Ivan Mikloš: Vláda nemusela dvíhať dane vôbec, keby dokázala naštartovať ekonomiku

Upozorňuje na to, že drvivú väčšinu konsolidácie tvoria vyššie dane, odvody a poplatky, okrem toho sa zavádza úplne nová daň z finančných transakcií. To podľa neho ohrozuje budúcnosť Slovenska. Upozorňuje, že už teraz máme menej zahraničných investícií ako okolité krajiny a očakáva, že konsolidačný balík ďalší prílev investícií bude ďalej ohrozovať.

„Tieto opatrenia ho ešte znížia. Ak budeme mať sadzbu dane pre veľké firmy 24 percent a k tomu pripočítame transakčnú daň, tak načo by sem chodili? Dokonca to bude mať ten efekt, že naše firmy sa budú registrovať inde,“ hovorí Mikloš v rozhovore pre denník Pravda.

Ako hodnotíte konsolidáciu a spôsob, akým sa vláda rozhodla ozdravovať verejné financie?

Pozitívne je, že vláda sa rozhodla konsolidovať, pretože ozdravovanie verejných financií je nevyhnutné. Negatívne je, že to prišlo neskoro. Vláda v prvom roku nekonsolidovala, naopak, zvyšovala deficit. Prispeli k tomu opatrenia ako zavedenie trinástych dôchodkov a zdvojnásobenie vlastných platov. Ešte horšie je, že konsolidácia je urobená zlým spôsobom.

V akom zmysle?

Takmer celá konsolidácia sa deje na príjmovej strane rozpočtu, teda zvyšujú sa dane, odvody a poplatky. V rámci toho sa len sčasti zvyšujú tie dane, ktoré neohrozujú ekonomický rast. Prevažne teda vnímam konsolidáciu negatívne.

Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia?

Je to také ozdravovanie verejných financií, ktoré z väčšej časti stojí na opatreniach, čo znižujú výdavky štátu. Predovšetkým treba hľadať výdavky, ktoré sú neefektívne, neproduktívne, prípadne znamenajú plytvanie.

Hovorí sa tiež o tom, že úspešné konsolidácie tvorí zo 66 percent súbor opatrení znižujúcich výdavky a tretinu tvorí zvýšenie príjmov. Dá sa s tým súhlasiť?

Ideálne by bolo, keby celú konsolidáciu tvorili škrty neefektívnych výdavkov, ale v zásade existuje zhoda na tom, že väčšia časť konsolidácie by mala byť na výdavkovej strane.

V našom prípade platí, že 82 percent konsolidácie je na strane príjmov a 18 percent na strane výdavkov. Zároveň aj z tých osemnástich percent tvorí väčšiu časť znižovanie takých výdavkov, ktoré boli príjmom ľudí. Hovorím o daňovom bonuse a rodičovskom dôchodku. Len necelých päť percent celej konsolidácie je znižovanie výdavkov určených na samotný chod štátu. Konkrétne sa vláda zaviazala znížiť výdavky na mzdy zamestnancov štátu o desať percent.

Čítajte viac Exministerka Schmögnerová: Zvýšenie DPH nemala Ficova vláda dopustiť, víťazom balíčka je SNS

Ktoré zvyšovanie daní z vášho pohľadu ohrozuje hospodársky rast?

Keď už je nevyhnutné zvyšovať dane, treba dvíhať dane, ktoré neohrozujú konkurencieschop­nosť a hospodársky rast. To sú najmä spotrebné dane, medzi nimi je najjednoduchšie dvíhať DPH, z tejto dane má štát najvyšší výber. Potom sú to iné spotrebné dane, teda dane na alkohol, cigarety, pohonné hmoty. Do tejto kategórie patria aj iné majetkové dane. To je v slovenských podmienkach špecifický prípad, pretože sú celkovo výrazne nižšie, ako býva bežné v iných krajinách. Ďalšou možnosťou je zavedenie environmentálnych daní, ktoré prispievajú k tomu, že poškodzovanie životného prostredia sa zmierňuje.

Pokračujte.

Vidíme, že časť konsolidácie je vo forme zvyšovania DPH. Negatívom však je, ako sa sadzby menia. Zvyšuje sa počet sadzieb DPH, sadzby pre rôzne tovary sa zvyšujú, pre niektoré zase znižujú. Celkovo sa teda daňový systém komplikuje. Komplikovaný daňový systém je, samozrejme, zlý. Ohrozuje hospodársky rast a vytvára priestor pre daňové úniky, keďže jednotlivé subjekty budú mať motiváciu z daní unikať.

Vaše daňové reformy stáli práve na zjednodušení daňového systému, bolo by možné sa k systému jednej dane v súčasnosti vrátiť, malo by to zmysel? Situácia je iná, ako bola vtedy.

Nie je úplne iná, no hlavne vládne tu garnitúra, ktorá daňový systém skomplikovala. Rovnú daň zrušila a zaviedla viaceré sadzby dane z príjmov. Táto garnitúra ide presne opačne. Pritom to, o čom sa rozprávame, nie je teória. My sme na našej daňovej reforme ukázali, že zjednodušenie daňového systému, zníženie sadzieb daní a presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame ekonomike pomohli.

Boli to opatrenia, ktoré spolu s ďalšími reformami podporujúcimi podnikateľské prostredie viedli k tomu, že úloha štátu v ekonomike sa zmenšila. Znížila sa miera prerozdeľovania, no štát mal zároveň omnoho viac peňazí, pretože sa naštartoval ekonomický rast.

To bolo zrejme kľúčové.

My sa stále bavíme o príjmoch a výdavkoch, ale najľahší spôsob konsolidácie je naštartovanie ekonomického rastu. Výška deficitu je pomerový ukazovateľ k HDP. Ak by sa vláde podarilo naštartovať rýchly a udržateľný ekonomický rast, dane nemusí zvýšiť vôbec. Dokonca by ich mohla znížiť. Pri vyššom raste máte totiž väčší koláč a aj pri nižšom zdanení dostane štát viac peňazí na svoje potreby.

Keď sa bavíme o tom, ktoré dane škodia, tu je medzi ekonómami zhoda. Práve tu je zásadný problém Slovenska. Ekonomický rast je už dlhé roky pomalý a vláda ho ešte viac oslabí a zníži. Zároveň nerobí iné reformy, ktoré by ekonomický rast zväčšovali. Dostávame sa do začarovaného kruhu. Síce sa konsoliduje, no deje sa to spôsobom, ktorý ohrozí našu konkurencieschop­nosť a náš rast.

Minister financií Ladislav Kamenický hovorí o raste dlhu, že medzi rokmi 2016 a 2019 stúpol o 2,4 miliardy eur a medzi rokmi 2020 a 2023 stúpol o 24 miliárd eur. Ako sa dajú tieto čísla interpretovať, ako ich očistiť o objektívny vplyv pandémie?

Pán Kamenický si vyberá čísla, ktoré sa mu hodia. Fakt je, že stav verejných financií bol zlý už pred rokom 2020, teda pred príchodom koalície, ktorú viedol Igor Matovič. V rokoch 2018 a 2019, teda za vlády strany Smer a po dlhých rokoch jeho vlády, sme mali stále deficitné rozpočty. Práve vtedy, v rokoch 2018 a 2019, sa výrazne zhoršila dlhodobá udržateľnosť verejných financií. V tom čase mala viac ako polovica krajín EÚ prebytkový rozpočet, my sme ho nikdy nemali. Vlády Smeru pritom vládli dve funkčné obdobia za sebou v dobrých ekonomických časoch.

Áno, je pravda, že deficit verejných financií sa ešte viac prehĺbil počas rokov 2020 až 2023 a rástol aj dlh. Do istej miery to spôsobili objektívne faktory. Prišla pandémia a ekonomická kríza, ktorú pandémia vyvolala. V boji proti tejto kríze bolo nevyhnutné zvyšovať výdavky. Následne Rusko napadlo Ukrajinu a to vyvolalo energetickú krízu.

Čítajte viac Bol to prepadák, teraz je badať zmenu. Počet ľudí, ktorí požiadali o pomoc s hypotékami, sa prudko zvýšil. Dôvod je jasný

Hovoríte „do istej miery“.

Objektívne faktory len čiastočne vysvetľujú nárast deficitov a dlhov, pretože tie boli dané aj nezodpovednou politikou vtedajšej koalície. Hovorím najmä o verejných výdavkoch. Napríklad energetická pomoc bola príliš štedrá a bola väčšia ako v krajinách, ktoré mali verejné financie v oveľa lepšom stave.

To však platí nielen pre roky 2022 a 2023, ale aj pre rok 2024 a to už ide na vrub tejto vlády. Okrem toho za populistické návrhy Igora Matoviča hlasovali aj vtedy opoziční poslanci Smeru.

Ako sa dívate na to, že z balíka 2,7 miliardy nechce vláda použiť celú sumu na konsolidáciu? Bokom ostáva zhruba miliarda eur.

To je ďalší veľký problém a ďalší dôvod, pre ktorý vnímam konsolidáciu negatívne. Vláda má na takýto krok pravdepodobne dva dôvody. Prvý je ten, že koalícia si vytvára vankúš na to, aby mohla ustúpiť tam, kde narazila príliš. Príkladom je sadzba DPH na ubytovacie služby, problém sa vyskytol aj pri platoch zdravotníkov.

Aký je druhý dôvod?

Druhý dôvod je, že vláda chce opäť zvyšovať výdavky. Bude rozdávať také balíčky ako naposledy na sneme Združenia miest a obcí Slovenska, kde vláda rozdala 50 miliónov eur. Ak sa urobí masívna konsolidácia v objeme 2,7 miliardy eur, ktorá je zle zostavená, a ušetrí sa len 1,7 miliardy eur alebo dokonca menej, je to problém. Štát si totiž z celkového koláča zoberie viac a konsoliduje menej, ako by mohol. V budúcom roku budeme musieť konsolidovať ešte o to viac.

Nie je v tom trochu aj rezerva na prípadný horší výber daní, napríklad pri dani z finančných transakcií?

To neviem, ale myslím si, že vláda jednoducho hľadá príjmy, keďže nevie škrtať výdavky, a to ani tie neefektívne. Dokonca je možné, že z týchto peňazí navyše chce ešte výdavky zvyšovať. Transakčná daň berie peniaze priamo firmám a ľuďom. Treba ju prirátať k celkovému zdaneniu firiem. Sadzba dane z príjmu sa pre veľké firmy zvyšuje na 24 percent a inštitút INESS prepočítal, že daň z finančných transakcií ju ešte zvýši na 27,3 percenta. To je absurdné v situácii, keď Maďarsko, krajina, ktorá jediná v EÚ uplatňuje transakčnú daň, má sadzbu dane pre firmy vo výške deväť percent. Nižšie sadzby korporátnej dane sú aj v ďalších okolitých krajinách. Pritom práve veľké firmy potrebujeme na Slovensko prilákať.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navyše upozorňuje, že vláde sa pravdepodobne nepodarí vybrať vo forme tejto dane toľko, koľko plánuje. My sme totiž v eurozóne a Maďarsko nie.

Prekvapilo vás, že vláda dvihla sadzby DPH tak výrazne, najmä keď ide o vládu, ktorá to dlho odmietala?

To, že Robert Fico niečo tvrdil a napokon je to inak, nepovažujem za prekvapenie. Robí to už dlho. Prekvapilo ma však, že vláda to zdvihla až na 23 percent. To nemusela robiť, keby neznižovala sadzby inde a nevytvárala si vankúš na budúce výdavky a populistické opatrenia. Zrejme to vyhodnotila tak, že politické náklady sú v zásade podobné, aj keď zdvihne sadzbu o jeden percentuálny bod a aj keď ju zdvihne o tri.

Čítajte viac Návrh rozpočtu je známy. Predĺži vláda pomoc s vyššími cenami energií pre domácnosti? (otázky a odpovede)

To, čo vláda komunikuje, je, že znižuje DPH na potraviny. Vzhľadom na to, ako je nastavený celý konsolidačný balík, dá sa očakávať zlacnenie potravín?

Potraviny zrejme nezlacnejú. Predstavme si, že by sa v krajine nič iné nemenilo, znížila by sa sadzba DPH a podarilo by sa zabezpečiť, že to obchodníci premietnu do cien. V takom prípade by ceny klesli. Prvý problém je, že premietnutie nižšej dane do cien sa nie vždy podarí zabezpečiť.

Ešte väčší problém je to, že aj obchodníkom, ale aj výrobcom budú rásť náklady. Obchodníci platia dane, budú platiť aj transakčnú daň. Špeciálne pri základných potravinách zohrá úlohu tlak na rast minimálnej mzdy. Vláda dvíha minimálnu mzdu a tá tvorí základ pri výpočte príplatkov za nadčasovú prácu. Napríklad pekárom sa výrazne zvýšia náklady, lebo sa zvýšia tieto príplatky. Na jednej strane sa vytvára priestor, aby nižšia sadzba umožnila pokles cien rožkov, na druhej strane vyššie náklady pekárov neumožnia, aby sa nižšia DPH prejavila v cene. Zvyšovať sa budú aj ceny energií.

Smer už pred rokmi sadzby DPH na potraviny a ešte predtým na lieky znižoval. Skúsenosť z minulosti ukázala, že sa to naplno nepremietlo do cien. Bolo to tak napriek tomu, že vtedy sa náklady firiem nezvyšovali. Podľa mňa preto nemôžeme očakávať, že sa priamoúmerne znížia ceny tam, kde klesne sadzba DPH.

Čítajte viac Sladené nápoje budú drahšie. Od budúceho roka vznikne nová daň. Pozrite sa, ako sa vás to dotkne

V balíku sú aj opatrenia, ktoré znižujú dane malým firmám a živnostníkom. Dá sa to považovať za prorastové opatrenie?

Vláda drobným firmám niekde znižuje dane, ale celkovo počíta s vyšším výnosom aj z priamych daní. Zníženie daní pre malé firmy je pozitívne opatrenie, lenže opäť platí, že sa tým komplikuje daňový systém. Vytvára sa nová sadzba dane a vznikajú príjmové hranice. Firmy budú špekulovať, ako by mohli znížiť svoj príjem, aby mohli použiť nižšiu sadzbu dane. Môže sa stať, že všetky príjmy nebudú priznávať. Je to typický príklad toho, ako opatrenia, ktoré komplikujú daňový systém, zhoršujú podnikateľské prostredie.

Očakávate teda celkovo spomalenie napríklad prílevu zahraničných investícií pod vplyvom konsolidácie?

Už dnes je na Slovensku nižší ako v okolitých krajinách V4. Tieto opatrenia ho ešte znížia. Ak budeme mať sadzbu dane pre veľké firmy 24 percent a k tomu pripočítame transakčnú daň, tak načo by sem chodili. Dokonca to bude mať ten efekt, že naše firmy sa budú registrovať inde.

Aká je perspektíva ďalšej konsolidácie do budúcich rokov? Ako by to mohlo vyzerať? Bude stačiť menej?

Ukazujú to čísla. Tento rok bude deficit 5,6 percenta HDP, podľa RRZ to bude až 5,8 percenta. Vláda predpokladá, že v budúcom roku bude schodok 4,6 percenta HDP. Zároveň platí, že vláda sa musí dostať s deficitom pod tri percentá HDP. Je teda evidentné, že potrebný bude ďalší veľký konsolidačný balík.

Zároveň odhad RRZ hovorí, že v budúcom roku sa v dôsledku týchto zle navrhnutých konsolidačných opatrení zníži náš hospodársky rast o tri desatiny percentuálneho bodu. V roku 2026 to bude dokonca 0,6 percentuálneho bodu. To je obrovské číslo, najmä keď predpokladáte, že rast by mohol byť okolo dvoch percent. Dostávame sa tak do začarovaného kruhu, lebo z deficitu a dlhu nevieme vyrásť.

Je Slovensko v stave, keď by bolo schopné zo svojho dlhu vyrásť?

V každom prípade by Slovensko malo z dlhov vyrastať, lenže otočiť zlý vývoj ekonomiky trvá minimálne dva roky. Keby hneď zajtra kompetentná vláda robila všetko, čo treba robiť, výsledky na makroúrovni uvidíme o dva roky. Lenže takú vládu nemáme, vládnu ľudia, čo spôsobili úpadok.

Pýtam sa aj na to, či sú na to globálne podmienky, svet sa deglobalizoval, nemecká ekonomika má problémy.

Áno, tie podmienky sú ťažšie, ako boli na začiatku tisícročia. Vtedy bol globálny boom. Lenže aj keď sa globálna ekonomika spomalí, existujú krajiny, ktoré rastú omnoho rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Podmienky nie sú jednoduché a nie sú ani jednoduchšie, ako boli pred dvadsiatimi rokmi. O to viac platí, že čím sú podmienky ťažšie, tým viac je trestaná zlá ekonomická politika a relatívne odmeňovaná je dobrá ekonomická politika.

Čo treba urobiť pre to, aby sa Slovensko preorientovalo z montážnych výrob na priemysel s vyššou pridanou hodnotou? Teda aby sa z montovne stala „mozgovňa“?

Musíme robiť presný opak toho, čo robíme dnes. To, čo ste opísali, sa zvykne označovať ako pasca stredných príjmov. Ide o to, že ekonomika dokáže pomerne rýchlo vyrásť napríklad na jednoduchej masovej priemyselnej výrobe, stane sa teda montovňou. To je prípad Slovenska aj iných postkomunistických krajín. Stali sme sa montovňou, pretože sme veľmi konkurencieschopní v masovej priemyselnej veľkovýrobe. Zmeniť to na mozgovňu znamená, že krajina musí mať ekonomiku, ktorú budú ťahať inovácie. Väčší podiel ekonomiky sa musí presunúť z jednoduchej montáže na výskum, vývoj a inovácie. Ekonomika sa musí preorientovať na výrobky a služby s omnoho väčšou mierou pridanej hodnoty a sofistikovanej práce. Ak to nedokážete, uviaznete v pasci stredných príjmov.

Čítajte viac Vláda vydá špeciálne dlhopisy. Koľko stoja a koľko si zarobíte?

Slovensko uviazlo.

Spomedzi postkomunistických krajín, ktoré sú členmi EÚ, je ich jedenásť, sme uviazli najhlbšie. Slovensko ešte pred pätnástimi rokmi bolo v ekonomickej úrovni tretie. Pred nami bolo len Slovinsko a Česko. Dnes už sme podľa parity kúpnej sily predposlední. Predbehli nás napríklad Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Litva. Problém, ktorý vznikol, som nazval absolútna pasca stredných príjmov.

O čo ide?

Keď porovnáme ekonomickú úroveň a pozíciu jednotlivých krajín v rebríčku inovatívnosti, sme jediná z členských postkomunistických krajín EÚ, ktorá je vyššie v ekonomickej úrovni ako v indexe inovatívnosti. Všetky ostatné krajiny sú vyššie v rebríčku inovatívnosti ako v rebríčku ekonomickej úrovne.

Majú teda vyšší potenciál budúceho rastu.

Majú lepší potenciál reštrukturalizovať svoju ekonomiku z priemyselnej montovne na hospodárstvo, ktoré ťahajú inovácie. Vyšlo nové vydanie rebríčka globálnej inovatívnosti, Slovensku patrí 46. pozícia. V rámci EÚ sme predposlední, za nami je len Rumunsko.

Prečo je to tak?

Nerobíme zásadné reformy v štyroch oblastiach, ktoré sú podľa mňa kľúčové. Dôležité sú zdravé a udržateľné verejné financie, stav podnikateľského prostredia, úroveň verejných služieb a stav vzdelávacieho systému.

Stav verejných financií na Slovensku patrí k najhorším v EÚ. Preto konsolidujeme. Podnikateľské prostredie u nás tiež patrí k najhorším a ďalej sa zhoršuje. Zhoršuje sa aj preto, že sa konsoliduje zle. Úroveň verejných služieb a vzdelávacieho systému je takisto zlá. Ak sa chceme reštrukturalizovať, musíme mať zlepšujúce sa podmienky v týchto kľúčových oblastiach. Aby sa zlepšovali, musíme robiť reformy, ktoré nerobíme. A sme pri tom, že kľúčový problém je v nezodpovedných vládach, ktoré nekonajú vo verejnom záujme.

Znie to ako práca na dvadsať rokov.

Nemusí to byť práca na dvadsať rokov. To opäť nie je teória. Slovensko bolo koncom deväťdesiatych rokov čiernou dierou Európy, krajina si požičiavala za 25-percentný úrok, neplatila faktúry, tri najväčšie banky boli na pokraji krachu. Od roku 1998 do roku 2006 sa z čiernej diery stal ekonomický tiger. Ešte roku 2000 sme mali o štyri až päť stupňov horší rating ako ostatné krajiny V4 a roku 2005 už bol najlepší. Dnes je opäť najhorší.

Nie je to práca na dvadsať rokov, ale kľúčové je, či máme vlády, môžu sa aj meniť, ktoré sú v zhode v tom, že krajina potrebuje sústavnú modernizáciu. Ostatní sa zlepšujú, lebo reformy robia.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….