Keď hrá Janoska Ensemble, Vivaldiho Štyri ročné obdobia znejú ako hurikán

Čí nápad bol pustiť sa do Vivaldiho? Kto s tým prišiel prvý?

Roman Jánoška (husle): To ťažko povedať, my sa totiž stále rozprávame o nových nápadoch. Sme stále kreatívni. Podstatné je, že sme to zrealizovali.

František Jánoška (klavír): Je to jednoduché. Ide o náš štvrtý album, my sme štyria, tak nám hneď napadli Štyri ročné obdobia. Toto dielo poznajú aj laici, sú to prekrásne melódie, asi najpopulárnejšie dielo z klasickej hudby Štyri ročné obdobia majú už tristo rokov, preto bol čas na novú verziu v Jánoška štýle. Bola to pre nás obrovská výzva, také máme radi. Vivaldiho si veľmi vážime, bol to skvelý improvizátor. Lepšie sme si ani nemohli vybrať.

Ste virtuózi, v čom to bola výzva?

Ondrej Jánoška (husle): Nechceli sme to len zaranžovať, chceli sme Štyri ročné obdobia obohatiť o nové prvky. Každý z nás tam vložil kúsok seba.

František: Dielo bolo napísané pre sólo husle, sláčikový orchester a čembalo. My ho prezentujeme v našom obsadení, dvojo huslí, klavír a kontrabas.

Július, čo pre vás znamená Vivaldi?

Július Darvas (kontrabas): Vivaldi je, samozrejme, skvelý hudobný skladateľ. Základ barokovej hudby, skvele sa hodí na improvizáciu. V baroku bola improvizácia niečo samozrejmé, a preto na tejto hudbe môžeme stavať a stotožniť sa s ňou.

Obohatili ste Vivaldiho o nové rytmy, tangové, čardášové i sambové. Ako to k sebe pasovalo?

František: Každá časť dostala nové meno, pridali sme veľa fantázie, takže vznikli skladby s názvami ako Lovec a džezová líška, Sedemosminová balkánska cesta alebo snívajúca duša…

Roman: Vžili sme sa do Vivaldiho a posunuli aj jeho fantázie ešte ďalej.

Páčil by sa Vivaldimu džez?

Roman: Určite, som o tom presvedčený, lebo on sám tiež improvizoval a džez je stelesnená improvizácia.

Vy štyria sa aj niekedy pohádate alebo ste vždy jednotní?

František: Určite. Občas niekto príde s nápadom, ktorý sa mu zdá super, no ostatní ho presvedčia: je síce super, ale dá sa to aj inak.

Roman: Sú to skôr diskusie než hádky. Každý z našej štvorice si môže povedať svoj názor a dá do diela niečo svoje.

František: Tak ako sú štyri ročné obdobia, aj my sme štyria…

Kto z vás je jar?

František: Ja som jar.

Roman: Ja som leto.

Július: Je to presne tak, každý z nás má svoj charakter a svoje obľúbené ročné obdobie. Ondrej je zima a ja som jeseň. Ondrej si napríklad užíva zimnú lyžovačku v Tatrách, ja milujem jeseň a jej farby, prechod z leta do zimy, farebné lístie v lese.

Roman: Ja milujem teplo, slnko, to ma inšpiruje.

František: Jar pre mňa symbolizuje nový život, vtedy som najkreatívnejší.

František, vy ste každú vetu Vivaldiho Štyroch ročných období obohatili o nové pasáže. Čo ste vkomponovali do Jari?

František: Áno, každá časť obsahuje nové rytmy, akordy, melódie, nové pasáže a pravdaže veľa spontánnych improvizácií. Napríklad v prvej časti je to The Groovy Birds – slovo groove sa ťažko prekladá, ale je to základ všetkého, ten keď dobre funguje, všetko je v poriadku. Aj vtáctvo medzi sebou improvizuje…

Roman: Áno, vtáci medzi sebou komunikujú a vzniká groove. Počujete, ako jeden píska, druhý čviriká, tretí šteboce, spojí sa to dokopy a je z toho groove.

Július: Je to tak. Mnohí však nevedia, že Vivaldi sám písal sonety ku každému ročnému obdobiu, také malé básničky. Tie sme si prečítali a potom sme sa pokúšali do hudby dostať atmosféru, akú Vivaldi opisuje v sonetoch. Napríklad na jeseň sa končia poľné práce, roľníci majú dobrú náladu, pijú svoj mušt a oslavujú úrodu. Ďalšie ráno sa vyberú na poľovačku a chcú zložiť korisť. Takže aj v Jeseni je počuť výstrely, ktoré imitujeme nástrojmi. Hlboko sme o tom premýšľali.

Pochopili ste Vivaldiho lepšie než predtým, viac do hĺbky?

František: Určite, všetci sme poznali melódie. Teraz sme sa však do jeho hudby a sonetov naozaj ponorili.

Chodili ste do hudobných archívov?

František: Dá sa to stiahnuť aj na internete. Dôkladne sme si preštudovali partitúry a snažili sme sa dielo aj zvukovo posunúť do 21. storočia. Dnes je oveľa viac možností ako bolo pred tristo rokmi. Aj vtáci inak štebocú…

Ako? Počujete u nich napríklad džezové rytmy?

Roman: No predtým som ich nepočul, teraz už áno. Milujem prírodu, inšpirujú ma prechádzky. Keď sa ma ľudia pýtajú, akú hudbu počúvam, hovorím im, že počúvam zvuky prírody. Tie ma inšpirujú…

Príroda inšpirovala mnohých skladateľov, aj Antonína Dvořáka či Leoša Janáčka…

Roman: Samozrejme. My veľa hráme, asi 120 koncertov ročne. Preto niekedy potrebujem aj ticho alebo počúvať prírodu.

František: Do Jari napríklad Vivaldi zapojil gajdy, hudobný nástroj, ktorý pochádza zo Škótska. Keď sme tú hudbu počúvali, Ondrejovi napadlo, že by sme mali ísť ešte viac do vnútra tejto idey. Potom mi napadlo, že tretia časť Jari by mohla znieť podobne ako írska svadba. Tak vznikla skladba The Irish wedding. Počuť tam Fiddle – fidlikovanie stvárňuje Roman husľami, Július zasa na kontrabase napodobňuje zvuk gájd. Ani Vivaldi nemal skutočné gajdy.

Roman: Keď si tú skladbu vypočujete, zistíte, že aj kontrabas môže znieť ako gajdy.

Ako to dokážete?

František: Musíte si to vypočuť, použili sme glissandá a sláčikové pohyby, pracovali sme dôkladne na tom, aby to znelo autenticky.

Tak poďme na Leto.

Roman: Do skladby Caribbean Vibes sme zapojili karibské rytmy.

František: Na začiatku máme štýl venezuelského valčíka. Vivaldi totiž v sonetoch píše, že je veľmi teplo. Nuž a kde je teplejšie, ako v Latinskej Amerike? Zdalo sa nám, že by to mohlo hrať pekne dohromady. V strede sa objaví samba, kde improvizujeme…

Roman: …a celé to plynie v karibských rytmoch. A potom príde Silence Before the Storm čiže Ticho pred búrkou. Aj Vivaldi opisuje, ako sa človek bojí búrky, schováva sa pred ňou. Potom príde Storm in Jánoška style, a búrka v našom poňatí je hurikán…

František: Alebo skôr tornádo.

Július, dostávame sa k jeseni.

Július: Na jeseň lístie mení farby, my sme vymysleli 7/8 Balkan Journey – Čiže balkánsku cestu v sedemosminovom takte, čo pasuje do Vivaldiho scény. Využili sme aj slepú improvizáciu a naozaj sme pri nahrávaní v štúdiu vypli svetlo, zostala úplná tma, aby sme vytvorili skutočne meditatívnu atmosféru. Tento kus sme naozaj improvizovali a hneď sme to aj nahrali. Pri improvizácii predsa neexistuje druhý či tretí pokus. V skladbe The Hunter and the Jazzy Fox čo znamená Lovec a džezová líška, ktorú tentoraz predstavuje Roman a jeho husle, sa ju my ostatní ako poľovníci snažíme uloviť.

Líška sa na konci tvári, že je mŕtva, všetko sa spomalí, my sa k nej ženieme, lenže nikto ju nepostrelil a ona rýchlo vystrelí do lesa a rafinovane nás oklame. Líška teda trimfuje nad poľovníkmi. Počujeme lovecké signály, lesné rohy… Je to dosť divoká naháňačka, padajú mnohé výstrely – tlmené klavírne struny, Bartókovo Pizzicato, tempo sa často mení… Popritom počujete swing ako na jamsession kdesi v newyorskom džezovom klube.

Ondrej, vy predstavujete zimu.

Ondrej: Zima má špecifickú krásu, milujem, keď sneží. Aby sme ju rozhýbali, do prvej časti Zimy sme dali aj tango a nazvali sme to Dancing in the Snow.

Čiže tancovanie v snehu. To trošku pripomínajú muzikálové Singing in the Rain, spievanie v daždi…

Ondrej (smeje sa): Hej. V druhej časti sa objaví Sweet Home. Keď sa vraciame z turné, už sa tešíme na teplo domova. V zime sú Vianoce, inšpiruje nás, keď sme celá rodina spolu doma. Posledná, tretia časť nesie názov Peace and Love Forever, toto posolstvo o mieri a láske je pre dnešný svet veľmi dôležité.

František, ako ste skladbu komponovali?

František: Žiaľ, dnes je toľko vojen a politických hádok. Zdá sa nám to strašné, preto sme chceli ľuďom pripomenúť, že nič na svete nie je krajšie ako mier, pokoj a láska. Treba pozerať na ďalšiu generáciu. Prečo by naše deti mali vyrastať v niečom takom? Hudba prináša harmóniu, rozpráva všetkými rečami. Možno, keď si ľudia vypočujú Štyri ročné obdobia v Jánoška štýle, uvedomia si, že je krásne, keď panuje pokoj a láska.

Sledujete aj politickú situáciu?

Ondrej: Nechceme politizovať, hudba je univerzálna reč bez slov.

Album upúta už titulnou fotkou, kde ste všetci štyria v barokovom oblečení. Komu to napadlo a ako sa vám fotilo?

Ondrej: Máme fantastický tím, v ktorom je aj fotografická hviezda Andres H. Bitesnich. Diskutovali sme, ako by sme preniesli Vivaldiho hudbu do 21. storočia, no zároveň zachovali jej skvelý základ. Preto na fotke nájdete popri dobovom oblečení aj moderné prvky. Zdá sa nám, že fotka sa podarila – pôsobí ako v pohybe, vyjadruje štyri ročné obdobia. Je ako štvorlístok.

František: Pozrite sa lepšie a uvidíte, že Július má popri historickom kabáte na krku moderné slúchadlá. Na celý album sme strašne pyšní, nahrávali sme ho v legendárnych berlínskych štúdiách Teldex so zvukovým majstrom Friedemannom Engelbrechtom, on pracuje na svetových produkciách, nahráva napríklad Novoročný koncert Viedenských filharmonikov alebo spolupracuje s husľovou virtuózkou Anne-Sophie Mutter. Je jednoducho žijúca legenda. V posledný deň za nami prišiel a povedal nám, že už veľakrát nahrával Štyri ročné obdobia, ale tie naše sú jeho absolútne najobľúbenejšie.

Roman: Bol to pre nás veľmi silný moment. Človek, ktorý to dielo nahrával nespočetnekrát s tými najväčšími hviezdami, vám povie niečo také… Toto uznanie nás dostalo.

Ondrej: Vždy sa snažíme ísť za naše hranice a prekonávať sa.

František: Krásne texty k albumu nám napísal profesor Clemens Hellsberg, bývalý prvý huslista a riaditeľ Viedenských filharmonikov. Je obrovský fanúšik Janoska Ensemble.

Nájdeme v booklete aj texty sonetov?

Ondrej: Tie nie, lebo my sme si to trošku pozmenili a pridali sme do nich vlastné nápady. Každý jeden tón ide z nás, vložili sme do skladieb niečo z nás.

František: Samotné Štyri ročné obdobia sú virtuózne dielo. Huslisti Roman a Ondrej si pridali dvojité hmaty, niekedy to znie, akoby hralo 15 huslistov naraz.

Ondrej: Chceli sme posunúť aj technické hranice. Prvýkrát sme tento album prezentovali koncom októbra vo viedenskom Konzerthause a potom vyrážame na svetové turné.

Kam zamierite tentoraz?

František: Najskôr do Moldavska a Rumunska. V Kišiňove sme ešte neboli. Nasledovať bude Nemecko, Taiwan, Čína, Turecko a Francúzsko. Vo Francúzsku nás na budúci rok čaká 40 koncertov, pôjdeme aj do Talianska, Kanady. A chystáme aj turné na Slovensku.

Roman: Prezradíme, že to bude v rámci festivalu Viva Musica!, kde tiež odprezentujeme tento nový album a potom vyrazíme na menšie slovenské turné. Chceme tu predstaviť tento program aj s orchestrom.

Ondrej: To je ďalšia zaujímavosť – že Štyri ročné obdobia hráme buď vo štvorici, alebo so symfonickým orchestrom.

František: Štyri ročné obdobia pôvodne Vivaldi napísal hlavne pre sláčiky, takže je zaujímavé, keď tam potom zaznejú aj dychy, je to ešte farebnejšie.

Spomínali ste skladbu Sweet Home. Často však členovia rodiny cestujú na koncerty po svete s vami, nie?

Ondrej: Keď to ide, po Európe s nami cestujú, sme radi, keď sa môžu pridať aj deti. Je to pre ne zážitok. Už boli aj v Ázii.

František: Teším sa, že tento rok budeme celá rodina silvestrovať v Paríži. Deti budú mať voľno v škole.

To aby ste si prenajali zámok – pri počte vašich detí…

František (smeje sa): Speje to k tomu. Vystúpime s Orchestre National de France v Paríži a jeho okolí. Keď už tam budeme vyše desať dní, rozhodli sme sa zobrať aj rodinu. Deti sa už tešia na Disneyland.

Kedy zo všetkých vašich detí sformujete orchester?

Roman: Ten už existuje, volá sa Jánoška Kids a už mali niekoľko koncertov. Najstarší z Jánoškovcov má 14 a najmladší má 5.

Aj najmladšieho ste už začlenili?

Roman: Jasné. Našich detí je dokopy deväť. Sú našou mladšou verziou…

František: A aj najväčšou konkurenciou. Sú veľmi obľúbení, volajú ich na rôzne televízne nahrávania, v decembri ich čaká niekoľko vystúpení v rámci vianočných koncertov. Všetky deti sú veľmi talentované a sme na ne veľmi hrdí.

Aké máte zastúpenie hudobných nástrojov?

Roman: Deti si vybrali samy, máme husle, kontrabas, čelo, klavír, deti spievajú, niektoré hrajú aj na viacerých nástrojoch.

Ondrej: Moje dcéry – deväťročná Valentínka a sedemročná Letícia spievajú, tancujú, hrajú na klavíri, snažíme sa ich prirodzene viesť ku kultúre. Robia spoločenské tance.

František: Jedenásťročný Amadeus hrá na klavíri a na husliach, deväťročný Leonidas na čele, ale aj veľmi dobre tancuje, a sedemročná Naomi ovláda tanec, klavír aj spev.

Roman: Môj osemročný Romanko je huslista a najmladší z ansámblu, päťročný Marco odmalička inklinuje k cimbalu a ku klavíru, takže v detskom ansámbli je cimbalista. A moja najstaršia dcéra, 11-ročná Melody hrá na klavíri, spieva a hlavne tancuje.

Marco má detský cimbal?

Roman: Samozrejme, taký maličký cimbalík, nosí si ho so sebou aj so stoličkou a veľmi sa mu teší.

František: Deti podávajú na javisku stopercentný výkon a sú šoumeni. Na poslednom koncerte hral Marco na cimbale, Melody k tomu tancovala a zrazu sa postavil aj Marco a začal tancovať. Skoro som spadol zo stoličky od prekvapenia.

Vy asi netancujete.

František: Občas tiež. Som vášnivý tanečník salsy!

Roman: Všetky deti sa odmalička na pódiu cítia ako doma, aj diváci sa čudujú, že nemajú žiadnu trému a robia šou.

Ondrej: Sú veľmi kreatívne, každé dieťa niečím prispeje.

Roman: A ešte máme brata Arpáda a jeho štrnásťročný Manuel syn hrá na kontrabase.

František: Nedávno mi volali, že by chceli angažovať naše deti na benefičnom podujatí Lichts ins Dunkel vo Viedni. A ja sa pýtam: A nie nás? A vraj nie. Chcú naše deti.

Povolili ste deťom vystúpenie?

Ondrej: Jasné.

František: My sa tam nejako natlačíme.

Roman: Keď hráme v Bratislave, tiež prídu aj kamaráti z detstva, príbuzní, známi, z toho sa vždy tešíme.

František: Som strašne pyšný na to, že náš prvý singel z tohto albumu sa už objavil na prvom mieste iTune Charts ako najpredávanejší a aj na Amazone láme rebríčky predajnosti. Tešíme sa každej takejto správe. Náš prvý album The Jánoška Style aj druhý Revolution sú zlaté a album The Big B’s bude zlatý o chvíľu, zostáva už len predať pár kusov.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….