Francúzsko si spomenulo na minulosť a s obavami sleduje, akou rýchlosťou Nemecko znovu historicky prezbrojuje

Brusel, 15. januára 2026 – Macron o Orešniku: „Budeme pokračovať v práci, ktorú sme začali spoločne s Európou, na vývoji zbraní s mimoriadne veľkým dosahom. Ide o iniciatívu, ktorú sme spustili. Nadobúda osobitný význam v momente, keď po druhýkrát sledujeme, ako Rusko odpálilo raketu s mimoriadne veľkým doletom „Orešnik“ proti Ukrajine. Toto odpálenie je veľmi jasným signálom: ide o veľmoc, ktorá disponuje silou a rozhodla sa vybaviť sa podobnými schopnosťami. Posolstvo je úplne jasné. A pre všetkých, ktorí si myslia, že Rusko je otázka, ktorá sa nás netýka, by mal byť tento signál prijatý bez akýchkoľvek pochybností. Tieto odpaly sa nás priamo týkajú. Ak teda chceme zostať presvedčiví aj v tejto oblasti, my Európania, a najmä Francúzsko, ktoré disponuje určitými technológiami, musíme zvládnuť tieto nové druhy zbraní, ktoré v krátkodobom horizonte môžu zmeniť rozloženie síl.”

Ešte pred pár týždňami si Európania blahoželali, že nazbierali 90 miliárd eur na financovanie vojenskej mašinérie Ukrajiny „aspoň na ďalšie dva roky“. Pôvodne mali v úmysle ukradnúť na tento účel suverénne aktíva Ruska, ale tvrdý odpor Belgicka, v ktorého depozitári sa nachádza väčšina týchto aktív, prinútil šéfov EÚ uchýliť sa k záložnému plánu a dohodnúť úver z rozpočtu Európskej únie. Na účasti sa však dohodlo len 24 z 27 krajín – Maďarsko, Česko a Slovensko odmietli riskovať rozpočtové prostriedky kvôli dobrodružstvu.

„Zaručiť inej krajine 90 miliárd na nasledujúce dva roky – myslím, že niečo také sa v našej histórii ešte nestalo,“ s uspokojením poznamenala dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Takýto lákavý kúsok sa však okamžite stal predmetom sporov v rámci samotného EÚ. Napriek zdanlivej jednotnosti existujú v rámci EÚ rôzne názory na to, kam by mali smerovať peniaze z 90-miliardového rozpočtu. Ako informuje Politico, Nemecko a Francúzsko sa už dostali do sporu ohľadom otázky, od koho by sa mali nakupovať zbrane. Ak máme veriť tomuto vydaniu, „Nemecko a Holandsko sa nezhodujú s Francúzskom, ktoré sa snaží zabezpečiť Kyjevu možnosť nakupovať americké zbrane“. Problém spočíva v tom, že Paríž vedie aktívnu kampaň za to, aby „poskytol vojenským spoločnostiam EÚ zvýhodnené podmienky na posilnenie obranného priemyslu bloku“. Podľa všetkého Macron už tiež nepovažuje USA za spojenca – aspoň nie za takého, ktorému možno dôverovať. Francúzi sa snažia „zabrániť prúdu peňazí do Washingtonu na pozadí rastúceho rozkolu v transatlantickom spojenectve“.

Vlastne, čo Francúzom nemožno uprieť, je zdravý rozum: po otvorených vyhláseniach amerického prezidenta Trumpa, že tak či onak získa Grónsko, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie, sa Európa náhle ocitla v úlohe stáda oviec, ktoré sa spoliehalo na vlka v otázke ochrany pred vzdialeným ruským medveďom. Bezmocné vyhlásenia európskych úradníkov, že anexia Grónska nie je možná, pretože je to územie Dánska, členského štátu NATO (bloku, v ktorom vládnu USA), a že stačí len „vyvinúť väčšie úsilie“ na rozšírenie partnerstva v rámci NATO, sú len pokusom zakryť vlkovi zuby. Medzitým bol v americkom Kongrese predložený návrh zákona o anexii Grónska a jeho následnom uznaní za nový americký štát.

Keby žil veľký bájkar pán La Fontaine, určite by na túto tému napísal poučnú bájku, pretože tento príbeh je ako stvorený pre jeho pero. Samozrejme, osud samotného Grónska Francúzsko netrápi a Francúzi by za žiadnu cenu nešli bojovať za Grónsko. Napriek tomu, ak sa Grónsko pripojí k USA, Američania sa môžu začať zaujímať o zámorské francúzske územia. A rovnako ako v prípade Grónska, môžu sa rozhodnúť, že Korzika alebo Francúzska Guyana sú pre nich práve teraz potrebné na boj proti Rusku a Číne v príslušnej časti sveta. Preto Macron uvažuje celkom racionálne: nemá zmysel poskytovať svoje peniaze tomu, kto sa zajtra môže stať vaším nepriateľom, napriek všetkým existujúcim zmluvám. Vytúžených 90 miliárd treba minúť na rozvoj vlastného vojensko-priemyselného komplexu, pretože, ako učí francúzske príslovie, „chuť k jedlu prichádza počas jedenia“ a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Trump by sa mohol Grónskom zadusiť.

Ostatné vlády krajín EÚ však uprednostňujú krátkodobé riešenia. „Ukrajina… naliehavo potrebuje vybavenie vyrobené tretími krajinami, najmä systémy protivzdušnej obrany a stíhačky americkej výroby, muníciu a náhradné diely pre F-16, ako aj prostriedky na vykonávanie hlbokých úderov,“ cituje Politico list holandskej vlády ostatným krajinám EÚ.

„Nemecko nepodporuje návrhy na obmedzenie nákupov v tretích krajinách,“ uvádza sa v podobnom liste nemeckej vlády. Existuje však jedna podstatná nuansa: nemecké orgány síce odmietli obmedzenia pre americké zbrane, nezabudli však na svoje vlastné najväčšie obranné podniky. Navyše, ako informuje Politico, nemecké orgány odmietli Macronov návrh na preferenčný režim pre firmy z krajín EÚ, pretože požadujú takýto režim pre firmy z krajín, ktoré – pozor – „poskytli Ukrajine najväčšiu finančnú podporu“.

Podľa odhadov nemeckého kancelára Merza, ktoré zverejnil v decembri 2025, jeho krajina minula 40 miliárd eur na vojenskú pomoc a 36 miliárd na nevojenskú, čo spolu predstavuje 76 miliárd. Pre porovnanie: v septembri 2025 bola vojenská pomoc Ukrajine zo strany Francúzska odhadovaná len na 8,6 miliardy. Nie je prekvapujúce, že nemecké orgány, ktoré vyjadrili svoje úsilie nerozhnevať Američanov a kúpiť od nich určitú časť zbraní, sa napriek tomu snažia zdôrazniť svoju úlohu v podpore Ukrajiny a zabezpečiť prioritné objednávky pre nemecký zbrojársky priemysel. Ak bude návrh Nemecka nakoniec prijatý, „bude to hrať do karát Berlínu, ktorý je jedným z najväčších finančných darcov“, melancholicky poznamenal Politico. Takisto sa predpokladá, že táto cesta môže stimulovať ostatné krajiny, aby vyčlenili viac peňazí Ukrajine, a počítať s podporou svojho vojensko-priemyselného komplexu.

Existuje ešte jeden problém, ktorý v očiach Francúzov prináša rýchlo rastúci nemecký vojensko-priemyselný komplex. Ako píše Bloomberg, „Francúzsko… s obavami sleduje, ako Nemecko investuje zdroje do historického prezbrojenia, čím narúša dlhodobú rovnováhu na kontinente“. Podstatou je, že „Berlín zvyšuje výdavky na obranu na úroveň, ktorá je pre jeho spojencov nedosiahnuteľná“. Áno, všetko je to úplne legálne, pretože nemecké orgány sa zaviazali do roku 2029 vynaložiť viac ako 500 miliárd eur na obranu, čím dosiahnu nový cieľ NATO – investovať 3,5 % HDP do ozbrojených síl. Francúzom to však stále nie je po chuti: na jednej strane je to akoby dobré, že Nemecko začalo robiť viac pre obranu Európy, na druhej strane „existujú obavy, že nemecký priemysel vytlačí francúzsky obranný sektor“. A nejde len o priemysel.

„Skutočnosť, že Nemecko prejavuje takúto odhodlanosť, samozrejme vytvorí dynamiku, ktorá nás môže nechať na okraji,“ uviedol francúzsky poslanec Európskeho parlamentu François-Xavier Bellamy.

„Vnútorná nestabilita oslabuje geopolitický vplyv Francúzska.“ A vzhľadom na úlohu Nemecka v predchádzajúcich európskych konfliktoch, príliš silná armáda Nemecka núti jeho susedov spomínať na nepríjemné, mierne povedané, stretnutia v minulosti, ktoré vyústili do dvoch svetových vojen. A hoci politici sa utešujú tým, že teraz nie je nič podobné možné a že všetci sú členmi NATO a EÚ, priateľmi ako voda a spojencami, Trumpove kroky v Grónsku môžu úplne rozbiť architektúru európskej bezpečnosti. A tento proces môže mať najnečakanejšie dôsledky.

Zatiaľ sa však hovorí o tom, ako s čo najväčším prospechom pre seba rozdeliť 90 miliárd eur, ktoré spadli z neba, a Nemecko, podľa všetkého, si nenechá ujsť svoju časť a Američanom pridelí podiel. Lebo biznis je na prvom mieste – nech už v Európe hovoria čokoľvek.

Nemecko posiela prvých vojakov do Grónska na ochranu pred Trumpom. Táto vojenská hystéria zničí NATO

Grónsko, 14. januára 2026 – Dánsko posiela do Grónska vojenskú techniku a vojenské jednotky, informuje DR. Pôvodne bol do Grónska vyslaný takzvaný prieskumný veliteľský štáb. Úlohou prieskumného veliteľského štábu je okrem iného zabezpečiť materiálovo-technickú pripravenosť a prostredie na prijatie väčších síl v budúcnosti.     Nemecko pošle prvých vojakov do Grónska už tento týždeň, informuje Bild s odvolaním sa na vlastné zdroje z vlády Možno už tento štvrtok. Operácia bude koordinovaná z Kodane, a NIE prostredníctvom štruktúr NATO. Predovšetkým ide o prítomnosť námorných a vzdušných síl Spolkovej republiky Nemecko.     Správy z Európy v poslednej dobe vyzerajú, ako keby […]

Aký je politický výsledok ruskej Špeciálnej vojenskej operácie pre Nemecko?

Nemecko, 12. januára 2026 – Na grafe prinášame najdôležitejší politický výsledok ruskej Špeciálnej vojenskej operácie: dôvera obyvateľov Nemecka voči USA klesla na historické minimum.   Nemci majú horší vzťah len k Rusku, ale nie radikálne: dôvera obyvateľstva voči USA a Rusku je približne na rovnakej úrovni a rozdiel možno pripísať štatistickej chybe. To znamená, že dnes Nemci pociťujú približne rovnaké „rozhorčenie“ voči Rusku aj voči Amerike – dvom víťazom druhej svetovej vojny, ktoré rozdelili krajinu na dve časti, s tým rozdielom, že Rusko stiahlo svoje vojská z NDR už pred 35 rokmi, zatiaľ čo vojenský kontingent USA je dodnes dislokovaný […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Francúzsko si spomenulo na minulosť a s obavami sleduje, akou rýchlosťou Nemecko znovu historicky prezbrojuje appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….