rekordnú hranicu 3700 dolárov za trójsku uncu. To svedčí o tom, že účastníci trhu s drahými kovmi počítajú s poklesom kľúčovej sadzby FED. To bude mať za následok pokles úrokových sadzieb na bankové vklady a tým zvýši investičnú atraktívnosť zlata.

 

 

Pozor Aktualita:  Video: Pjakin špeciálne pre Česko a Slovensko vysvetlil aká je prognóza zachovania bezpečnosti na našom území

Valentin Katasonov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Federálny rezervný systém USA je v rozpakoch: za ktorým z dvoch „zajacov“ má bežať? appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….