Príbeh muža z Ebenthalu, ktorý sa po rokoch misií súdi so štátom – Austria | Rakúsko
V malej obci Ebenthal v Dolnom Rakúsku, neďaleko hraníc a oblasti March smerom na Slovensko, žije muž, ktorý o sebe hovorí, že viac než štvrť storočia zasvätil vojenskej službe. Roman W. (46) vystupuje ako občan s výrazne vlasteneckým pohľadom na svet a zároveň ako človek, ktorý sa dnes ocitol v priamom konflikte so štátom – práve v čase, keď tvrdí, že sa bráni prepusteniu z misie KFOR.
Vystupuje ako známy „knife“ youtuber JOEX: https://www.youtube.com/@joex/videos
Podľa svojho vyjadrenia strávil Roman W. viac než 25 rokov „v armáde“, pričom približne 17 rokov z toho tvorili zahraničné operácie. Vymenúva konkrétne pôsobenia: 13 rokov v rámci KFOR, 1 rok v EUFOR v Bosne a 3 roky v UN-GOLAN. Zároveň zdôrazňuje jeden detail, ktorý považuje za zásadný: celá jeho služba mala byť v režime milície/aktívnych záloh. Tvrdí, že nikdy nebol „aktívny vojak“ v tom zmysle, ako si to verejnosť zvyčajne predstavuje. Dôsledkom toho vraj bolo, že medzi jednotlivými nasadeniami býval pravidelne nezamestnaný. Tento prvok opakuje ako súčasť svojho životného rámca: dlhé roky misií, ale zároveň neistota a „medzery“ medzi nimi.
Video je možné pozrieť si priamo aj tu: https://www.youtube.com/watch?v=NCEz0FK0Zfs
Zlom podľa neho prišiel 27. novembra 2025. V tento deň mal byť z KFOR prepustený („teda entlassen“) a odvtedy – ako píše – bojuje proti tomu, čo vníma ako nespravodlivé ukončenie svojho pôsobenia. Spor má vyústiť až do súdneho konania: Roman W. uvádza, že 29. januára 2026 má kvôli svojej kauze termín na krajskom súde v Korneuburgu a protistranou má byť „Republika Rakúsko“. Situáciu preto rámuje emotívnym, no zrozumiteľným prirovnaním „Dávid proti Goliášovi“ – jeden človek proti štátnym inštitúciám, ich právnikom a autorite.
Čo presne je jadrom obvinenia? Podľa Romanovho vyjadrenia mu kladú za vinu, že „verejne“ publikoval videá na YouTube. On sám však tvrdí, že všetky videá boli nastavené ako „nezařazená“ – neviditeľné/neverejné (teda nie verejné), takže bolo možné ich zobraziť iba cez konkrétny odkaz. A tento odkaz podľa neho mali iba tri osoby: jeho rodičia a sestra. Roman W. opisuje, že vo videách dával najavo svoj „unmut“, teda nespokojnosť s Bundesheerom a s kosovským obyvateľstvom, no zdôrazňuje, že materiály neboli určené verejnosti, neboli cielene smerované na publikum a už vôbec nemali byť šírené ako verejná komunikácia. Videá tvorili obsah pre jeho rodinu a ukážku toho, ako sa mu darí a ako vyzerá misia v zahraničí.
Popri tom sám priznáva ďalšie previnenie – a to výrazne otvorenejšie. Uvádza, že každý víkend chodil plávať do jazera Lake Badovz pri Prištine, hoci to malo byť zakázané a rakúski vojaci tam nemali chodiť. Dôvod píše priamo: trénuje na majstrovstvá sveta v ľadovom plávaní vo Fínsku, ktoré majú byť začiatkom marca 2026, a preto bol pre neho tréning zásadný. Toto porušenie rozkazov označuje za reálne a priznané. Zároveň však tvrdí, že takéto konanie „nikdy a za žiadnych okolností“ nemá byť dôvodom na prepustenie. Inými slovami: pripúšťa priestupok, no odmieta primeranosť sankcie.
Do tretice Roman uvádza, že rakúskemu Bundesheeru prekáža aj jeho verejná aktivita v online priestore, konkrétne dva YouTube kanály „JOE X“ a „JOE XPLORER“. Píše, že „politicky hovorí za FPÖ“ a proti aktuálnej vláde a že je proti masovej migrácii, ktorú vníma ako ničiacu Európu. Podľa neho sa to „generálom v Rakúsku nepáči“. Tento motív je v jeho podaní kľúčový: spor neopisuje iba ako disciplinárnu kauzu alebo interný konflikt, ale ako stret hodnôt a názorov, kde sa domnieva, že inštitúcie reagujú tvrdo aj kvôli jeho politickým postojom.
Že by náhoda?
Z jeho e-mailu cítiť, že sa nechce skrývať. Naopak výslovne uvádza, že je možné zverejniť všetko – vrátane jeho mena – a že po súdnom termíne chce „zverejniť“ ďalšie témy, ktoré vníma ako citlivé a kontroverzné: spomína povinné očkovanie proti covidu v armáde, alkohol v zahraničí a predovšetkým svoj vlastný prípad. Jeho záverečná výzva je jednoznačná: „Prosím, zverejňujte to všade, kde sa dá.“
https://www.youtube.com/watch?v=YweoIHvWKho
Celý príbeh Roman stavia na niekoľkých pilieroch: dlhá služba a opakované misie; životná cena milície/aktívnych záloh, ktorá prinášala aj obdobia nezamestnanosti; náhle prepustenie, ktoré vníma ako neprimerané; a napokon presvedčenie, že za tým stojí kombinácia interného tlaku, disciplinárnych výčitiek a nesúhlasu s jeho názormi. Súdne konanie má byť pre neho bodom, ktorý rozhodne, či ide o štandardný spor o disciplínu a pravidlá, alebo o širší problém – o hranice slobody prejavu a o to, ako ďaleko môže inštitúcia zájsť, keď sa jej nepáči, čo hovorí jej príslušník.
Názor: Prečo môže postup štátu pôsobiť nefér (a čo je fér dodať)
Ak vezmeme tento opis ako východisko, nefér to môže pôsobiť v dvoch rovinách. Prvá je primeranosť: aj keby porušil pravidlá (plávanie v zakázanej lokalite) a aj keby mal nevhodne formulované názory v nahrávkach, okamžitá „najtvrdšia“ reakcia v podobe prepustenia môže vyvolávať otázku, či boli vyčerpané miernejšie a štandardné disciplinárne kroky a či existuje jasná, konzistentná prax aj pre iné prípady.
Druhá rovina je sloboda prejavu verzus lojalita: ak by skutočne išlo o videá nastavené ako neverejné a zdieľané len s rodinou, je legitímne pýtať sa, ako sa takýto obsah dostal do hodnotiaceho procesu a či sa neprekračuje hranica súkromia.
Zároveň je fér povedať aj druhú stranu: vojenské prostredie býva prísne na bezpečnosť, reputáciu a pravidlá správania, často aj mimo služby. Štát môže argumentovať, že aj neverejný obsah môže predstavovať reputačné alebo bezpečnostné riziko (napríklad ak by unikol) (čo neuniklo) a že porušovanie rozkazov v zahraničnej operácii sa posudzuje prísnejšie než v civile. Tieto argumenty môžu existovať, aj keď s nimi človek nesúhlasí. Kľúčové bude, čo presne je v dokumentoch, aké interné predpisy platia a ako ich súd vyloží.
Názor: Má sa súdiť a má to zverejniť?
Súdnu cestu už Roman podľa svojich slov začal a termín má 29. januára 2026. Ak je presvedčený, že bol poškodený, súd je v právnom štáte štandardná a správna cesta. Dáva šancu, aby sa veci riešili na základe dôkazov, predpisov a procesných pravidiel, nie len emócií alebo mediálneho tlaku.
Čo sa týka zverejňovania, bol by som opatrnejší. Z čisto praktického hľadiska: verejné vyhlásenia a publikovanie citlivých tém pred alebo počas konania môže zhoršiť jeho procesnú pozíciu, vyvolať ďalšie spory (napr. ohováranie, porušenie mlčanlivosti, bezpečnostné pravidlá) alebo zbytočne odviesť pozornosť od jadra prípadu. Ak chce „zverejniť všetko“, najrozumnejšie býva postupovať po etapách, s oporou v dokumentoch a ideálne až po porade s právnikom – najmä ak ide o obvinenia, interné vojenské záležitosti a tvrdenia smerujúce na štát a inštitúcie. Zverejňovať áno, ale štruktúrovane, overiteľne, s dôkazmi a v čase, ktorý nepoškodí súdnu stratégiu. To dáva zmysel.
Súdiť sa dáva zmysel, ak verí, že bol prepustený neprimerane alebo kvôli názorom!
Podporíme JoeX aspoň odberom a prajme, aby sa všetko obrátilo na dobré.
Ďakujeme ti, JoeX, za podklady, ktoré sme riadne naštudovali a v medziach zverejnili.
Tvoj český kolega T.
