Dlhé roky bol „motor“ Európy poháňaný lacným plynom a ropou z Ruska a priemysel šliapal, podniky vyrábali, krajina exportovala výrobky do celého sveta. No v poslednom období sa vývoj obrátil a tretia najväčšia ekonomika na svete čelí viacerým problémom.
Ilustrujme si stav, v akom je nemecká ekonomika: základom prosperity je ekonomický rast vyjadrený hrubým domácim produktom (HDP). Ten jej však chýba. Vlani sa dokonca ekonomika zmenšila o 0,3 percenta a tento rok hrozí to isté. Ekonomika nielenže nerastie, ona sa scvrkáva.
Za všetko hovorí porovnanie od analytickej spoločnosti Haver Analytics, ktoré priniesol časopis The Economist. Za päť rokov narástla americká ekonomika o vyše 10 percent, talianska a kanadská ekonomika o viac ako 5 percent, ekonomiky eurozóny a Francúzska v priemere o skoro 4 percentá, dokonca aj Spojené kráľovstvo po brexite narástlo o viac ako 2 percentá. No Nemecko sa takmer nepohlo z miesta, keď narástlo iba o desatinky jedného percenta.
Pre porovnanie, ročný HDP takmer 83-miliónovej krajiny je na úrovni 4,2 bilióna eur, slovenský HDP je na úrovni približne 115 miliárd eur. Nemecký celoročný výkon ekonomiky je skoro 37-krát väčší ako slovenský. Nemecká ekonomika tvorí asi štvrtinu celkového ekonomického výkonu Európskej únie.
Nemecká priemyselná produkcia klesá už od konca roka 2017. Pred niekoľkými dňami dokonca vyšla správa, že nemecké firmy majú najmenej objednávok od finančnej krízy pred 15 rokmi. Inštitút Ifo informoval, že až 42 percent z oslovených podnikov má nedostatok zákaziek.
Stav priemyslu možno ilustrovať na príbehu nemeckej automobilky Volkswagen. Koncern vlani predal každé štvrté auto na starom kontinente, no v súčasnosti uvažuje o tom, že zatvorí tri fabriky na domácej pôde, čo sa v histórii firmy nikdy nestalo. Dôvodom je jednoducho to, že nemá pre koho vyrábať svoje autá, ktorých výroba je oproti konkurentom drahá.
Noviny The Financial Times píšu, že veľké problémy majú aj iné ikonické priemyselné firmy. Oceliareň a symbol nemeckej priemyselnej sily s 212-ročnou históriou Thyssenkrupp momentálne uvažuje nad budúcnosťou svojej oceliarskej divízie, čo ohrozuje tisícky pracovných miest. Známy výrobca pneumatík Continental, ktorý má fabriku aj na Slovensku, takisto zvažuje, čo urobí so svojou automotive divíziou v hodnote 20 miliárd eur. A napokon 225-ročná firma na výrobu lodí Meyer Werft sa v septembri vyhla bankrotu vďaka 400 miliónom od štátu.
Na druhej strane je Nemecko stále bohatá krajina s priemerným hrubým platom cez 4-tisíc eur, nezamestnanosť, inflácia a dokonca aj hrubý dlh na úrovni 62 percent sú pomerne nízke.
Sme previazaní, otrasy pocítime
A teraz kľúčová otázka: čo nemecké problémy znamenajú pre slovenskú ekonomiku? Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovenska už dlhé roky. Najviac tovarov a služieb tam vyvážame, ale aj odtiaľ dovážame. Vlani sme tam vyviezli tovary v hodnote 22,8 miliardy eur, čo je asi pätina nášho celkového vývozu. Na druhej strane, z Nemecka na Slovensko sme doviezli tovary za približne 15,3 miliardy eur, čo je asi 15 percent z celkového dovozu.
Podľa dát Observatória pre ekonomickú komplexitu zhruba 40 percent exportu Slovenska tvoria autá a rôzne automobilové súčiastky. Opačným smerom prúdi najviac – vyše 20 percent – rovnakých tovarov a služieb. Obe krajiny tak obchodujú najmä s tovarmi z automobilového priemyslu.
Z toho vyplýva, že ak sa nebude dariť Nemecku, zrejme to pocíti aj Slovensko. Ak Berlín pocíti ekonomický útlm, ľahko sa môže preniesť aj na Bratislavu. Ak nebude v Nemecku dopyt po slovenských výrobkoch, tunajšie firmy nebudú toľko vyrábať, investovať, čo v konečnom dôsledku pocítia aj bežní zamestnanci.
Vplyv Nemecka je na Slovensku cítiť aj v odvedených daniach a odvodoch. Za vlaňajšok nemecké firmy zaplatili skoro štvrtinu z celkových daní a odvodov firiem, ktorú tu pôsobia. V roku 2023 dokopy zaplatili 1,63 miliardy eur, ukázala nedávna štúdia poradenskej firmy BMB Partners Taxand. „Úzka hospodárska spolupráca medzi Slovenskom a Nemeckom pozitívne vplýva aj na štátny rozpočet,“ konštatuje štúdia.
„Pre veľa slovenských firiem, hlavne v priemysle, sú nemecké firmy a domácnosti kľúčovým partnerom, preto slovenská ekonomika veľmi cíti, čo sa deje v Nemecku,“ komentuje vzájomnú previazanosť analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
Analytik ČSOB banky Marek Gábriš hovorí, že Nemecko je bohatá krajina a aj vďaka jej úspechu z toho profituje Slovensko. „Vďaka tomu môžu u nás doma zamestnávať tisíce zamestnancov, dávať im mzdu a prispievať do dôchodkového systému. Na krajiny Západu sme všeobecne napojení veľmi silno a je to zdrojom našej hospodárskej prosperity. Do krajín OECD, alebo ak chcete krajín kolektívneho Západu, vyvážame takmer 87 percent nášho celkového exportu. Naše ekonomické napojenie a ukotvenie teda vôbec nie je na štyri svetové strany, ale je – a to dlhodobo – predovšetkým na Západe,“ vysvetľuje Gábriš.
S Nemeckom sme veľmi prepojení a treba sledovať, čo sa tam deje. „Slovensko ako malá otvorená ekonomika je existenčne závislá od exportu a ochoty najmä veľkých krajín voľne obchodovať. Preto zavádzanie bariér do medzinárodného obchodu je ohrozením najmä pre menšie krajiny a tieto výzvy budú oveľa lepšie schopné riešiť za spoločným stolom v rámci Európskej únie, ktorá je ako celok veľmi silným medzinárodným hráčom,“ hovorí Gábriš na margo vzrastajúceho napätia v medzinárodnom obchode a hrozby vyšších ciel po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
„Problémy v nemeckej ekonomike, najmä v tamojšom priemysle, tak ovplyvňujú aj množstvo slovenských dodávateľských firiem, ktoré prichádzajú o exportných partnerov, ich produkcia sa oslabuje a musia utlmovať výrobu,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Slabé Nemecko tak hospodársky sťahuje celý región, je preto aj v našom záujme, aby sa nemeckému hospodárstvo darilo,“ dodáva.
Celá ekonomika prechádza veľkou prestavbou
Podľa viacerých expertov nejde však iba o povrchné a dočasné problémy. V základoch sa otriasa celý biznis model, ktorý fungoval dlhé roky. Noviny The Financial Times píšu, že konzultant Andreas Rüter zo spoločnosti AlixPartners s 30-ročnou praxou, ktorý pomáha firmám reštrukturalizovať ich biznis, musí odháňať potenciálnych zákazníkov, lebo ich má tak veľa. Dôvod? Mnoho firiem musí zmeniť svoj biznis model. Situáciu preto nazval „bezprecedentnou a takou, ktorá nemá obdobu“.
Veľkým problémom nielen pre nemecké, ale aj európske firmy, sú ceny energií. Prednedávnom na to poukázala správa o konkurencieschopnosti Európy exguvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. V porovnaní s Američanmi platia Európania oveľa viac za plyn a elektrinu. Ak sú drahé tieto komodity, tak pochopiteľne budú aj koncové výrobky a služby drahšie. Niet divu, že európske firmy zaostávajú, keď platia o 158 percent viac za elektrinu a o 345 percent viac za plyn. Nehovoriac o konkurencii, ktorá prichádza v posledných rokoch najmä z Číny.
„Nemecký obchodný model je vo vážnom ohrození – nie niekedy v budúcnosti, ale tu a teraz,“ povedal Siegfried Russwurm, prezident Federácie nemeckého priemyslu v septembri. Do roku 2030 môže Nemecko podľa neho prísť o pätinu priemyselnej produkcie.
Problémy v Berlíne vie znásobiť aj nastupujúci americký prezident Donald Trump. Ten sa vyhráža clami nielen Číne, ale aj Európskej únii. Ak by Trump zaviedol clá na dovozy, Nemecko by mohlo prísť o jedno percento HDP. Pre týždenník Die Zeit to povedal prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
Zároveň povedal, že krajina prichádza o pracovné miesta v priemysle, ktoré sa len tak ľahko nenahradia v službách.
Aktuálna situácia v Nemecku je taká, že Scholz dnes plánuje vystúpiť pred poslancami v Spolkovom sneme. Nemecko čakajú predčasné parlamentné voľby pravdepodobne 23. februára. Z nich vzíde vláda, ktorá bude musieť vyriešiť ekonomické problémy. Tie zrejme budú jednou z kľúčových predvolebných tém.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….