„UNRWA som študovala mnoho rokov. Môžem jednoznačne povedať, že neexistuje nijaká alternatíva. Nie je ako iné agentúry OSN, pokiaľ ide o pôsobnosť a rozsah toho, o čo žiadalo medzinárodné spoločenstvo a Izrael,“ citovali britské noviny The Guardian sociologičku Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme Maju Rosenfeldovú.
Ako dodala, iné organizácie by mohli pomôcť len krátkodobo, ale nedokážu nahradiť UNRWA.
Odsúdení na hladovanie?
Nová legislatíva, ktorú odsúhlasil izraelský parlament (Kneset), by prerušila akúkoľvek spoluprácu medzi UNRWA a židovským štátom.
Jeho úrady by prestali vydávať vstupné a pracovné povolenia pre zahraničných zamestnancov organizácie a zároveň by sa skončila koordinácia s izraelskou armádou na dodávkach pomoci, takže ľudia v Pásme Gazy by zostali vydaní napospas osudu.
Sporné zákony majú začať platiť až o tri mesiace, no odborníci už varujú, že by mali katastrofálne následky. Na pomoc UNRWA je tam totiž odkázaných až 2,3 milióna civilných obyvateľov.
Čítajte viac Organizácie OSN: Vývoj v Pásme Gazy je apokalyptický, všetkým hrozí smrť
„Státisíce ľudí skĺznu z akútnej potravinovej neistoty do masového hladovania,“ uviedol pre britský denník The Guardian Chris Gunness, ktorý bol v rokoch 2007 až 2020 hovorcom UNRWA.
Agentúra OSN navyše organizuje i vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. V Pásme Gazy pred vojnou prevádzkovala 278 škôl, ktoré navštevovalo 290-tisíc Palestínčanov, a 22 zdravotných stredísk.
Až 1,1 milióna ľudí zásobovala potravinami. Podobne pomáhala aj 913-tisíc Palestínčanom na západnom brehu Jordánu, kde spravuje 96 škôl pre 45-tisíc žiakov a 43 zdravotných centier.
Na severe Pásma Gazy, kde Izrael obnovil ofenzívu, aby zvyšných asi 400-tisíc ľudí prinútil odísť do bezpečnejšej oblasti na juhu, vládnu už teraz neznesiteľné pomery.
OSN uplynulý piatok situáciu označilo za „apokalyptickú“. Keby začal platiť zákaz pre UNRWA, podľa Gunnessa by sa životné podmienky ľudí zhoršili v celom Pásme Gazy.
„Nebude ich mať kto prijať, poskytnúť im prístrešie, jedlo, vodu, lieky a hygienické potreby pre ženy a dievčatá. Z dlhodobého hľadiska sa deti, ktoré UNRWA vzdeláva v Gaze – už veľmi traumatizované po najbrutálnejšom bombardovaní civilistov od druhej svetovej vojny – stanú stratenou generáciou… To na dlhé roky vážne podkope vyhliadky na mier na Blízkom východe,“ upozornil Gunness.
UNRWA by musela zatvoriť svoje sídlo v Jeruzaleme a v Šuafate, v jedinom z 27 palestínskych utečeneckých táborov, ktorý Izrael anektoval a pripojil k Jeruzalemu, by od pomoci zostalo odrezaných až 16 500 ľudí.
„Som diabetička a potrebujem kliniku UNRWA, aby mi dávala inzulín,“ povedala pre denník The Guardian 67-ročná Aida Salehová. Ďalší obyvateľ tábora Samir Al Kam pred britskými reportérmi netajil, že Izrael sleduje viac ako len zakázať agentúru OSN.
Čítajte viac Úder na utečenecký tábor? Izraelský útok zabil takmer 50 ľudí, tvrdia palestínske médiá
„Vidíte, ako sa veci majú. UNRWA v tábore vedie školy a kliniku. Je to hlavný zamestnávateľ. Prídu to spraviť Izraelčania? To nie je iba o UNRWA… Myslím, že sa chcú úplne zbaviť Palestínčanov,“ naznačil 47-ročný utečenec.
Prepojenie s Hamasom
Opatrenia Knesetu podrobila kritike aj medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF). Podľa nej je UNRWA najväčším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Pásme Gazy, kde sa stará i o chronicky chorých, matky s deťmi či očkovanie.
Jej tímy tam každý deň vyšetria vyše 15-tisíc pacientov. Ak nebudú môcť pracovať, ohrozí to státisíce civilných obyvateľov.
„UNRWA je pre Palestínčanov záchranným lanom,“ zdôraznil generálny tajomník MSF Christopher Lockyear. „Dôrazne odsudzujeme toto rozhodnutie, ktoré je vyvrcholením dlhoročnej kampane proti UNRWA,“ dodal v stanovisku na webstránke organizácie.
Proti zákazu agentúry už protestovali OSN, USA, Veľká Británia i ďalšie krajiny, ale bezvýsledne. Izrael tvrdí, že sa desiatky pracovníkov UNRWA podieľali na zverstvách, ktoré 7. októbra minulého roka pri útoku na židovský štát spáchali teroristi islamského hnutia Hamas.
Podľa Tel Avivu má dokonca až 12 percent z 13-tisíc zamestnancov UNRWA v Pásme Gazy väzby na teroristov.
Izrael predložil aj niekoľko dôkazov. Vo februári tohto roka jeho vojaci napríklad objavili podzemný úkryt Hamasu v meste Gaza, ktorý sa nachádzal priamo pod sídlom UNRWA a bol napojený na jeho elektrickú sieť.
Učiteľov v školách zase obvinili, že palestínske deti podnecujú k nenávisti voči Židom. Až desať percent vedúcich pedagógov údajne patrí k Hamasu.
OSN to odmieta, ale nemôže ručiť za každého pracovníka v teréne. UNRWA už priznala, že jedným z jej zamestnancov bol Mohamed Abu Itivi, veliteľ jednotky Hamasu, ktorého v Gaze zabili izraelskí vojaci. Vlani 7. októbra sa zúčastnil na vraždení ľudí v židovskom štáte.
Kritické hlasy na rozhodnutie Knesetu však počuť aj z Izraela. Šira Efronová, analytička z think-tanku Fórum izraelskej politiky, ho považuje za populistické a zle načasované.
Poukazuje pritom na kroky amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý ďalšiu vojenskú pomoc Izraelu podmieňuje práve zlepšením humanitárnej situácie v Pásme Gazy.
„To by mohlo byť skutočnou hrozbou pre dodávky zbraní Izraelu,“ vysvetlila pre portál The Times of Israel.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….