Kontroverzie okolo umelej inteligencie v USA: komerčné záujmy verzus národná bezpečnosť

USA, 6. júl 2026 – Trump podpísal výnos, v ktorom sa uvádza, že najvýkonnejšie modely umelej inteligencie môžu predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Vo svete umelej inteligencie (AI) sú dnes dvaja zjavní lídri – USA a Čína. Vývojom nových technológií umelej inteligencie a ich uvádzaním na trh sa zaoberal a naďalej zaoberá súkromný sektor. V Číne sa od samého začiatku na vytváraní umelej inteligencie a sprístupňovaní služieb umelej inteligencie konečným používateľom podieľali tak súkromný sektor, ako aj štát. Americké súkromné spoločnosti pôsobiace v odvetví umelej inteligencie boli od samého začiatku zamerané na komerčné výsledky. Konkrétne na maximalizáciu predaja (obratu), zisku, kapitalizácie a na získanie čo najväčšej časti trhu s umelou inteligenciou. Samozrejme, na trhu s umelou inteligenciou prebiehal a naďalej prebieha mimoriadne ostrý konkurenčný boj. Na prvom mieste je získanie kontroly nad čo najväčšou časťou trhu (nielen národného, ale aj svetového). Na druhom mieste je kapitalizácia podniku. Zisk je zatiaľ na treťom mieste.

Lídri amerického odvetvia umelej inteligencie: NVIDIA, Microsoft, Anthropic, OpenAI, Alphabet (Google), IBM, Amazon, xAI a ďalší. Všetci sa dnes snažia a každoročne investujú desiatky miliárd dolárov do nových projektov a startupov. Peniaze získavajú prostredníctvom bankových úverov, umiestňovania korporátnych cenných papierov na burze, získavania prostriedkov z fondov rizikového kapitálu atď. Mnohí z nich však v súčasnosti nevykazujú zisk, ale straty. Stávajú však na to, že zajtra prídu obrovské tržby a zisky, ktoré s prebytkom pokryjú dnešné finančné straty.

Americké úrady sledovali tento súboj amerických firiem s uspokojením. Počítali s tým, že takýto súboj zabezpečí vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie nielen jednotlivým americkým korporáciám, ale v konečnom dôsledku aj celej Amerike. V Amerike je už viac ako sedem desiatok rokov populárny výrok „Čo je dobré pre General Motors, je dobré pre Ameriku“ (v roku 1953 ho na vypočutí v americkom Senáte vyslovil prezident General Motors Charles Wilson). V rôznych obdobiach sa táto fráza vzťahovala na rôzne americké korporácie z rôznych odvetví hospodárstva. Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome všemožne podporoval rozvoj odvetvia umelej inteligencie. Keď sa v roku 2025 opäť vrátil do Bieleho domu, pokračoval v podpore amerického odvetvia umelej inteligencie. V podstate vychádzal z dogmy: „Čo je dobré pre americké odvetvie umelej inteligencie, je dobré aj pre Ameriku.“

Trumpova podpora nebola len morálna. Všetkými možnými spôsobmi vystupoval proti rôznym predpisom, ktoré obmedzovali rozvoj odvetvia umelej inteligencie. Trump sa domnieval, že víťazi sa nesúdia. Hlavné bolo, aby Amerika neprepustila prvenstvo Číne. A naopak, aby v tejto súťaži nad Čínou definitívne zvíťazila. A až keď sa stane absolútnym a nedosiahnuteľným svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie, potom bude možné napraviť určité nerovnováhy a minimalizovať niektoré náklady, ktoré sa nahromadili v priebehu súťaže v oblasti umelej inteligencie. Jedným z prvých krokov 47. prezidenta USA bolo podpísanie výnosu „O odstránení prekážok na ceste k vedúcej pozícii USA v oblasti umelej inteligencie“. V rámci toho (a v prvom rade) boli odstránené rôzne regulačné prekážky.

V júli 2025 boli podpísané ďalšie tri prezidentské nariadenia týkajúce sa umelej inteligencie. Zároveň prezidentská administratíva zverejnila dokument „Akčný plán v oblasti umelej inteligencie“ (AI Action Plan). Tento plán spolu s prezidentskými nariadeniami sa v podstate stal ucelenou americkou doktrínou v oblasti umelej inteligencie, zverejnenou na vládnom portáli. Americký sektor umelej inteligencie získava od štátu režim najvyšších výhod (urýchlené udeľovanie rôznych licencií, prideľovanie pozemkov na výstavbu dátových centier, pripojenie k energetickým sieťam, daňové úľavy, dotácie atď.). Na zahraničných trhoch sa štát zaväzuje podporovať propagáciu produktov amerického odvetvia umelej inteligencie (či už ide o „hardvér“, alebo o služby).

Je zaujímavé, že štát sa zaväzuje zdržať sa vnucovania akýchkoľvek hodnotových a ideologických postojov americkému odvetviu umelej inteligencie v produktoch umelej inteligencie. Teda, čínske korporácie zaoberajúce sa umelou inteligenciou sú pod ideologickým tlakom svojho štátu a komunistickej strany, čo sa odráža v umelej inteligencii. Hovorí sa, že čínska umelá inteligencia je „komunistická“ a „nacionalistická“, zatiaľ čo americká umelá inteligencia je „nezaujatá“. Stojí mimo politiky a ideológie. A preto, hovorí sa, bude po celom svete požívať väčšiu dôveru a bude o ňu väčší dopyt.

V podstate Washington definoval svoju doktrínu v oblasti umelej inteligencie takto: je potrebné, aby svetový trh s umelou inteligenciou patril výlučne americkému biznisu. A ak to tak bude, Amerika obnoví svoju otrasenú svetovú hegemóniu vo všetkých sférach: vojenskej, politickej, ekonomickej, finančnej, informačnej a kultúrnej. Americký dolár ako prostriedok americkej svetovej hegemónie slabne. Preto mu musí na pomoc prísť americká umelá inteligencia. Najprv dolár podoprieť, a potom ho úplne nahradiť. Americký sektor umelej inteligencie získal ideálne podmienky pre svoj rozvoj: úplnú slobodu trhu, pričom „neviditeľná ruka“ štátu tomuto odvetviu nenápadne pomáha.

Tento ideálny model podnikania v oblasti umelej inteligencie však netrval dlho. V roku 2026 sa zdá, že súťaž v oblasti umelej inteligencie prešla do fázy, keď sa administratíva Donalda Trumpa musela zamyslieť nad závažnými nákladmi úplnej liberalizácie amerického odvetvia umelej inteligencie. Jej produkty, ktoré sa dostanú na svetový trh, môžu skončiť v rukách konkurentov a otvorených nepriateľov. A títo ich môžu využiť na škodu Amerike. Okrem iného môžu predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov.

Je to úplná analógia s výrobou zbraní. Predstavme si, že americké korporácie vytvárajú nové druhy zbraní a predávajú ich na všetky strany, komukoľvek. A po istom čase niektorí pochybní kupujúci nasmerujú tieto zbrane proti Amerike a jej najbližším spojencom. Našťastie pre Američanov však k takémuto bezpráviu nedochádza. V Amerike je vývoz zbraní pod štátnou kontrolou. Na dodávky zbraní do iných krajín je potrebná licencia. A s predajom umelej inteligencie (vo forme „hardvéru“ aj vo forme služieb) by to malo byť rovnaké. Obzvlášť ak sa konečným kupujúcim (užívateľom) americkej umelej inteligencie stanú Číňania.

Na začiatku leta došlo k prvému posunu aj v postoji prezidenta Trumpa, ktorý doteraz bezvýhradne podporoval voľnosť konania amerických spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou. 3. júna podpísal prezident USA výnos, v ktorom sa uvádza, že najvýkonnejšie modely umelej inteligencie môžu predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť krajiny, a spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu sú vyzvané, aby dobrovoľne predkladali svoje nové produkty na kontrolu štátnym orgánom USA najmenej mesiac pred ich plánovaným uvedením na trh.

A o niekoľko dní neskôr (12. júna) došlo k prvému prípadu, keď vláda USA zabránila uvedeniu americkej umelej inteligencie na zahraničný trh. Americkej spoločnosti Anthropic Ministerstvo obchodu USA uvalilo zákaz vývozu modelov Fable 5 a Mythos 5. Washington sa vážne obáva, že produkty spoločnosti Anthropic (a vlastne aj iných amerických spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou) môžu byť použité proti USA. Konkrétne umelá inteligencia Mythos 5 je označovaná za dvojsečnú zbraň. Veľmi pomáha pri hľadaní slabých miest v softvéri a je užitočným nástrojom na ochranu počítačových systémov. Ak sa však tento nástroj dostane do nesprávnych rúk, môže sa stať nebezpečnou kybernetickou zbraňou. Reakcia v Amerike na rozhodnutie o zákaze vývozu modelov spoločnosti Anthropic bola nejednoznačná. Niektorí sa domnievali, že to skomplikuje konkurenčný boj medzi USA a Čínou v prospech tej druhej. Iní naopak túto iniciatívu privítali, keďže sa domnievali, že Amerika si v zápale ofenzívy konečne uvedomila, že obrana je tiež nevyhnutná.

Známy podnikateľ a investor Martin Varšavský napísal na sociálnych sieťach, že „nariadenie (o zákaze vývozu – V. K.) nielenže trestá spoločnosť Anthropic, ale mení pravidlá pre celé odvetvie“. A výskumník v oblasti umelej inteligencie, profesor Newyorskej univerzity Gary Marcus, dodal, že kým do piatku (12. júna) USA a Čína „bojovali o rovnosť v pretekoch v oblasti umelej inteligencie“, svojím rozhodnutím Trumpova administratíva „zasadila americkým spoločnostiam úder do chrbta“.

A o dva týždne neskôr sa vyskytol nový prípad. Americké úrady 26. júna požiadali spoločnosť OpenAI, aby odložila verejné uvedenie svojho nového modelu umelej inteligencie GPT-5.6. Prístup k nemu majú získať americké spoločnosti a organizácie zaradené do zoznamu, ktorý bol odsúhlasený s Bielym domom. Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman vysvetlil situáciu zamestnancom v služobnej správe: úrady budú „schvaľovať prístup klient po klientovi“. To všetko je v súlade s režimom overovania, ktorý stanovuje prezidentský dekrét z 2. júna.

Medzi štátnymi orgánmi a odvetvím umelej inteligencie v USA sa začínajú vytvárať nové vzťahy s ohľadom na úpravu cieľov a priorít odvetvia umelej inteligencie. O týchto nových vzťahoch minulý týždeň hlasno hovoril šéf spoločnosti Nvidia Jensen Huang. Na výročnom zhromaždení akcionárov uviedol, že v prípade, ak by komerčné záujmy spoločnosti kolidovali s národnými záujmami a národnou bezpečnosťou USA, spoločnosť sa rozhodne v prospech tých druhých. Americké médiá široko rozniesli kľúčovú vetu Jensena Huanga: „Národná bezpečnosť je na prvom mieste.“ Pozorovatelia sa domnievajú, že týmito slovami vyjadril podporu Trumpovej administratíve, ktorá sa rozhodla regulovať vývoz umelej inteligencie.

V súvislosti s touto zmenou postoja spoločnosti Nvidia sa poukazuje na to, že predtým bol šéf korporácie Jensen Huang proti vývozným obmedzeniam, keďže sa domnieval, že takéto obmedzenia len dodajú Číne ďalší impulz pri vývoji vlastných čipov pre umelú inteligenciu. Niektorí pozorovatelia sa však domnievajú, že Huangov obrat nie je spôsobený tlakom Bieleho domu ani úprimnou starostlivosťou o národnú bezpečnosť USA, ale skutočnosťou, že Čína na základe rozhodnutí Pekingu sama začala obmedzovať dovoz čipov pre umelú inteligenciu a ďalších produktov spoločnosti Nvidia v tejto oblasti. To znamená, že v tejto situácii je primárnym faktorom čínska kontrola dovozu produktov pre umelú inteligenciu. A podpora iniciatív Bieleho domu v oblasti regulácie umelej inteligencie zo strany spoločnosti Nvidia je sekundárna. Takúto podporu možno nazvať „dobrou tvárou pri zlej hre“.

Stále viac politikov v Amerike vníma umelú inteligenciu ako zbraň v boji proti Číne a ako prostriedok na obnovenie a posilnenie americkej hegemónie vo svete. Zvlášť ak zohľadníme, že americká hegemónia vo svete sa môže zrútiť v dôsledku oslabenia dolára, ktorý získal status svetovej meny na konferencii v Bretton Woods v roku 1944. Je zrejmé, že pri takomto prístupe k umelej inteligencii musí komerčný sektor ustúpiť národnej bezpečnosti. Čo však takáto zmena priorít znamená pre americký biznis v oblasti umelej inteligencie? Spoločnosti ako Nvidia, Microsoft, Anthropic, OpenAI a ďalší americkí giganti v odvetví umelej inteligencie sú pripravení vzdať sa ziskov v miliardách na voľnom trhu, ak štát ponúkne biznisu v oblasti umelej inteligencie alternatívu.

A najzreteľnejšou alternatívou je vytvorenie úzkeho spojenectva medzi štátom a odvetvím umelej inteligencie na vzor vojensko-priemyselného komplexu (VPK). Takýto vojensko-priemyselný komplex sa v USA začal formovať už v rokoch prvej svetovej vojny. Začiatok obdobia zrelého vojensko-priemyselného komplexu sa zvyčajne datuje do 50. rokov 20. storočia. Samotný termín „vojensko-priemyselný komplex“ zaviedol do bežného používania prezident D. Eisenhower vo svojom prejave 17. januára 1961.  V rámci vojenského priemyslu boli a dodnes zostávajú najväčšie americké vojenské korporácie súkromné. Ide o takých gigantov, ako sú General Dynamics, Northrop Grumman, Lockheed Martin a ďalšie. Zisky tieto giganty dosahujú vďaka štedrým štátnym zákazkám, ktoré sa hradia z federálneho rozpočtu. Takýto je tento prekvapivý systém, v ktorom sa snúbi komerčný sektor s národnou bezpečnosťou Ameriky.

Niečo podobné sa navrhuje vytvoriť aj pre spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou. IT spoločnosti Anthropic, OpenAI, Google a xAI už uzavreli zmluvy s Ministerstvom obrany USA. Sumy týchto zmlúv sú však zatiaľ skromné, pohybujú sa v stovkách miliónov dolárov. Podľa zástancov schémy vojensko-priemyselného komplexu by sa však mali pohybovať v desiatkach miliárd dolárov. Vo svojich rozpočtových požiadavkách na finančný rok 2027 vyčlenilo približne 46 miliárd dolárov na vytvorenie jednotnej infraštruktúry umelej inteligencie. Z toho približne 29,5 miliardy na nákup superpočítačov a špecializovaných čipov, 12,3 miliardy na výstavbu a modernizáciu dátových centier. Ďalej boli uvedené samostatné položky: 4,2 mld. na doplnkové vybavenie, 2,4 mld. na utajené programy „obmedzovania umelej inteligencie“ a 500 mil. na prioritné vojenské projekty (kyberpriestor, spravodajské služby, výroba).

Existuje však ešte jeden, radikálnejší model, ktorý by umožnil skombinovať komerčné záujmy a národnú bezpečnosť v odvetví umelej inteligencie. Takýto model sa doteraz neuplatňoval ani v prípade amerických zbrojárskych spoločností.  Ide o čiastočnú nacionalizáciu amerických spoločností pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie. Americký senátor Bernie Sanders prišiel s iniciatívou, aby štát nadobudol 50 % kapitálu popredných amerických spoločností v oblasti umelej inteligencie. Druhá polovica kapitálu by mohla zostať v súkromnom vlastníctve a zabezpečovať investorom (vlastníkom) dividendy. Ako sa hovorí, „aby bol vlk sýty aj ovca celá“. Generálny riaditeľ spoločnosti Palantir Alex Karp sa domnieva, že k takejto nacionalizácii dôjde v najbližších dvoch rokoch.

Valentin Katasonov: Celosvetové porovnanie umelej inteligencie podľa krajín

USA, 2. júl 2026 – Rastie riziko, že väčšina krajín sveta bude vo veľkej miere závislá od umelej inteligencie, a to od malej skupiny vedúcich krajín.   O umelej inteligencii (AI) som už viackrát písal. Venoval som sa aj otázke, ktoré krajiny sú lídrami vo vývoji AI. Až donedávna boli nesporným lídrom Spojené štáty americké. Pred približne tromi rokmi však v tejto oblasti urobila výrazný skok Čína. Dnes je považovaná za krajinu číslo 2 vo vývoji AI, ale jej zaostávanie za USA sa rýchlo zmenšuje a Čína je Amerike v pätách.   Poradie krajín vo svete umelej inteligencie možno hodnotiť […]

Korporácia monštier. V nesprávnych rukách sa umelá inteligencia stala stelesnením zla

USA, 27. jún 2026 – Za vraždou študentov v Starobelsku  stojí pravdepodobne aj spoločnosť Palantir.   Pred nedávnom šéf spoločnosti Palantir Alex Karp – ten istý, ktorý pred pár mesiacmi zverejnil zoznam téz, ktorý bol neskôr nazvaný „manifestom digitálneho fašizmu“ – vyslovil myšlienku, že všetky IT spoločnosti pracujúce s neurónovými sieťami a umelou inteligenciou by mali podliehať štátu. Tvrdil, že moderné technológie sú veľmi vážna záležitosť a v neschopných rukách dokonca nebezpečná, a preto sa bez prísnej kontroly zo strany orgánov nezaobíde. Zároveň však tvorca v súčasnosti najvýkonnejšieho špionážneho softvéru zámerne zamlčal, kto bude v ním vytváranej uzavretej sústave kontrolovať […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Kontroverzie okolo umelej inteligencie v USA: komerčné záujmy verzus národná bezpečnosť appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….