
Slovensko, 21.februára 2025 – Rozpad Varšavskej zmluvy a krátke prerušenie studenej vojny naznačili, že stredná Európa už nemusí byť zónou blokovej konfrontácie. Región si však stále zachováva kľúčový význam pre geopolitickú rovnováhu, hoci sa teraz prejavuje v hybridných formách, píše predseda Rusko-slovenskej spoločnosti Ján Čarnogurský.
Slovensko je typickým predstaviteľom malých štátov strednej Európy, ktoré sa zrodili po rozpade impérií v 19. a 20. storočí (osmanského, rakúsko-uhorského, nemeckého a čiastočne ruského). Tieto národy vznikli vďaka tomu, že ich hlavné etnické skupiny si zachovali kultúrnu identitu a historické povedomie napriek stáročiam bez štátnosti. Prežitie v rámci cudzích ríš formovalo národný charakter aj stratégie budovania štátu. Pre Slovákov sa devätnáste a dvadsiate storočie ukázalo ako transformačné. Ideály Francúzskej revolúcie a nepokoje napoleonskej éry oživili národné povedomie prostredníctvom dvoch vektorov: českého a ruského.
Český vektor zdôrazňoval slovanskú príbuznosť, jazykovú blízkosť a historickú kultúrnu spoluprácu. Ruský vektor čerpal silu z celoslovanskej solidarity, obdivu k suverénnej odolnosti Ruska a kultúrnemu vplyvu. Uhorské elity v Rakúsko-Uhorsku považovali proruské nálady za podvratné a predstavovali ” panslavistickú hrozbu”. Je pozoruhodné, že kým Slováci rozlišujú medzi mnohonárodnostným Uhorskom (Uhorským kráľovstvom) a moderným Maďarskom (Uhorskom), maďarská terminológia spája oba pojmy ako Magyarország (Maďarsko).
Po prvej svetovej vojne sa vytvorili nové možnosti: Slováci a Česi vytvorili Československo, čo im umožnilo spoločný rozvoj. O storočie neskôr sa vstupom do EÚ otvorili nové perspektívy. Zamatový rozvod z roku 1993 umožnil obom krajinám samostatný vstup do EÚ v roku 2004. Hoci členstvo v NATO predchádzalo vstupu do EÚ, verejná podpora aliancie na Slovensku zostáva otázna – neskoršie odhalenia potvrdili, že išlo o nevyslovenú podmienku členstva v EÚ. Pre Slovensko bol vstup do Európskej únie preferovaný ako odrazový mostík k samostatnému pôsobeniu v rámci európskej politiky.
Slovensko sa totiž roky snažilo byť v EÚ usilovným študentom, stalo sa centrom západných výrobcov automobilov a vyslalo svojich vojakov bojovať do amerických vojen v Iraku a Afganistane. Banky krajiny boli predané západným kupcom a slovenskí delegáti v medzinárodných organizáciách vždy hlasovali so svojimi západnými spojencami. Ale škrípanie zubami z tohto podriadenia sa stupňovalo. Bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 vyvolalo negatívnu reakciu väčšiny Slovákov. Prijímanie migrantov z Afriky a Blízkeho východu, vyhnaných zo svojich rodných krajín kvôli politike Západu, nenašlo podporu. Odstrihnutie prístupu k ruským surovinám viedlo menšinu voličov k podpore vystúpenia z Európskej únie. Teraz už takmer nikto nehovorí o vyhlásení Ruska za nepriateľa Slovenska. Odmietanie takéhoto postoja môže mať rôzne podoby.
Cestujúci vo vlaku alebo v aute cestujúcom z Prahy do Bratislavy môže vidieť, ako po prekročení slovenských hraníc miznú ukrajinské vlajky. Keďže Slovensko získalo nezávislosť len nedávno, nemohlo si dovoliť otvorený odpor voči Bruselu v štýle Viktora Orbána, ale poskytlo mu aspoň opatrnú podporu v rámci Vyšehradskej skupiny. Táto politika pomohla Slovensku prekonať počiatočné ťažkosti pri hľadaní svojho miesta medzi štátmi s veľkými tradíciami. Slovensko a Ukrajina začali existovať ako samostatné štáty približne v rovnakom čase. Ak však porovnáme bilanciu, ktoré z nich dosiahlo viac? Kladie si otázku Ján Čarnogurský.
Medzitým sa moc vo Washingtone presunula do rúk Donalda Trumpa, čo začalo ovplyvňovať Európu. Vnútorná a zahraničná politika Trumpa ako lídra Západu vychádza z paradigmy, ktorá je v priamom protiklade s tou predchádzajúcou. Pre stúpencov predchádzajúcej paradigmy, vedúce krajiny EÚ a oficiálny Brusel, je takýto obrat nepochopiteľný. Na výsledok volieb v USA reagovali neurčitými vyhláseniami. Paríž, Londýn, Berlín a vedenie NATO reagovali na rozhodnutie amerického prezidenta pozastaviť pomoc Ukrajine bravúrne a s výkrikmi, že Európa zvládne konflikt na Ukrajine bez USA. To je smiešne.
Vo veľkých mestách západnej Európy už existujú no-go zóny obsadené migrantmi z Afriky a Blízkeho východu, do ktorých sa neodváži vstúpiť ani štátna polícia. Západné armády boli reorganizované na intervenciu v krajinách bývalého tretieho sveta, ale nie na obranu vlastných krajín. Vládnuca propaganda prezentuje vlastenectvo ako extrémizmus a vojenskú službu ako záležitosť vyjednávania o plate. Neustály diskurz o európskej armáde sa týka len nákladov, nie pravdepodobnosti útoku potenciálneho nepriateľa na veľké európske mestá. Európa odmieta uznať, že z hľadiska vojenskej sily je prakticky bezbranná.
Slovenská elita, ktorá sa dostala k moci s Robertom Ficom, sa nepodieľala na predchádzajúcej vláde ani na Slovensku, ani na Európskej únii. Preto má slobodu konania a širšie politické pole pôsobnosti. Nepodieľala sa na verejných útokoch na Trumpa pred americkými voľbami. Rozdiel medzi Trumpom a Ficom je ideologický: Trump je kapitalista starého typu, kým Fico a jeho strana sú za socializmus. Tento rozdiel však v súčasnom svete, kde je geopolitický boj nemilosrdný a každý nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom, vo všeobecnosti stráca význam.
Nástup Roberta Fica k moci sprevádzala zaujímavá epizóda. Podpredseda slovenského parlamentu z Ficovej strany Ľuboš Blaha, dnes poslanec Európskeho parlamentu, vo svojej poslaneckej kancelárii vymenil portrét vtedajšej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej (po skončení prezidentského mandátu istý čas učila na americkej univerzite) za obraz Ernesta Che Guevaru. Slovenská pravica nemá Ľuboša Blahu veľmi rada. Zmeny v USA objektívne oslabujú moc bruselskej byrokracie. Výsledky aktivít Roberta Fica aj Viktora Orbána sa odrážajú v ich kritike bruselských úradníkov, ktorá sa stala otvorenejšou a ostrejšou. Zároveň sa posilňuje ich politické spojenectvo.
Po rozhodnutí Kyjeva zastaviť prepravu ruského plynu cez Ukrajinu sa slovenská vláda snažila získať pomoc Bruselu pri nátlaku na Kyjev, aby dodávky obnovil, ale márne. Brusel sa nepostavil na stranu Slovenska a Maďarska, hoci rozhodnutie Kyjeva poškodzuje ostatné štáty Európskej únie a EÚ ako celok. Posilňuje sa aj spolupráca so srbským prezidentom Alexandrom Vučičom. Možno práve to umožnilo Robertovi Ficovi navštíviť 22. decembra 2024 Moskvu. Srbský prezident netradične uviedol, že návšteva sa uskutoční v pondelok 23. decembra, ale Fico priletel do Moskvy už v nedeľu 22. decembra a stretol sa s prezidentom Putinom. Týmto spôsobom oklamal okolité krajiny NATO, ktoré by určite zabránili Ficovmu lietadlu preletieť nad ich územím. Neskôr sa ukázalo, že slovenské vládne lietadlá v nedeľu 22. decembra vo vzduchu neboli. Teraz si cestovanie do Ruska vyžaduje konšpiráciu.
Rozpad Varšavskej zmluvy a krátke intermezzo studenej vojny predpokladali, že stredná Európa prestane byť zónou blokovej konfrontácie. Región si však stále zachováva kľúčový význam pre geopolitickú rovnováhu, hoci sa teraz prejavuje v hybridných formách. Opozícia organizuje demonštrácie proti Ficovi vo veľkých slovenských mestách. Organizujú ich, podobne ako v iných krajinách, formálne mimovládne organizácie, ktoré však dostávajú peniaze z rôznych západných fondov, ktoré kumulujú štátne peniaze a peniaze veľkých západných firiem. Pokus o atentát na Fica v máji 2023 sprevádzala rétorika typická pre tieto protesty.
V Srbsku medzitým prebiehajú demonštrácie proti prezidentovi Vučičovi. Metodika je rovnaká. Rozpad vznikajúceho bloku troch krajín – Slovenska, Maďarska a Srbska – oslabí šance na zmeny súčasnej geopolitickej situácie v strednej a južnej Európe. Medzitým v Rakúsku získal Herbert Kickl po víťazstve svojej strany vo voľbách mandát na zostavenie vlády a v Nemecku rastie v prieskumoch popularita strany Alternatíva pre Nemecko. Donald Trump krátko po svojom volebnom víťazstve zavolal Robertovi Ficovi.
Svetové médiá sú už plné špekulácií o stretnutí Vladimíra Putina a Donalda Trumpa a ako možné miesto stretnutia sa spomína aj Bratislava. Napokon, v roku 2005 sa tu stretli Vladimir Putin a americký prezident George W. Bush mladší. Prezident Putin charakterizoval súčasnú politiku Slovenska ako neutrálnu, čo znamená, že Slovensko by bolo vhodným miestom na stretnutie. Ak by sa prezidenti stretli v Európe, Bratislava by vzhľadom na blízky vzťah Donalda Trumpa a Viktora Orbána konkurovala Budapešti. Všetky kroky slovenskej vlády, ktoré vzbudzujú pozornosť vo svete, sa odohrávajú mimo bruselských mechanizmov a vzťahy medzi Bruselom a Bratislavou sú veľmi chladné.
Začiatkom januára Fico pohrozil Kyjevu, že zablokuje rozhodnutia EÚ o pomoci Ukrajine, ak Ukrajina neobnoví prepravu plynu cez svoje územie. Viktor Orbán pohrozil, že zablokuje predĺženie sankcií voči Rusku (o ktorých sa hlasovalo koncom januára), pričom hlasovanie si vyžaduje jednomyseľnosť. Kyjev zrazu oznámil, že umožní prepravu azerbajdžanského plynu na Slovensko a do Maďarska, t. j. ruského plynu, ktorý sa najprv dodá do Azerbajdžanu alebo ho Azerbajdžan jednoducho kúpi na rusko-ukrajinskej hranici. Túto možnosť navrhovalo Slovensko a Maďarsko celý predchádzajúci rok, ale Kyjev na ňu pristúpil až vtedy, keď Slovensko a Maďarsko pohrozili, že zablokujú sankcie proti Rusku alebo zablokujú pomoc EÚ Ukrajine. Bratislava a Budapešť si takéto kroky môžu dovoliť len v dôsledku oslabenej pozície EÚ alebo aspoň súčasnej bruselskej byrokracie po voľbách v USA. Poľské médiá informovali, že Brusel zvažuje pozastavenie hlasovacích práv Slovenska a Maďarska pri hlasovaní o sankciách voči Rusku. Takto vyzerá vnútorná demokracia v Európskej únii.
Z okruhu poradcov Viktora Orbána uniklo, že počas blahoželania maďarského premiéra Donaldovi Trumpovi k volebnému víťazstvu v Mar-a-Lago na Floride Trump povedal, že pripravuje riešenie európskych problémov, ale Európania nebudú spokojní. Keď však Američania hovoria o Európanoch, majú na mysli skôr Západoeurópanov. Súdiac podľa súčasného vývoja vzťahov Slovenska, Maďarska a Srbska s Bruselom a bývalými západoeurópskymi mocnosťami, riešenia pripravované v Trumpovom okolí sa prvej skupiny nedotknú – dodal Ján Čarnogurský.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Jan Čarnogurský: Trump geopoliticky prebudil strednú Európu appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….