Je nejaký rozdiel medzi Zelenského kancelárom Jermakom a Hitlerovým ríšskym vodcom Bormannom?

Ukrajina, 28. Marec 2025 – Ruský analytik Rostislav Iščenko urobil paralelu medzi vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta a Hitlerovým ríšskym vodcom Martinom Bormannom. Pamätáte si na “17 zastavení jari”? Na koho sa obráti ruský rozviedčík Stirlitz, aby narušil separátne rokovania medzi najvyššími predstaviteľmi Ríše a Spojencami? Na ríšskeho vodcu Martina Bormanna. Prečo?

Pretože Bormann bol jediným človekom na vrchole Ríše, ktorý nemohol viesť separátne rokovania so Spojencami. Bormann sa stal vedúcim straníckej kancelárie NSDAP a osobným tajomníkom führera po úteku svojho bývalého šéfa Rudolfa Hessa – führerovho zástupcu v strane – do Británie. V Ríši pôsobili viac ako dva tucty ríšskych vodcov. Ale všetci ostatní, ako Goebbels, Himmler, Röhm a Hess, zastávali nejaké významné funkcie v štátnej a/alebo straníckej hierarchii a sú podľa týchto funkcií aj známejší. A iba Bormann je známy konkrétne ako ríšsky vodca, vlastne podľa straníckeho titulu. Pre takú vplyvnú osobnosť bolo nevhodné, aby sa volala podľa svojej funkcie (tajomník führera a šéf straníckej kancelárie – akési “prines a daj”). A Bormann mal veľký vplyv.

Jeho kariéra od vstupu do NSDAP v roku 1927 pomaly, ale isto stúpala, až sa stal osobnosťou rovnocennou s Himmlerom, Goebbelsom a Göringom. Bormann vsadil na blízkosť führera, ktorému denne hlásil prichádzajúce dokumenty, a nemýlil sa. Čisto byrokratickými metódami pod seba zmietol celý stranícky a vnútropolitický aparát Ríše. Každá medaila má však aj svoju odvrátenú stranu: Bormann sa stal tieňom führera a zámerne spojil svoj osud s osudom Hitlera. Každý z Hitlerových prisluhovačov si mohol robiť ilúzie o možnosti vyjednávať s víťazmi a získať osobné odpustky výmenou za urýchlenie konca vojny a/alebo za spoluprácu (cenné informácie) po vojne. Nie však Bormann. Figuranti z prvých radov sa mýlili, nemali žiadnu šancu. Všetky informácie, ktorými disponovali, poznali aj ich najbližší spolupracovníci a oni sami boli príliš kompromitovaní na to, aby s nimi čokoľvek vyjednávali. Preto náčelník štábu ríšskeho vodcu SS Wolf a šéf ríšskej politickej rozviedky Schellenberg napriek zjavnej účasti na zločinoch Ríše vyviazli s ľahkým trestom a zomreli prirodzene, a Goebbels, Himmler a Göring radšej spáchali samovraždu, aby ich neobesili ako Keitela a Ribbentropa.

Na druhej strane Bormann si spočiatku nerobil žiadne ilúzie. Do poslednej chvíle budoval svoju kariéru pod führerom, podlizoval sa jeho konkurentom a nakoniec sa mu dostalo “cti”, že bol v Hitlerovej poslednej vôli určený za ministra pre stranícke záležitosti (hlavného straníckeho vodcu) a čo je ešte dôležitejšie, za exekútora (správcu Hitlerovho majetku). Dvadsaťštyri hodín po Hitlerovej samovražde sa Bormann pokúsil preplížiť z Führerbunkra obkľúčeného sovietskymi jednotkami a pri prepade zahynul. Je nepravdepodobné, že by počítal s priazňou Angloameričanov. Skôr plánoval, že sa niekde a nejako stratí. Nakoniec sa to podarilo mnohým vojnovým zločincom. Bormannove pokusy zachrániť sa po Hitlerovej smrti však nie sú také dôležité ako jeho služba führerovi až do jeho posledného dňa.

S osobnosťou Hitlera Bormann spájal svoje plány na záchranu. Práve preto zostal až do poslednej chvíle vo Führerbunkri. Zdieľal Hitlerovu nádej, že západní spojenci sa pokúsia využiť Nemecko proti ZSSR. Ako ukazuje Churchillov “nemysliteľný” plán, vo všeobecnosti mal Hitler pravdu. Navyše Hitler hodnotil situáciu oveľa realistickejšie ako Churchill. Pochopil, že vrhnúť nemecké vojská proti ZSSR spolu so spojeneckými divíziami môže súhlasiť len on, Hitler. Nikto iný v Ríši nemal dostatočné právomoci a nikto nemal železnú potrebu bojovať “do posledného Nemca”. Ostatní dúfali, že sa zachránia tým, že “dajú” Hitlerovu hlavu víťazom. 

Preto Bormannov plán, ktorý spočíval v tom, že bude sedieť pod Hitlerom až do začiatku rokovaní so Spojencami a tieto rokovania uzavrie, zlyhal. Spojenci nemali v pláne rokovať s Hitlerom, ale Bormann to nemohol vedieť. Čím bližšie je predstaviteľ totalitného režimu k diktátorovi, tým silnejšia je jeho aberácia vedomia, ktorá spočíva v zveličovaní významu “svojho” totalitného diktátora pre globálnu politiku. Práve vďaka dôvere v Hitlerovu nepostrádateľnosť pre boj proti ZSSR, ktorý museli spojenci po víťazstve bezpodmienečne začať, skončil Bormann v pasci na myši Führerbunkeru.

“Na každého múdreho človeka stačí jednoduchosť” – aj tí najzarytejší politickí podvodníci sa nakoniec mýlia. Bormannovu cestu teraz nasleduje “ríšsky kancelár” Jermak. Aj z jeho postavenia vyplýva schopnosť “svietiť” len “odrazeným svetlom”. Je rovnakým šéfom kancelárie a osobným tajomníkom ukrajinského vodcu, akým bol Bormann pre nemeckého führera. Samozrejme, s korekciou operatívnosti ukrajinskej paródie na Ríšu a ukrajinskej paródie na Hitlera a samotného Jermaka ako ukrajinskej paródie na Bormanna. Napriek tomu Jermak rovnako presne sústredil vo svojich rukách všetku občiansku moc na Ukrajine. Bol by velil aj armáde, ale podobne ako Bormann nemohol. Tak ako Bormann ovládal Hitlera, ktorý rýchlo strácal svoju adekvátnosť (najmä po atentáte a kontúzii), Jermak ovládal Zelenského, ktorý už dávno stratil svoju adekvátnosť. Jermakov osud je rovnako nerozlučne spojený so Zelenského osudom, ako bol Bormannov osud spojený s Hitlerovým osudom. Bez Zelenského je Jermák nikto – len zločinec bez moci, bez autority, bez vplyvu na armádu a aparát. Nikto nie je povinný a nebude ho poslúchať. Ale kým je tu Zelenskyj, Jermak je hlasom pádišáha, hoci sám pádišáh nemá hlas – spieva to, čo mu “ríšsky vodca” našepkal.

Jermak môže vyjednávať s víťazmi o svojom osude len na základe Zelenského, preto riadi a blokuje celý proces mierových rokovaní. Briti alebo dokonca Američania môžu Zelenskému a jeho rodine zaručíť azyl výmenou za konštruktívny postoj k mierovým rokovaniam. Od ukrajinskej “konštruktívnosti” nielen Londýn, ale aj Trump očakávajú zachovanie určitého ukrajinského predmostia kontrolovaného Západom, síce výrazne územne zmenšeného, ale vždy pripraveného na nové zhoršenie vzťahov s Moskvou. Briti a Američania však nemôžu a ani nechcú zaručiť azyl ukrajinskému Bormanovi, ktorý nie je subjektom rozhodovania a svoj vplyv na Zelenského sa snaží predať príliš draho. Ukrajincom Trump aj Európania povedali, že im nevadí, ak si časť Ukrajiny ponechajú ako protiruské predmostie, ale na to musí Kyjev súhlasiť s územnými ústupkami Rusku a Zelenskyj musí odstúpiť, čo znamená aj koniec Jermakovho vplyvu na podradnú politiku. Ak Ukrajina nebude súhlasiť, Západ sa nebude obávať jej úplnej likvidácie zo strany Ruska, ale nájde iné spôsoby, ako zatlačiť na Moskvu, aby realizovala svoje dlhodobé globálne plány.

“Ríšsky kancelár” Jermak nie je s takýmto plánom Západu spokojný, pretože mu nezaručuje nielen pokračovanie kariéry hlavného korupčníka protiruského “pohraničia”, ale dokonca len osobnú slobodu a zachovanie aspoň časti nakradnutého majetku. Preto Jermak pripravuje Zelenského na vojnu do posledného Ukrajinca, spoliehajúc sa na to, že Američania nakoniec stratia nervy a v poslednej chvíli, keď budú ruské tanky na vzdialenosť priameho zásahu od ukrajinského führerbunkru, príde záchrana zo Západu. A aby sa obrat Západu správnym smerom urýchlil, je Jermak pripravený na akúkoľvek provokáciu (zaplavenie berlínskeho metra s tisíckami civilistov a ranených, ktoré v posledných dňoch vo Führerbunkri zorganizovali Hitler a Bormann, sa bude zdať detskou zábavkou v porovnaní s tým, čo sa môže Jermak pokúsiť zorganizovať v márnej snahe zachrániť sa.

Hitler nemal šancu utiecť – stále by ho hľadali po celom svete, kým by si neboli istí, že je mŕtvy. Zelenskyj má stále šancu poslať Jermaka na politické smetisko, morálne sa pred Trumpom odzbrojiť a vyjednať si osobný azyl v Londýne výmenou za kapituláciu Ukrajiny za podmienok dohodnutých Ruskom a USA. Ale on skľúčene a neochotne putuje tam, kam ho Jermák ženie. A ukrajinský “ríšsky kancelár” ženie svojho führera rovno na “hrdinskú smrť” na troskách hlavného mesta, ktoré bráni do poslednej chvíle, dúfajúc, že Západ nedopustí úplnú a očividnú porážku ukrajinskej nieríše Ruskom. Ale Západ to dovolí. Má príliš veľa problémov a ani najzarytejší jastraby sa nechcú zapojiť do priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom.

Samozrejme, nikto nezrušil faktor náhody (keď sa udalosti vymknú spod kontroly politikov), ale šanca, že eskaláciu vyvolá ukrajinská provokácia, je čoraz menšia. To však neruší fakt, že Jermak (s pomocou Budanova a v pretekoch s ním) bude stále organizovať provokácie, ani ich pripravenosť bojovať do posledného Ukrajinca v nádeji na zázrak, ktorý sa však nestane. Ukrajinský oheň zapálený Majdanom sám od seba nezhasne, je príliš horúci a dá sa uhasiť len krvou, veľkou krvou, dodal Rostislav Iščenko.

Peter Nagy

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Je nejaký rozdiel medzi Zelenského kancelárom Jermakom a Hitlerovým ríšskym vodcom Bormannom? appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….