Keď pristálo lietadlo, videl som len mesačnú krajinu. Šikovné nohy z Bratislavy lanárili do vysnívanej destinácie, ale im sa tam nechcelo

Samuel Slovák (49) strávil na prelome tisícročia na slnečnom Tenerife dlhých päť sezón. Zhovárali sme sa s ním pred cestou belasých na zápas Ligy majstrov do Girony.

Uprostred 90. rokov, kedy sa zo Slovenska bežne neprestupovalo, angažmán rovno na Kanárskych ostrovoch. To musel byť sen…

(smiech) Ale nie až taký, ako by sa mohlo zdať. Bolo to ďaleko, navyše, moja generácia v porovnaní s tou dnešnou nebola na takéto odchody nachystaná. Vnímal som to v úplne v inom rozmere, ako by to bolo trebárs dnes.

Vari vám ostatní takýto angažmán nezávideli?

Ktovie, možno len trošku. Niektorí ma začali viac kopať, hoci predtým to nerobili, ale to je také slovenské, že? (úsmev) Kamaráti mi určite priali. Po mne prišiel rad aj na nich, odišli Demo, Soboňa, Németh, mal som z toho radosť.

Boli to dlhé nahováračky alebo sa všetko zomlelo zo dňa na deň?

Nemali to so mnou jednoduché, lebo spočiatku som nechcel odísť. To boli časy, kedy na Slovensku futbalový profesionalizmu len začínal. Myšlienka, že môžem žiť výlučne z futbalu, bola pomerne čerstvá.

Nemal som veľkú predstavu, čo ma tam čaká, keďže od nás pôsobili v zahraničí možno len Moravčík, Dubovský a Kinder. Nuž chápete, veľmi sa mi nechcelo. Dlho som váhal, ale Tenerife po mne túžilo – mužstvo hralo na troch frontoch, dokonca aj v Pohári UEFA – v tomto smere to bolo veľmi intenzívne.

Čítajte viac Tam, kde majú michelinskú reštauráciu a pamätajú aj piatu ligu. Slovan cestuje na nečakanú adresu

Kto vás napokon presvedčil?

Otec to pokladal za vec, ktorá musí prísť a ja ju nemôžem odmietnuť. Ale nakoniec som sa rozhodol ja sám, jedno ráno som sa zobudil a povedal si, že tam treba ísť. Podpísal som s nimi päťročný kontrakt. Bol to krok vpred a nikdy som ho neoľutoval. Ale aj veľká zmena.

Pocit, keď ste na Kanárskych ostrovoch prvýkrát pristáli?

Mesačná krajina, keďže letisko bolo na juhu ostrova, kde je púšť. Celé to bolo zvláštne, azda aj sklamanie som cítil – veru nebolo to typické Španielsko. Je to na úrovni subsaharskej Afriky a podľa toho vyzerala aj miestna klíma.

Ale je to pekný ostrov, nakoniec som žil v krásnom meste Santa Cruz na severe, ktoré bolo zelené. Z pohľadu života tak trošku exotika.

Oceán, krásna pláž, nádherná príroda… Znie to priam dovolenkovo. Bolo vám vôbec niekedy tak dobre?

Musím povedať, že som tam mal problémy, predsa len, sú tam len dve ročné obdobia a trvalo mi, kým som sa aklimatizoval.

A nebol som jediný, Srbovi a Španielom z pevniny, ktorí prišli po mne, to tiež veľmi nevoňalo. Aj v zime tam bolo teplo, vanul vietor, trebalo si zvykať. Nie je to tak, ako keď tam prídete len na dva týždne.

Angažmán to bol vydarený, však?

Prežil som tam skvelé obdobia, ale aj také, ktoré poznačili ťažké zranenia. Trikrát sa mi to stalo, odtrhol som si krížny väz, potom som si zlomil nohu, trhali sa mi svaly, čo zrejme súviselo zrejme aj s počasím. To všetko v dobrom futbalovom veku, z čoho som bol smutný.

Ani cestovanie nebolo jednoduché, každý druhý týždeň sme leteli na zápas – najprv tri hodiny do Madridu a potom hodinu a pol ešte do iného mesta. Štreka, bolo to náročné, starší hráči toho mali plné zuby a po piatich rokoch už asi aj ja.

Čo vám najviac utkvelo v pamäti?

Asi ich spôsob hry, temperamentné publikum, San Bernabeu, či Nou Camp, kde som odohral zápasy. Všetko ma obohatilo. Nič neľutujem, možno len to, že mi núkali aj sedemročnú zmluvu a ja som trval na piatich sezónach. Mohol som rozmýšľať inak.

Viete, kde sa Tenerife momentálne nachádza?

V druhej lige. Tuším niekde v strede.

Je na poslednom mieste.

Ježišmária, to vážne? Chudáci. (úsmev) Mám kamaráta, fanúšika, ktorý sa mi vždy pripomenie, keď vyhrajú, no je pravda, že dlhšie som už o ňom nepočul. Vlani však hrali dobre.

Keď boli v Bratislave Španieli z lavičky Manchestru City, spomínali Petra Dubovského. Aký cveng malo jeho meno v tamojšom futbale?

Bol známy. Prešiel Realom Madrid. V čase, keď počet cudzincov bol obmedzený. Ani ja som to v tomto smere nemal v Tenerife jednoduché. A Peťo sa dostal do zostavy španielskeho giganta.

Na ihrisku pôsobil veľmi elegantne a to má tamojšie publikum rado. Dobre sa naňho pozeralo, bol technický, vedel dávať aj góly. Na Oviedo bol až príliš dobrý.

Teda bol aj trošku akoby Španiel, keďže oni sú všetci elegantní futbalisti…

Sedelo mu to tam. Navyše, bol veľmi inteligentný, výborne sa rozhodoval. Musel sa im páčiť.

Bol to on, kto vám otvoril dvere do tohto kúta sveta?

Neviem, či tam bol nejaký súvis. Nemyslím si to, Španieli to takto neriešia, vždy tam hrávalo veľa cudzincov.

Ale spomínam si, že keď som sa upísal Tenerife, Peťo mi ihneď volal. Poznali sme sa z reprezentácie i Bratislavy, škoda, že tragická udalosť, ktorá ho postihla, nedovolila naše priateľstvo ešte viac rozvinúť.

Spomínate si na vzájomný zápas v španielskej lige?

A veľmi dobre. Vymenili sme si dresy. Po našom víťaznom stretnutí nás oboch zavolali na dopingovú kontrolu, takže sme spolu strávili štyridsať minút navyše a dobre sa porozprávali. Proste náhoda. A pre mňa aj milá a vzácna spomienka.

Španielsky futbal v novom miléniu doslova explodoval. Badali ste náznaky už počas svojho pôsobenia na Tenerife?

Nie. Španieli boli v rámci reprezentácie zvláštni. Mali výborné porekadlo, že „hrali sme ako nikdy, prehrali sme ako vždy“. Toto sa s nimi roky ťahalo, hádam od MS 1962, kedy ich vyradil Jozef Štibrányi.

Toto sa však potom zmenilo, prišli barcelonskí chlapci, skvelý Iker Casillas z Realu Madrid, ukázal sa Fernando Torres a vznikla „Furia Roja“. Nezastaviteľná mašina, ktorá funguje až dodnes. S Francúzmi je dlhodobo najlepšia.

Keď ste prichádzali do Španielska, Girona hrala len v piatej lige…

Súper, s ktorým som sa nikdy nestretol. Ale registroval som ho, vedel, že existuje. Mal som odtiaľ spoluhráča. Nie je to jediný klub s takýmto pekným príbehom, kedysi sa vydriapal Aláves až do finále Pohára UEFA.

Chce to peniaze, schopných ľudí a trpezlivosť. Vezmite si Manchester City, pred pätnástimi rokmi každý poznal len United.

Čítajte viac Keď v Slovane neboli peniaze, tréner nás poslal kradnúť paštéty. Vojin Prole spomína, ako v hneve zavesil spoluhráča na vešiak

Slovan má za sebou dva zápasy a skóre 1:9… Nie je to trošku veľa?

Kto sleduje, vie, že v špičkovom futbale sú podobné výsledky relatívne bežné. Videli sme, ako dopadol Celtic v Dortmunde, že? Keď dostanete súpera ako City, ktorý má hviezdu nad hviezdu, tak tomu jednoducho neuniknete. Bol ďaleko nad možnosťami Slovana.

Ale deje sa to aj lepším klubom. Je to skúsenosť. Liga majstrov a Konferenčná liga, to sú dva oddelené vesmíry, toto si treba zažiť a občas dostať aj buchnát. Inak to nejde.

Neobracia sa tento nespochybniteľný úspech trošku proti Slovanu?

Vôbec nie. Slovan je na európske pomery malý klub a chce tam byť. Je to dobre vymyslená súťaž, kde sa veľkí konfrontujú aj s menšími a to je fajn. Inklúzia je dôležitá. Bratislavské publikum má právo vidieť takýto futbal.

Každý normálny fanúšik chápe, že City je tím, ktorý dá päť hocikomu. Aj mužstvám v Premier League, keď má v ten deň slinu. Nevidím v tom žiadne negatívum.

Očakávať, že v Girone to bude jednoduchšie ako napríklad v Glasgowe, sa zrejme nedá…

Španieli nemajú formu ako vlani, aj keď na Slovane si budú chcieť napraviť renomé. Je to technický tím, hrá inak, ako Glasgow. Ľahké to určite nebude. Belasí musia ísť na krv, potrebujú disciplínu a vieru.

Za vašej éry ste dvakrát v rade zdolali nemeckého majstra (Borussiu Dortmund i Kaiserslautern)…

Iste. K nám – na Tehelné pole – sa nechodilo vyhrávať len-tak. Musím však povedať jednu vec – tým, že hráči toľko zo Slovenska neodchádzali, klub bol silnejší, vo svojom strede mal reprezentantov. Zároveň tie najlepšie európske tímy neboli kedysi také dobré, ako je dnes trebárs Manchester.

Vtedajší Dortmund bol silný, ale nemal toľko individuálnej kvality. Obrovské peniaze dnes akumulujú drahých hráčov na jednom mieste. Je to neporovnateľné.

A nie je vám ľúto, že tie pomery sa takto dramaticky zmenili?

Možno áno, lebo variabilita možných víťazov sa znížila. Ligu majstrov mohla pred rokmi vyhrať aj Steaua Bukurešť, či Crvena zvezda Belehrad, dnes je to nemysliteľné. Avšak aj to môže byť len dočasné, lebo boháčov vo futbale pribúda a tí si neustále hľadajú nové a nové kluby.

Futbal je globálny fenomén, priťahuje solventných ľudí, očakávam, že počas najbližšej dekády vyrastú ďalší dvaja-traja kandidáti na triumf v Lige majstrov.

Budú to však zrejme mužstvá z top líg…

Bez debaty. Každý chce ísť tam. Ale nie je to rýchly proces, aj City to trvalo roky.

Čítajte viac Pred rokmi žiaril v LM, v petržalskom byte pritom pestoval priesady pre rodičov z východu. Čobej o Weissovi: Krásna povaha, ale jedno si zapamätajte

Čiže nožnice medzi najlepšími a Slovanom sa budú aj naďalej roztvárať?

Ťažko s tým niečo spravia, aj preto je veľmi rozumné, že UEFA rozšírila možnosť hrať v európskych súťažiach. V Konferenčnej lige si predsa každý nájde svoju perinu, ktorou sa zakryje. To však neznamená, že Slovan sa nemá usilovať o LM a o pár rokov City potrápiť.

Kto je dnes pre vás najdôležitejším mužom na Tehelnom poli?

Je ich viac. Ak opomeniem Vlada Weissa, ktorý bol dušou tímu a odišiel, to je pre mňa Tigran Barseghyan. Preberie vodcovskú taktovku, lebo je to veľmi charakterný hráč. Potom brankár Dominik Takáč, ktorý okolo seba šíri absolútnu istotu.

Vyzdvihol by som aj Marka Toliča, začal behať a ukazuje balkánsku kvalitu. Strelec je zasa najlepšia deviatka, akú dnes na Slovensku máme. Slovan potrebuje nebezpečného a komplexného útočníka a Dávid do toho pomaly dorastá.

Samozrejme, Kucka s Makom, keď sú fit, svojou skúsenosťou a kvalitou mužstvu tiež veľmi pomáhajú.

Je niečo, čo vám na súčasnom Slovane prekáža?

Momentálne nie, lebo je tam dobrá atmosféra, kultivovane sa povzbudzuje, hráči bojujú. Čo si viac želať? Viem, že v LM sú ťažkí súperi, po prehre so City 0:4 sa veľa kritizovalo, ale vraveli to len ľudia, ktorí to nechápu.

Veď tam hrajú hráči, ku ktorým sa poriadne ani neodstanete – taký Foden, dvakrát ho sfaulujete a ste vonku. Ale myslím si, že od Slovana uvidíme aj výkon, po ktorom získa nejaké body.

Čítajte viac Borbély: Poviem vám, ako zlepšiť Slovan, aj to, či sa to vôbec dá. Druhou odpoveďou ale hneď zabijem tú prvú

Je v náročnej situácii – popri LM potrebuje doma víťaziť. Čo by malo byť na vrchole zoznamu jeho priorít?

Musí si to rozdeliť, mal by to však ustáť. Je to najbohatší slovenský klub s najlepšími podmienkami. Pozor na Žilinu, túži niečo vyhrať a má vyrovnaný káder. Povedal by som, že belasí si musia postrážiť predovšetkým vzájomné zápasy so Žilinou.

Váš tip na výsledok?

Taký fanúšikovský – 1:1.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….