Keď dal dole tričko, oči mi vyleteli. Všetko, čo sa o ňom píše, je pravda. Mladý Bratislavčan sníva o tom, ako oberie Slovan o titul

„Vtedy mám tréning, potom zasa obed, tu by sa dalo,“ usmeje sa šikovný futbalista, ktorý momentálne zarezáva na zraze 21-ky v Šamoríne.

Nemal to tam ďaleko, veď v nedeľu večer v žilinskom drese vyprášil so spoluhráčmi Dunajskú Stredu na jej štadióne 3:0. Vo víťaznej nálade, s vedomím ligového primátu, si potom šiel plniť reprezentačné povinnosti.

Meškať na tréning s tým, že „robil som rozhovor“, by asi nebolo v poriadku.

(smiech) Fú, toto by sa mi v živote nestalo, ale už keď hovoríte, myslím, že nielen na reprezentačnom zraze, ale aj v Žiline, by to nedopadlo dobre. Predpokladám, že by sa to napokon skončilo poriadne mastnou pokutou.

Koľko by si pýtali od vás v Žiline?

Obávam sa, že by to bolo pomerne drahé faux pas. Myslím, že určite aspoň niekoľko sto eur.

Ani vaše skvostné gólové prihrávky v Dunajskej Strede by neboli poľahčujúcou okolnosťou?

Ďakujem za pochvalu, ale verte, že by mi nepomohli. (smiech) Takéto veci sa v kabíne jednoducho nikdy neodpúšťajú.

Čítajte viac Žilinčania umlčali MOL Arénu v Dunajskej. Preskočili Slovan a vedú tabuľku

Vyhrať 3:0 na Žitnom ostrove, to je veľmi cenný výsledok…

Výborný. Som futbalista 24 hodín denne, keď netrénujem alebo nehrám, sledujem každý zápas v televízii – prednosť má brat a potom tie prémiovejšie stretnutia. A keď na obrazovke nie je nič, špáram sa v štatistikách. Sledujem ich, vedel som, že Žilina v Dunajskej Strede nevyhrala deväť rokov. Neskutočne dlhý čas.

Hráčov DAC poznám aj po číslach. Fakt si vážim túto výhru. Viem si predstaviť, že cesta do Žiliny bola ešte o niečo veselšia ako inokedy, ja som sa však presúval na reprezentačný zraz 21-ky do Šamorína.

Tréner Ščasný po zápase priznal, že na juh ste si šli po tri body. To musí byť vo vašej kabíne poriadne sebavedomie…

Nebudem klamať, veríme si. V každom zápase a proti každému. Doma i vonku. Zaujímajú nás len tri body, lebo len tie sú cestou ku konečnému cieľu, ktorý sme si vytýčili.

Je to iná Žilina ako v minulej sezóne…

Jednoznačne. Je úplne iná, ako bola posledných osem až desať rokov. Odkedy som prišiel, je to suverénne najsilnejší mančaft. Je to však aj záväzok, už sa nedá mávnuť rukou nad stratou bodov, máme zodpovednosť, našu kvalitu musíme potvrdzovať každý zápas.

Máte presvedčivé skalpy z Tehelného poľa i z Dunajskej Stredy, momentálne vediete tabuľku. Čo vám vlastne ešte chýba k futbalovému šťastiu?

(smiech) Titul. Liga je dlhá a ťažká, ak by sa nám to však podarilo, to by bolo niečo.

Povedzte úprimne, padlo v kabíne už aj niečo také, že „chlapci, tento rok to Slovanu v lige poriadne osladíme?“

V takejto forme som to ešte nepočul. Nie je to tak, že by sme sa teraz všetci neprestávali pozerať na tabuľku. Zaujíma nás najbližší zápas, teraz to bude Osrblie v pohári a potom zasa doma Banská Bystrica v lige. Chceme všade víťaziť, hoc by proti nám stál aj Slovan.

To znie ako výzva do boja o titul…

Chceme mu byť súperom. Trápiť ho, prenasledovať, ale najlepšie ho predbehnúť.

Vlani ste boli zostava plná benjamínkov, teraz však pribudli aj veteráni… Ako to poznačilo žilinskú kabínu?

Obrovská zmena. Predovšetkým na ihrisku, priniesli do našej hry pokoj a skúsenosti, ktoré si len-tak nekúpite. Veď to sú Hubočan s Pekaríkom – za mňa veľké legendy slovenského futbalu. Osobnosti, páni futbalisti.

Obaja nám veľmi pomáhajú, korigujú nás, hoci už aj my máme niečo za sebou. V kabíne to však nijako necítiť, Hubočan je síce veterán na papieri, ale v duši stále mladý a hravý chalan. „Peky“ je niečo, čo som doteraz ešte nevidel.

Čítajte viac Borbély: Poviem vám, ako zlepšiť Slovan, aj to, či sa to vôbec dá. Druhou odpoveďou ale hneď zabijem tú prvú

Správaním nenápadný muž, určite ho detailne sledujete…

Všetci do jedného máme aspoň jedno oko na ňom. Čo robí? Ako robí? Brutálny profík každou bunkou. Kdesi som čítal, že prvý prichádza na štadión a posledný z neho, teraz v Žiline to mám „live“. Všetko o ňom je pravda. Maká na sebe najviac.

Je v šatni ešte niekto taký „vysekaný“ ako on?

(smiech) Nájde sa pár jednotlivcov, ktorí by mu mohli trošku konkurovať, ale fakt len trošku. Oči mi skoro vyskočili. To je niečo neskutočné.

Ani nám sa nechcelo veriť, keď sme videli fotografie na jeho instagrame…

Verte mi, nebol to photoshop.

Malá skúška – viete, na koľký reprezentačný zápas by v piatok proti Švédsku mohol nastúpiť?

Presné číslo vám nepoviem, ale začul som, že na vyrovnanie Hamšíkovho rekordu potrebuje ešte šesť duelov.

Máte dobrý prehľad, je to 132–138…

Opakujem, „Peky“ je pre mňa futbalové zjavenie. Či je alebo nie je na ihrisku.

V roku 2011 odišiel do Wolfsburgu, zrejme si nespomínate, čo ste vtedy robili vy…

Rodičia by vám skôr povedali, mal som sedem. V Rači som len začínal s futbalom.

Príbeh Sauerovcov je pomerne známy – z Rače šli do Slovana a odtiaľ do Žiliny. Veľmi netradičné…

Netradičné áno, ale časom sa to ukázalo – aspoň podľa mňa – ako veľmi správne. Aj dnes mi to ešte pripomenú – že ja som ten, kto prišiel z Bratislavy.

Spoluhráči ma stále podpichujú, viem si predstaviť, čo mi budú hovoriť, ak budeme so Slovanom bojovať o titul. Vždy to je tak. (úsmev)

Po toľkých rokoch, keď ste boli odkázaný sám na seba, je ešte niečo, čo v domácnosti nezvládnete?

Je to už päť sezón, no vždy sa niečo nájde, je čo zlepšovať. Keď niečo neviem, volám domov, vždy mi pomôžu. Mamina je len jedna. Ale nie, nie je to tak, že by mi varila a posielala jedlo v obedári. Žiaľ.

Nie je vám ľúto, že keď otvoríte akýkoľvek slovenský športový web, všade je len Slovan?

Hm… Keď to takto hovoríte, asi na tom niečo bude, hoci doteraz som sa nad tým veľmi nezamýšľal. Viete čo? Možno je to aj dobre. Azda nám svedčí, že sme takto v mediálnom závetrí, že sa môžeme sústrediť na našu robotu a vytýčené ciele. Nikto nás pritom neovplyvňuje.

Aj tréner nás k tomu nepriamo vedie, aby sme príliš nevenovali pozornosť tomu, čo o nás píšu. Opakuje nám, že to nerobíme pre „telky“, ale len pre seba a našich fanúšikov.

Čítajte viac Žilina stresuje favoritov, Weiss hovorí o Waterloo. A Világi si má v Dunajskej otvoriť oči!

Sledovali ste jeho súboj proti Manchestru City?

Samozrejme, že áno, veď to bol veľký športový sviatok. Mohli sme vidieť rozdiel medzi svetovým futbalom a úrovňou našej ligy.

Pragmatik by povedal, že byť na vašom mieste, „Slovanu prajem taký výprask, že sa z neho ešte pár ligových nedieľ nespamätá…“

To, čo naznačujete, dáva síce logiku, ale nie je to pravda. Myslím, že nielen ja, ale aj všetci moji spoluhráči v Žiline sme belasým veľmi fandili. Nech uhrajú čo najlepší výsledok, želali sme im malý zázrak.

Mali to však veľmi ťažké, podľa mňa obstáli so cťou. Reprezentovali nielen seba, ale celú našu ligu. Ak by náhodou niečo uhrali, viete, ako by sa o nej vo svete písalo?

Ale asi si uvedomujete, že ak je Slovan zraniteľný, tak najskôr do konca januára…

Mohli by postúpiť aj do vyraďovacej časti, však? (úsmev) Na Tehelnom poli majú široký káder, nejak to zvládnu, o tom som presvedčený. Nechceme sa spoliehať na to, že oni zakopnú, ale že my nezakopneme.

A čo vy? Chceli by ste si skúsiť zápas proti City?

Pokojne. Hneď teraz. Priamo po tréningu alebo aj kedykoľvek po zápase. Proti takýmto hviezdam by som si veru nevyberal.

Určite viete, kadiaľ vedie cesta…

(smiech) Uvidíme…

Futbaloví odborníci však v súvislosti so Žilinou majú jeden veľký otáznik. Či po vydarenej jeseni nezostane pod Dubňom len kameň na kameni…

Tiež by som rád vedel, ako to bude. No sme na víťaznej vlne, ak na nej zotrváme a budeme aj naďalej v hre o tie najvyššie priečky, možno nebude dôvod na dramatické zmeny.

Viete, žijeme v slovenských podmienkach, keď príde lákavá ponuka zo zahraničia, nie vždy je jednoduché ju odmietnuť. Viacerí z nás takú už aj dostali. Ale futbal nie je len o peniazoch, sú veci, ktoré to momentálne dokážu vykompenzovať, no priznávam, aj mojim cieľom je sa raz posunúť ďalej.

Váš vnútorný pocit – ste už pripravený na prestup?

Áno. Musí to však byť v správnej chvíli a do správneho klubu. Záujem už bol, v lete a aj teraz, patrí to k futbalovému kolotoču, zahraničných klubov je veľa, Žilina má meno, sledujú ju, spod Dubňa už odišlo veľa dobrých hráčov. Počkajme si, uvidíme.

Váš otec nám nedávno rozprával, ako letel do Rotterdamu a riešil hosťovanie vášho brata Lea v Brede. Ktorým smerom by ste ho najradšej poslali riešiť váš transfer?

Často dostávam túto otázku, je to ale predovšetkým o tom, ktorý klub sa ozve. Poviem pravdu, holandská liga by mi bola po chuti. Veľmi ma láka.

Bratia Sauerovci jedného dňa v základnej jedenástke Slovenska na majstrovstvách sveta. Čo s vami robí takáto predstava?

Sen. Nás oboch – môj aj Leov. A tiež našich rodičov a blízkych. Vo futbale si neviem niečo krajšie predstaviť. Je to vrchol všetkého.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….