Fico bol piecť chleba a sľuboval, že zlacnie. Bude to naozaj tak?

Šestnásty október je Svetovým dňom chleba a práve na úsvite tohto dňa navštívil predseda vlády Robert Fico spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (obaja Smer) jednu z najväčších slovenských pekární v bratislavskej Petržalke. Po tom, čo si prezrel pekáreň a symbolicky uložil zopár čerstvo upečených bochníkov do debničky smerujúcej k spotrebiteľom, vyhlásil, že päťpercentný pokles DPH sa v cene najdôležitejšej základnej potraviny musí prejaviť.

Čítajte viac Cena masla láme historické rekordy. Kupujeme ho drahšie ako Nemci, na problém upozorňujú aj mliekari

V pekárni podpísali zástupcovia Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Slovenska, Zväzu obchodu SR a minister pôdohospodárstva memorandum, ktoré má povzbudiť domácu produkciu a predaj kvalitných čerstvých produktov. Memorandum nie náhodou položilo dôraz na dve slová – kvalitné a čerstvé.

Až polovica pečiva, ale aj malých bochníkov chleba predaného v obchodoch, totiž pochádza zo zahraničia. Nevozia ho z pekární susedných krajín, ale ide o dopečené výrobky z mrazeného cesta. Ako povedal šéf pekárskeho zväzu Milan Lapšanský, takéto produkty sa vozia na Slovensko až z Belgicka. Z Bruselu do Bratislavy je to dobre vyše 1 000 kilometrov. A čo do takých Košíc?

Dve podoby čerstvosti

V čase, keď sa v rôznych súvislostiach skloňuje potravinová sebestačnosť Slovenska, mnohých zrejme zaskočí fakt, že krajina, ktorá má každoročne dostatok kvalitnej potravinárskej pšenice, stráca pôdu pod nohami aj tam, kde by nemala. Mimochodom, Belgicko, Holandsko či Nemecko nemajú ani zďaleka také dobré klimatické podmienky na pestovanie kvalitného pekárskeho obilia ako Slovensko. Sú to však technologicky vyspelé krajiny, ich firmy sú obchodne zdatné a ponúkajú pekárske výrobky zdanlivo čerstvé, chrumkavé – až na to, že boli zmrazené.

Na Slovensku pečie chlieb 521 pekární, toľko ich je združených vo Zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ide o 80 percent všetkých pekární, čo znamená, že v skutočnosti je ich ešte viac. Je to najpočetnejšie odvetvie slovenského potravinárskeho priemyslu, veď v ňom pracuje 12-tisíc ľudí. Ak sa majú mať lepšie, musia sa presadiť na trhu a dostať svoju produkciu do obchodov.

Čítajte viac Mikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšie

Najväčšia domáca obchodná sieť má živé obchodné vzťahy s vyše 300 pekárňami, sú v tom nielen veľké priemyselné pekárne, ale aj stredné a malé remeselné pekárničky, ktoré denne dodávajú čerstvý chlieb a pečivo do predajní po celom Slovensku.

„Všeobecne sa kladie dôraz na trvanlivejšie potraviny, ale nepochybne najvyššiu nutričnú hodnotu majú pre spotrebiteľov čerstvé potraviny,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Dodal, že dopečené pečivo či chlieb vyhovujú zdravotným požiadavkám, ale čerstvé majú vyššiu hodnotu. Je, samozrejme, na spotrebiteľovi, ako sa rozhodne, ale pre správne rozhodovanie je dôležité, aby ľudia rozlišovali, čo je skutočne čerstvé, vyrobené prirodzene, a čo dopečené zo zmrazeného polotovaru.

Bolo to celkom nedávno

Napokon je to, pravda, cena, ktorá rozhodne. A tak nech sa problém chleba a pečiva rozoberal z tej či onej strany, vždy sa skončilo práve pri tom, koľko bude chlieb stáť. Pripomeňme, že ešte po celé minulé desaťročie bez ohľadu na výkyvy cien obilia najrozšírenejší konzumný chlebík sa predával v cene od 80 do 90 centov za kilogram, po roku 2020 stúpla jeho cena na 1,20 eura a vojna na Ukrajine spolu s energetickou krízou vyhnali jeho cenu k najmenej 1,69 eura až po 2,20 eura.

Premiér aj minister pôdohospodárstva sú presvedčení, že keď sa premietne vyššia 23-percentná DPH do ceny tovarov a služieb, potom by cena konzumného chleba, kde klesne DPH z 10 na 5 percent, mala klesnúť. Dodajme, že je to chlieb, ktorý nie je dopekaný a dovezený z tisíckilometrovej diaľky, ale upečený na Slovensku, zo slovenskej múky.

Pri rožkoch zrejme nemožno čakať žiaden zázrak, ak, pravda, obchodné reťazce nepochopia nižšiu DPH ako dôvod na to, ako sa predsa len pohrať s maržou a pritiahnuť zákazníka do svojich obchodov. Veď si dobre pamätáme časy, keď 5-centový rožok predávali v akcii aj po štyri či dokonca tri centy.

Čítajte viac Minister Ráž sa vyjadril k rušeniu IC vlakov. Žiaľ, boli stratové a slabo obsadené, máme iné riešenie

Iste boli to vojny krátkodobé, ale obilie sa vtedy predávalo zhruba za také isté ceny ako dnes. Pripomeňme zároveň, že samotné obilie tvorí na cene chleba zhruba len jednu štvrtinu ceny, zvyšok sú predovšetkým ceny energií a čoraz viac cena ľudskej práce. Tá rastie okrem iného aj preto, lebo chlieb sa pečie v nočných hodinách, a nielen vo všedné, ale aj vo sviatočné dni, takže do hry vstupujú príplatky.

Zabudnutý kult

Čoraz viac ľudí má rôzne potravinové alergie. Žijú medzi nami aj celiatici, ktorí potrebujú bezlepkové potraviny. Premiér na otázku, či sa tieto potraviny dočkajú zaradenia medzi základné potraviny so zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou, odpovedal, že skupina poslancov už takýto návrh pripravuje. Rovnako by sa zvýhodnenej sadzby mali dočkať vajíčka, všetko ukáže prerokovanie zákona o dani z pridanej hodnoty.

Memorandá sú na Slovensku populárne a vždy sa vyťahovali v situácii, keď sa nejakým spôsobom komplikovala situácia v spoločnosti a realitou sa stávala drahota. Krajina musí šetriť, to je vari každému jasné. Šetriť na jedle však nie je populárne. Stojí za to dobre zvážiť, koľko a čoho si kúpime.

Najmenej pätina potravín na Slovensku končí v koši. Medzi nimi aj chlieb. Ešte pred polstoročím panoval v slovenských rodinách kult chleba, ako povedal na svoje detstvo spomínajúci premiér. Spomeňme si na starých rodičov, čo chlieb s úctou prekrižovali. Nebol pre nich vždy takou samozrejmosťou ako pre súčasníkov.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….