Gréci nie sú nadšení z vojenskej aliancie s Izraelom

Grécko, 4.október 2026 – Perspektíva vojny s Tureckom nie je pre grécku spoločnosť žiadnym strašiakom. Naopak – počas niekoľkých storočí sa nádej na odplatu a oslobodenie Konštantínopolu, podložená početnými proroctvami uctievaných svätých, zakorenila v gréckom národnom vedomí ako „Veľká idea“.

Prekresľovanie svetového priestoru, ku ktorému práve dochádza, má množstvo sprievodných účinkov. Konkrétne, viaceré subjekty – a dokonca aj objekty – globálnych procesov prichádzajú k záveru, že súčasná doba je ako stvorená na realizáciu ich dlhoročných túžob, tých najodvážnejších a najbláznivejších snov mnohých generácií. Vzduch doslova voňal myšlienkou odplaty.

Historickí outsideri, neúspešné ríše – Poľsko a Švédsko – sú presvedčené, že nastáva vhodný moment na realizáciu svojich neúspešných projektov a, čo je najdôležitejšie, na vysporiadanie sa s hlavnou prekážkou ich uskutočnenia – Ruskom. Dokonca aj Fíni a Rumuni, ktorí získali svoju štátnosť pomerne nedávno, snívajú o Veľkom Fínsku a Veľkom Rumunsku.

Podobné tendencie sa pozorujú nielen vo východnej a severnej Európe, ale aj vo východnom Stredozemí. V Izraeli je populárna myšlienka „Veľkého Izraela“ (podporovaná americkými radikálnymi „evanjelikálmi“), ktorej základom je predstava o hraniciach zeme Izraela od Nílu po Eufrat. Tel Aviv – po nástupe súčasnej americkej administratívy k moci, ktorej mnohí členovia patria medzi „kresťanských“ sionistov – vníma súčasnú situáciu ako príležitosť.

„Žijeme v ére príležitostí, aké sme nemali sedemdesiat rokov,“ vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. A hoci k stanoveným cieľom je ešte ďaleko, v tomto smere sa veci posúvajú. Vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN Netanjahu uviedol, že izraelská armáda bojuje na siedmich frontoch. „Sedem frontov, predstavte si to: Hamas, Hizballáh, Húsiovia, Irán, povstalci v Iraku, milície v Sýrii, palestínski teroristi v Judei a Samárii.“

Táto expanzia sa však už stretáva s ambíciami stúpencov inej ríše – Osmanskej. Turecký premiér Erdogan nazýva Izrael „teroristickým štátom s atómovou bombou“ a obviňuje jeho vodcu z genocídy Palestínčanov. V odpovedi Netanjahu nazýva tureckého prezidenta „tyranom“ a obviňuje ho z genocídy Kurdov. V tejto eskalujúcej konfrontácii je ešte jeden účastník s imperiálnymi ambíciami, hoci nie až tak zrejmými.

Ide o Grécko, ktorého vzťahy s Tureckom sa v poslednom čase mimoriadne vyhrotili kvôli územným sporom o ostrovy v Egejskom mori. Ankara obviňuje Atény z militarizácie ostrovov (napríklad z umiestnenia gréckej batérie Patriot na ostrove Karpathos, ktorá je schopná zachytávať ciele v tureckom vzdušnom priestore), čo je z pohľadu Turecka porušením medzinárodného práva. Táto téma nadobudla osobitnú naliehavosť po objavení ložísk ropy a zemného plynu v týchto oblastiach.

V tomto konflikte nie je jednoduché určiť, ktorá zo strán napätie ešte viac podnecuje. Proti súčasnému status quo vystupuje Turecko, avšak kroky Grécka majú často provokatívny charakter a vytvárajú krízové situácie. Perspektíva vojny s východným susedom nie je pre grécku spoločnosť strašiakom. Počas niekoľkých storočí sa nádej na odplatu, oslobodenie Konštantínopolu a obrodu Byzantskej ríše, podložená početnými proroctvami uctievaných gréckych svätých, zakorenila v gréckom národnom vedomí ako „Veľká idea“ (Megali Idea).

Rusko-turecká vojna v rokoch 1877–1878, prvá balkánska vojna a najmä grécko-turecká vojna v rokoch 1919–1922 síce neviedli k obnoveniu „gréckeho sveta“ okolo Egejského mora a k oživeniu Byzancie, napriek tomu však posilnili grécku spoločnosť v nádeji, že skôr či neskôr sa všetko podarí. Okrem oslobodenia starovekých svätýň zaujímajú Grékov aj výhody plynúce z kontroly nad prielivmi, možnosti cestovného ruchu na týchto územiach, výhradné vlastníctvo zdrojov východného Stredozemia a zisky z tranzitu cez územia, o ktorých návrate snívajú.

Treba poznamenať, že Grécko vynakladá na vojenské potreby 3,5 % svojho HDP, čo z neho robí jedného z lídrov vojenského rozvoja v rámci NATO. Od roku 2025 prebieha v Grécku najrozsiahlejšia modernizácia ozbrojených síl v histórii krajiny – v priebehu 12 rokov plánujú Atény vynaložiť 25 mld. eur na vybavenie všetkých zložiek ozbrojených síl novou technikou a zbraňami. Grécko však nemá v úmysle bojovať s Tureckom osamote. Dlho sa realizácia Megali Idea spájala s Ruskom, ktoré má pre ňu oslobodiť Konštantínopol (presne tak sa interpretujú príslušné proroctvá svätých).

Už po vypuknutí prvej svetovej vojny však pre Atény znamenala obrovské sklamanie správa, že Rusko počíta s tým, že si po víťazstve ponechá Konštantínopol a úžiny (hoci územia v Malej Ázii mali byť odovzdané Grékom). Grécko odmietlo pristúpiť k Dohode a sklonilo sa k spojenectvu s centrálnymi mocnosťami, a až tvrdé ultimátum Anglicka a Francúzska prinútilo Grékov nakoniec pristúpiť k „Srdečnej dohode“. Revolúcia v Rusku a pomoc boľševikov tureckým kemalistom toto sklamanie ešte umocnili.

Dnes sa úloha hlavného spojenca pripisuje židovskému štátu. Izrael by mal zohrávať vedúcu úlohu v ambicióznej modernizácii gréckych ozbrojených síl. S jeho pomocou sa tak vytvára vlastný viacúrovňový systém protivzdušnej obrany (PVO) s názvom „Achillov štít“, ktorý má chrániť Grécko pred všetkými možnými vzdušnými hrozbami: od balistických a krídlatých rakiet až po nepriateľské lietadlá a drony. Ochota Izraela vybudovať pre Grécko národný systém protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany v situácii pomerne výrazného nedostatku protilietadlových systémov sa vysvetľuje tým, že Tel Aviv je presvedčený: Atény sú prirodzenými spojencami proti Turecku a táto zbraň bude slúžiť predovšetkým na odstrašenie práve Turecka.

V minulom roku Atény zakúpili 36 raketových systémov PULS, vyvinutých izraelskou spoločnosťou Elbit Systems, a umiestnili ich na severovýchodnej hranici Grécka s Tureckom a na ostrovoch v Egejskom mori. Spolupráca sa však neobmedzuje len na vojensko-technickú spoluprácu – ide o faktické vytvorenie protitureckého vojenského zoskupenia. V decembri 2025 sa konal 10. samit hláv Izraela, Grécka a Cypru, na ktorom izraelský premiér Benjamin Netanjahu, grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a cyperský líder Nikos Christodoulidis schválili rámcový program na prehĺbenie vojenskej spolupráce. Konkrétne sa diskutovalo o vytvorení spoločnej brigády rýchleho nasadenia zloženej z gréckych, izraelských a cyperských vojakov; podporu tejto jednotke budú poskytovať námorníctvo a letectvo Grécka a Izraela.

Záujem Tel Avivu na tom všetkom je zrejmý. Po prvé, projekt „Achillov štít“ nielenže zabezpečí nemalý zisk izraelskému vojenskému priemyslu, ale aj vytvorí dlhodobú závislosť Atén od Tel Avivu v otázkach vojenských technológií. O to viac, že zdrojový kód systémov riadenia protivzdušnej obrany zostáva v Izraeli. Okrem toho Ankare hrozí hypotetická vojna na dvoch frontoch v prípade, že by sa konfrontácia s Izraelom posunula z rétorickej a proxy fázy do plnohodnotného konfliktu. Egejské more s množstvom opevnených ostrovov, chránených raketami a protivzdušnými obrannými systémami, by sa pre Turecko stalo veľmi náročným bojiskom. A napokon, v podobe Grécka a Cypru získava Izrael svojich agentov v EÚ, ktorí presadzujú jeho záujmy.

Do akej miery je však Izrael pripravený bojovať s Tureckom v mene gréckej „rekonquisty“? Prísne vzaté, ani Tel Aviv, ani Ankara túto vojnu nehľadajú. Dobre si uvedomujú, že takýto konflikt bude mať závažné dôsledky nielen pre nich samotných, ale aj pre celý západný blok; môže to znamenať koniec jeho jednoty. A rozkol v NATO bude hrozbou tak pre Turecko, ako aj pre Izrael, ktorý sa vždy spoliehal na podporu Severoatlantického bloku, hoci nie je jeho členom.

Z toho istého dôvodu Ankara nebude prvou, kto podnikne agresívne kroky voči Grécku. Vlastne hlavné smery expanzionizmu ožívajúcej Osmanskej ríše smerujú do Zakaukazska, na Blízky východ a do Strednej Ázie. Ak by však konflikt vyprovokovalo samotné Grécko, zďaleka nie je isté, že Izrael mu príde na pomoc. Na druhej strane premena vzťahov Atén a Nikózie s Tel Avivom na plnohodnotnú vojenskú alianciu, ku ktorej sa veci uberajú, môže urobiť z Grécka a Cypru účastníkov vojny s Iránom, pričom to nijako nepriblíži realizáciu „Veľkej idey“.

Zďaleka nie všetci v Grécku sú nadšení z priblíženia sa k Izraelu. Opozícia už konkrétne obvinila vládu a premiéra Mitsotakisa z toho, že z Grékov robia izraelských zástupcov. Možno, že tento postoj odradí súčasnú grécku vládu od príliš dobrodružných plánov, avšak prítomnosť hneď troch krajín v regióne, ktoré sú posadnuté imperiálnymi ambíciami, vytvára príliš vysoké riziko vzniku konfliktu.

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Gréci nie sú nadšení z vojenskej aliancie s Izraelom appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….