Kniha týždňa: Spúšť. Príbehy o láske a nenávisti

Foto: Absynt

kniha spust Marek Hudec: Spúšť

Pod dúhovou vlajkou

Čas dnes plynie rýchlo a mnohé udalosti alebo pocity z tej doby môžu strácať na ostrosti. O to vzácnejšie a dôležitejšie je, že kniha Marka Hudeca je autentická, zostavil ju na základe rozhovorov s vyše päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkami z miesta činu, ale aj kvír ľuďmi zasiahnutými násilím v mesiacoch pred i po vražde. Rekonštruuje udalosti z osudného večera 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň, no zároveň s pamätníkmi a pamätníčkami blízkej či vzdialenejšej minulosti mapuje históriu moderných slovenských kvír dejín. „Kvír ľudia boli aj na začiatku 20. storočia vnímaní ako zvláštny úkaz, hriech alebo choroba a hrozilo im väzenie,“ pripomína Marek Hudec. Neznalých môžu ich skúsenosti šokovať, keď precítia hĺbku osamelosti, pochybnosti a bezradnosť človeka, ktorý sa so svojou inakosťou musí skrývať, inak čelí verejnému odsúdeniu, vylúčeniu zo spoločnosti či „aspoň“ vydieraniu.

So svojimi osobnými príbehmi sa autorovi zverili mnohí ľudia z kvír komunity rôznych generácií. V knihe nájdeme aj príbeh prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, osobné spomienky ľudí, ktorých v totalitných časoch z homosexuality nútene „liečili“ averznou terapiou, z ktorej sa roky nespamätali. Tých, ktorí v 90. rokoch po zmene režimu dostali šancu svoju identitu objavovať. A aj príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek vrátane takých, ktorí kvôli svojej inakosti bojovali o holý život.

Čítajte viac Kniha týždňa: Sila fanatizmu. Neskutočný príbeh 20. storočia a jedného režiséra

Ohrozený druh

Z knihy Marka Hudeca sa z prvej ruky dozvieme o vzniku prvých gay združení, ktoré hájili práva kvír ľudí, o boji za uzákonenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia aj za odsúdenie prenasledovania ľudí pre ich sexuálnu orientáciu. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku, o bezprostrednom vplyve aktuálnej politickej situácie na život kvír komunity. A to všetko cez osobnú skúsenosť konkrétnych ľudí, ktorí si často hrozbu násilia nepripúšťali, hoci na homofóbne prejavy narážali často – až kým sa nestretli s otvoreným útokom. “Na opačnej strane úzkej staromestskej uličky stoja v rade kamery.

Nerozumiem, prečo sú práve tam, prečo nie sú bližšie, prečo sa nás stránia. Pripadám si ako zviera vo výbehu zoo, ohrozený druh,” spomína jeden z účastníkov na atmosféru krátko po tragédii. Pre nás všetkých je dôležité, že autor zaznamenal aj vtedajšie postoje a konanie politickej reprezentácie, aj reakcie politikov a nálady v spoločnosti bezprostredne po tragickej udalosti.

Čítajte viac Kniha týždňa: Uzol – bomby na Nové Zámky

Bratislavská kaviareň Tepláreň bola výnimočná v tom, že po dlhom čase utajovania, keď sa kvír komunita stretávala zväčša len v podnikoch zatvorených v podzemí, bola prvou lastovičkou otvorenosti v priamom kontakte s ulicou – žiadne tmavé priestory, veľké okná ako vo výklade a vždy otvorené dvere. Chvíľu vraj trvalo, kým ľudia našli odvahu, aby sem prišli, ale pritiahla ich priateľská atmosféra a cítili sa tu bezpečne. Až do toho dňa.

„Bola to úkladná poprava. Dlhodobo varujeme, kam vedie rozdúchavanie nenávisti, dlhodobo sme sa báli, že tento čin nastane. Nám do Teplárne každý deň posielajú grcajúcich smajlíkov na sociálne siete, píšu sprostosti, každý týždeň nám pľujú na dvere, oškrabúvajú z nich dúhovú nálepku. Toto sa deje na celom Slovensku, systematicky niekoľko rokov, súčasťou toho sú aj vrcholoví politici, ktorí dlhodobo, vedome a zámerne štvú obyvateľstvo proti nám. Chcú nás vymazať… Krv majú na rukách nielen tí, čo štvú, ale aj tí, čo mlčia,“ povedal po udalosti majiteľ Teplárne.

Marek Hudec skúma aj príčiny konania vraha vrátane desivých reakcií na jeho čin na sociálnych sieťach. Pridáva tiež spoveď iného, dospelého muža, ktorý sa v mladosti radikalizoval. „Máme tu surovú, šialenú nenávisť, ktorej ani sami nerozumieme,“ hovorí. „Náckovstva sa človek zbaví, iba ak naruší svoju rutinu. Na výške začalo moje skinheadstvo rýchlo kapať v konfrontácii s takou rozmanitou vzorkou ľudí a názorov,“ dodáva. Najprv sa zúčastňoval na plánovaných útokoch na Rómov, potom ho v dotazníku pre darcu krvi pobúrila otázka o sexuálnej orientácii. Pochopil, že „kým sa my heterosexuálni otcovia s manželkami a rodinami nepostavíme za kvír ľudí, nebudú mať šancu vyhrať a mať plné práva“.

Čítajte viac Babička má na život “kopyrajt”. Aká je slovenská kniha roka? Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….