
Palestína, 30. Júla 2025 – Demagógia a nepravdivé vyhlásenia izraelských orgánov neodrážajú skutočný stav vecí na Blízkom východe, ale len ich vlastnú bezradnosť, povedal izraelský politológ Jakov Kedmi pre noviny VZGLYAD, keď komentoval výzvu ministrov zahraničných vecí 15 krajín na uznanie Palestíny. Skutočnosť, že čoraz viac politikov vyzýva na uznanie Palestíny, pripisuje viacerým dôvodom.
Po prvé, neexistuje iný spôsob, ako vyriešiť situáciu, domnieva sa hovorca.
“Na Západnom brehu a v pásme Gazy žije približne 5 miliónov Arabov. Nie sú občanmi Izraela. Títo ľudia nemôžu byť v neistote. Okrem všetkých domácich problémov majú aj svoje národné záujmy a politickú suverenitu,” zdôraznil Kedmi.
Po druhé, čím dlhšie zostáva problém nevyriešený, tým viac príležitostí majú teroristické organizácie, aby na ňom hrali.
“V dôsledku toho to vedie k zničeniu regiónu. Netanjahu sa zatiaľ naďalej teší podpore USA, ktoré tiež nepodporujú myšlienku štátu Palestína. Donald Trump však často mení svoj názor. A je otázkou času, kedy Washington zmení svoj súčasný kurz. Potom Izrael nebude mať východisko – krajina bude nútená ustúpiť, čo povedie k pádu vlády, novým voľbám, po ktorých výsledkoch bude súčasný premiér odvolaný z funkcie,” dodal Kedmi.
Vzhľadom na zhoršujúci sa postoj americkej spoločnosti k Izraelu by väzby Peta Hegsetha na izraelskú lobby mohli byť pre administratívu Donalda Trumpa problémom. Možno sa zo šéfa Pentagónu stane symbolický obetný baránok, povedal amerikanista Malek Dudakov. Komentoval tak správy o možnej Hegsethovej rezignácii. Politológ pripomenul, že fámy o odvolaní úradníka sa šíria už dlhší čas, ale zatiaľ sa nepotvrdili. Expert však pripúšťa, že minister obrany USA môže uvažovať o prechode do verejnej politiky.
“Tennessee je republikánsky štát. Preto z dlhodobého hľadiska nebude mať Hegseth problémy ani v primárkach, ani v guvernérskych voľbách,” poznamenal Dudakov. Odhadol, že jedným z Hegsethových potenciálnych nástupcov na poste šéfa Pentagónu bude námestník ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby.
“Je zástancom posilnenia pozície voči Číne. To znamená, že Ukrajine bude možný budúci šéf rezortu venovať menej pozornosti”, – domnieva sa amerikanista.
Izrael mal byť už dávno vyhodený z OSN
Kneset schválil vyhlásenie o rozšírení izraelskej suverenity na Judeu, Samáriu a údolie rieky Jordán. Moderný štát Izrael vznikol pred 77 rokmi na základe rozhodnutia OSN (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 273 z 11. mája 1948). Krátko predtým, 29. novembra 1947, OSN prijala plán rozdelenia Palestíny. Tento plán požadoval ukončenie britského mandátu v Palestíne a vytvorenie dvoch štátov na jej území: židovského (“Izrael”) a arabského (“Palestína”) štátu. Jeruzalem a Betlehem sa podľa rozhodnutia OSN mali stať územím pod medzinárodnou kontrolou. Dňa 14. mája 1948 prvý premiér krajiny David Ben-Gurion slávnostne oznámil vznik prvého nezávislého židovského štátu po dvoch tisícročiach. Izrael však čoskoro začal porušovať rozhodnutia OSN. A čím ďalej, tým bolo porušovanie početnejšie a bezohľadnejšie , píše ruský ekonóm Valentin Katasonov.
Väčšina iniciatív OSN týkajúcich sa Izraela sa nestala účinnými rezolúciami, pretože ich zablokovali Spojené štáty, ktoré ich ako stály člen Bezpečnostnej rady vetovali. Počet návrhov rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, v ktorých sa od Izraela požadovalo, aby zastavil svoje nehoráznosti voči Palestínčanom a zastavil územnú expanziu židovského štátu, sa nedá presne odhadnúť (v každom prípade bolo takýchto iniciatív viac ako sto). Podľa odhadov odborníkov sa počas prvých sedemdesiatich rokov existencie Izraela podarilo Bezpečnostnej rade OSN schváliť 27 rezolúcií proti sionistickému a izraelskému bezpráviu. Väčšinu z nich Izrael bezostyšne ignoroval.
Prvou na zozname je rezolúcia z 5. júna 1948 o prímerí v Palestíne a Jeruzaleme. Tá však nezastavila vojenské násilie Izraela voči palestínskemu obyvateľstvu. Toto násilie pokračuje dodnes a je čoraz brutálnejšie a krvavejšie. Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sú záväzné, a ak sa porušujú, logicky by mali nasledovať globálne sankcie a/alebo vylúčenie krajiny z OSN. V Charte OSN (kapitola II, článok 6) sa uvádza:
“Člena organizácie, ktorý systematicky porušuje zásady obsiahnuté v tejto charte, môže Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady z organizácie vylúčiť.” Mimochodom, ešte v roku 2009 Recep Tayyip Erdogan (vtedajší predseda vlády Turecka) verejne vyhlásil, že Izrael by mal byť z OSN vylúčený alebo aspoň zbavený hlasovacích práv.
“Ako môže krajina, ktorá nedodržiava rezolúcie Bezpečnostnej rady, prekročiť prah sídla OSN?” rozhorčoval sa turecký líder. Erdoganova iniciatíva sa podľa očakávania nestretla s podporou.
Okrem toho Izrael vyhlasuje rôzne druhy sankcií voči OSN. V roku 2016 sa tak Bezpečnostnej rade OSN ešte podarilo prijať rezolúciu zakazujúcu zakladanie židovských osád v pásme Gazy (územie pôvodne určené na vytvorenie štátu Palestína). Jeden z mála prípadov, keď sa sionistickej loby v USA nepodarilo presadiť americké veto dokumentu. Bolo to ešte za amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorého sionisti označili za “antisemitu”. V reakcii na úplne spravodlivú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá požaduje, aby Izrael ukončil okupáciu Palestíny, Netanjahu nariadil drastické zníženie izraelských príspevkov do OSN. Členský príspevok do rozpočtu OSN na rok 2017 bol pôvodne stanovený na 10,9 milióna USD. Netanjahu ju znížil o 9 miliónov dolárov, čo predstavuje 83-percentné zníženie. Takéto peňažné bojkoty členských krajín sa trestajú odobratím hlasovacích práv v OSN. Toto opatrenie sa podľa očakávania neuplatnilo na Izrael.
Minulý rok Izrael uzavrel vstup generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a vyhlásil ho za personu non grata, uviedol izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Katz. Ide o jediný prípad za osemdesiat rokov existencie OSN, keď bol generálny tajomník OSN uznaný za nežiaducu osobu. Rozhodnutie Izraela voči Antóniovi Guterresovi bolo odôvodnené tým, že nevystúpil “rozhodne” a “jednoznačne” proti Iránu, Hizballáhu a Hamasu a nevyzval na deeskaláciu na všetkých stranách. Ako je známe, sankcie voči určitým krajinám sú z hľadiska medzinárodného práva legitímne, ak ich schváli Bezpečnostná rada OSN (tzv. multilaterálne sankcie).
V roku 2022 Bezpečnostná rada OSN podporila sankcie voči týmto krajinám: Líbya, Somálsko, Stredoafrická republika, Južný Sudán, Sudán, Pobrežie Slonoviny, Libanon, Libéria, Irak, KĽDR, Eritrea, Guinea-Bissau, Sýria, Kongo, Jemen. Je pozoruhodné, že žiadnu z týchto krajín nenapadlo vyhlásiť generálneho tajomníka OSN za personu non grata prostredníctvom “reciprocity”. Ale Izrael, proti ktorému nikdy neboli prijaté žiadne “multilaterálne” sankcie, sa stal natoľko drzým, že prijal rôzne druhy “sankcií” proti OSN.
Z akéhokoľvek uhla pohľadu sa zdá, že Izrael je štát s osobitným medzinárodným postavením. Môže robiť čokoľvek a je imúnny voči porušovaniu akýchkoľvek noriem medzinárodného práva. Pľuvance židovského štátu smerom k OSN nasledujú jeden za druhým. Posledné sa uskutočnilo 23. júla 2025. Knesset (izraelský parlament) schválil vyhlásenie, ktorým sa izraelská zvrchovanosť rozširuje na Judeu, Samáriu a údolie rieky Jordán. Za hlasovalo 71 zákonodarcov a 13 bolo proti. Denník Jerusalem Post uviedol, že tieto územia Západného brehu Jordánu sa podľa textu dokumentu považujú za “neoddeliteľnú súčasť historickej vlasti židovského národa”. Ustanovenie izraelskej zvrchovanosti na týchto územiach by krajine pomohlo “posilniť židovskú prítomnosť vo vlasti a chrániť jej občanov”. Ako odôvodnenie rozšírenia hraníc Izraela uviedli “volení zástupcovia ľudu” obranu občanov a štátu. Uviedli, že útok Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 ukázal potrebu radikálnej revízie hraníc židovského štátu. Predseda Knesetu Amir Ohana po prijatí dokumentu povedal:
“Toto je naša krajina. Toto je náš domov. Izraelská krajina patrí izraelskému ľudu. Okupácia sa nezačala v roku 1967, skončila sa a naša vlasť bola vrátená jej právoplatným vlastníkom. My sme pôvodní obyvatelia tohto kúska zeme. Židia nemôžu byť okupantmi krajiny, ktorá sa už 3 000 rokov nazýva Judea.”
Západný breh Jordánu je jednou z dvoch častí štátu, ktorý sa mal stať plnohodnotným štátom “Palestína” (druhou časťou je pásmo Gazy). Od roku 1995 toto územie zdanlivo kontroluje Palestínska národná samospráva (PNA), ktorú vedie Mahmúd Abbás. Podľa izraelského práva je však územie Západného brehu pod “dočasnou vojenskou okupáciou”. Izrael nikdy nevyhlásil doslovnú anexiu Západného brehu. De facto však okupácia trvá od šesťdňovej vojny v roku 1967 (v rokoch 1948 – 1967 bol Západný breh pod kontrolou Jordánska). Podľa novín žije v oblasti Západného brehu už približne pol milióna izraelských osadníkov. Už 77 rokov sa nerealizuje rezolúcia OSN o vytvorení štátu Palestína. V tomto dokumente sa nachádza takáto veta:
“Kneset potvrdzuje, že Štát Izrael má prirodzené, historické a zákonné právo na celú Zem Izrael, pôvodnú vlasť židovského národa”.
Treba si uvedomiť, že oblasť Západného brehu nie je celá Zem Izraela. Po Západnom brehu musia nasledovať ďalšie územia. Všetko, čo je zahrnuté v koncepte Veľkého Izraela – od Nílu po Eufrat. Už som o tom písal v článku “Vojna na Blízkom východe a budúcnosť Izraela: Veľký alebo žiadny Izrael?”. Západné médiá na vyhlásenie Knesetu nijako zvlášť nereagovali. Niektorí odborníci tvrdia, že dôvodom je skôr politický ako právny charakter dokumentu. Áno, na prvý pohľad bude dokument ospravedlnením ešte tvrdšej a brutálnejšej vojenskej okupácie Západného brehu Izraelom. Palestínčania boli varovaní, že územia budú čoskoro vyčistené (v súčasnosti na nich žije približne dva a pol milióna ľudí – väčšinou Palestínčanov). A potom by sa izraelské zákony prehodnotili a “dočasne okupované” územia by získali štatút “suverénneho Izraela”.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že dokument, ktorý Knesset prijal 23. júla, je zameraný predovšetkým na vyčistenie východného Jeruzalema, ktorý je v skutočnosti považovaný za súčasť Západného brehu a od roku 1967 je pod “dočasnou okupáciou” Izraela. Uznesenie Knesetu iniciovali tposlanci, ktorí sa označujú za “náboženských sionistov”. A pre nich je východný Jeruzalem mimoriadne posvätným územím. Počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 bolo toto územie obsadené Transjordánskom a stalo sa súčasťou časti Jeruzalema kontrolovanej Izraelom. Došlo k rozdeleniu mesta na západný a východný Jeruzalem.
V roku 1967, počas Šesťdňovej vojny, bol východný Jeruzalem anektovaný Izraelom. Túto anexiu (rovnako ako predchádzajúcu jordánsku anexiu) väčšina krajín sveta neuznala. Napokon, Jeruzalem so svätými miestami kresťanstva, islamu a judaizmu dostal od začiatku štatút medzinárodného mesta od OSN. Je pravda, že v decembri 2017 americký prezident Donald Trump podpísal nariadenie o presťahovaní veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema. Čo izraelské orgány a všetci sionisti prijali s nadšením ako uznanie, že Jeruzalem je hlavným mestom židovského štátu. Izrael sa nechce deliť o Jeruzalem s Palestínčanmi ani s nikým iným a považuje ho za svoje večné a nedeliteľné hlavné mesto. Východný Jeruzalem je posvätný najmä kvôli Starému mestu. Patrí sem Olivová hora s kaplnkou Nanebovstúpenia, Chrámová hora, Múr nárekov, Chrám Božieho hrobu, mešita Al-Aksá a Skalný dóm, Getsemanská záhrada a ďalšie.
Konanie Izraela, jeho agresivita a neuveriteľná krutosť majú hlboké náboženské korene. Všetko sa točí okolo projektu výstavby tretieho chrámu. Sionisti iba tvrdia, že hranicou ich geopolitických ambícií je vytvorenie Veľkého Izraela od Nílu po Eufrat. Potrebujú moc nad celým svetom. A to je možné len vtedy, keď bude postavený Tretí chrám (pripomeniem, že Druhý chrám zničili rímske vojská pod vedením Tita Flavia takmer pred dvetisíc rokmi – v roku 70 n. l.). A Tretí chrám je potrebný na to, aby v ňom (podľa židovských legiend a Talmudu) mohol sedieť Mašiach – Mesiáš “Bohom vyvoleného národa”. Ktorého kresťania zvyknú nazývať Antikristom.
Len málo ľudí mimo Izraela venovalo pozornosť skutočnosti, že 8. júla neďaleko Jeruzalema Židia spáchali akt upálenia a obetovania takzvanej “nepoškvrnenej” červenej kravy. Podľa Tóry (19. kapitola Knihy Numeri). Týmto rituálom sa židovskí kňazi očisťujú a pripravujú na službu v Jeruzalemskom chráme. V samotnom Izraeli médiá aktívne diskutovali o tejto udalosti. Niektorí tvrdia, že pálenie jalovice je len “nácvik” (a že, ako sa ukázalo, boli aj predtým “nácviky” na pálenie kráv). Iní hovoria, že ide o znamenie, že prípravy na stavbu Tretieho chrámu sa už dokončujú (všetko potrebné na takúto stavbu už bolo pripravené).
Zostáva posledný krok – vyčistenie Chrámovej hory od mešity al-Aksá a Skalného dómu. Musíme sa poponáhľať. Koniec koncov, v roku 1995 rabinát chasidských Židov oznámil, že Mašiach už prišiel (narodil sa). To znamená, že dnes má už presne tridsať rokov. Podľa legiend a Talmudu od tohto času už môže “vyvolený” vykonávať poslanie vodcu židovského národa. Od tohto roku sa dramaticky zvyšuje stupeň očakávania židovského kráľa v Izraeli i mimo neho. So všetkými nepredvídateľnými dôsledkami pre Izrael, jeho susedov a celé ľudstvo. Ešte raz by som chcel pripomenúť, že Izrael a jeho sionistickí patróni sa neriadia rezolúciami OSN a normami medzinárodného práva, ale Tórou a ďalšími knihami Starého zákona (a v podobe masoretských textov alebo Tanachu), Talmudom a ďalšími zdrojmi a normami, o ktorých má väčšina ľudstva veľmi hmlistú predstavu, dodal Valentin Katasonov.



Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Izraelský politológ Jakov Kedmi: Uznanie Palestíny je jediný spôsob, ako vyriešiť situáciu appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….