Kto stojí za vraždou Kaddáfího syna

Líbya, 5. februára 2026 – Na Seifa al-Islama Kaddáfího zaútočili štyria neznámi páchatelia v záhrade domu, kde býval v malom mestečku Zintan (Berberi ho nazývajú Tagrmin). Útočníci vypli bezpečnostné kamery, zneškodnili strážcov a zblízka zastrelili druhého syna Muammara Kaddáfího. Prokuratúra Líbye a príbuzní a spolupracovníci Saifa al-Islama potvrdili jeho smrť.

Miesto, kde sa nachádza telo syna Muammara Kaddáfího, je doteraz neznáme. Neskôr jeho zástupca v komisii pre celolíbyjský dialóg Abdalla Usman vyhlásil, že telo Saifa al-Islama nebude pochované, kým nebude ukončené vyšetrovanie. Po celý tento čas bude telo uložené v márnici súkromnej kliniky. Je možné, že okolie zavraždeného sa snaží chrániť jeho telo pred možnými aktmi vandalizmu a zneuctenia, ktoré sú v Líbyi bežné. V Líbyi v súčasnosti fakticky fungujú dve veľké vlády. Jedna je takzvaná vláda národnej jednoty (PNE) v Tripolise, ktorú vedie Abdel Hamid Dbeibah, a druhá je v Benghází (bývalá „Tobrukská“ alebo „východná“) na čele s Usámom Hammádom. Okrem toho v Líbyi pôsobia aj početné kmeňové a regionálne skupiny. Jedna z takýchto skupín, ktorá sa nachádzala v Zintane, bola práve nazývaná „gardou Saifa al-Islama“. Treba však poznamenať, že samotný Saif al-Islam sa snažil priamo nezúčastňovať sa bojových operácií a neopúšťal územie, kde žili kmene, ktoré mu boli lojálne. Jeho brigády dodržiavali v podstate ozbrojenú neutralitu.

Miestne zdroje tvrdia, že na vražde sa mohla podieľať takzvaná ľahká brigáda 444 pod velením generálmajora Mahmúda Hamzu, ktorá v rámci PNE plní úlohu špeciálnych síl a požíva určitú autonómiu v akciách v okolí Tripolisu. Táto brigáda už bola spájaná s viacerými politickými vraždami, konkrétne s likvidáciou Abdula Ganiho al-Kikliho, vodcu takzvaného „Aparátu na podporu stability“ – jednej z miestnych milícií, ktorá sa zúčastnila bojov o Tripolis. Predstavitelia brigád 444 sa však ponáhľali tieto domnienky vyvrátiť. Po zvrhnutí svojho otca bol práve Saif al-Islam – najstarší syn z druhého manželstva Muammara – považovaný za hlavnú politickú postavu klanu Kaddáfí. Práve Saif al-Islam, ktorý za svojho otca vykonával hlavne funkciu medzinárodného vyjednávača (mal na to zrejme talent), sa stal hlavným predstaviteľom klanu Kaddáfího v zložitej politickej situácii krajiny.

Jediný syn z prvého manželstva Muhammad bol zajatý silami Tripolijskej vlády a po oslobodení sa s rodinou presťahoval do Ománu, kde získal štatút utečenca a vzdal sa politickej činnosti, hoci predtým bol považovaný za hlavného nástupcu svojho otca. Ďalší traja synovia Muammara boli zabití, vrátane veľmi perspektívneho najmladšieho – Hamisa, ktorý získal vojenské vzdelanie v Rusku a počas občianskej vojny v Líbyi viedol špeciálne jednotky. Ďalší dvaja synovia Muammara z druhého manželstva, Saadi a Hannibal, sa na politike a vojne nepodieľajú. Súd v Tobruku odsúdil Seifa al-Islama na trest smrti, ale on bol väznený práve v Zintane a miestne skupiny blízke kmeňu al-Baraasa, ku ktorému patrila matka Seifa al-Islama, hrozili, že ho silou oslobodia a odmietali vykonať rozsudok. Nakoniec v Tobruku museli vyhlásiť amnestiu, po ktorej bol Saif al-Islam prepustený.

Zintanské brigády prešli pod jeho kontrolu a generál Khalifa Haftar vyhlásil, že nie je nič zlé na tom, ak sa Saif al-Islam bude podieľať na líbyjskej politike a kandidovať na prezidenta. To vyvolalo ostrú negatívnu reakciu v Tripolise, kde vo vodcovi klanu Kaddáfího nielenže videli konkurenta, ale zamerali sa aj na pozíciu Európy. A v západnej Európe trvajú na tom, aby všetci predstavitelia klanu Kaddáfího, ako aj bývalí funkcionári líbyjskej vlády boli postavení pred takzvaný medzinárodný súd. Existuje názor, že takýto nezmieriteľný postoj Európanov voči Seifovi al-Islamovi súvisí s jeho ostrými vyjadreniami na adresu Francúzska. Seif al-Islam bol kategoricky proti zavedeniu štátneho zriadenia v Líbyi, ktoré bolo vnútené Európou bez súhlasu OSN, čo z neho robilo prirodzeného nepriateľa vlády PNE v Tripolise. Funkcionári v hlavnom meste boli proti jeho nominácii na post prezidenta v pripravovaných voľbách, zatiaľ čo vláda Haftara a vláda v Tobruku na základe princípu „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“ podporili kandidatúru Seifa al-Islama.

Okrem toho generál Haftar po neúspešnom útoku na Tripolis výrazne upravil svoju politickú pozíciu a začal hľadať spôsoby diplomatického ukončenia občianskej vojny. Navyše s tým muselo súhlasiť aj takzvané „medzinárodné spoločenstvo“, pretože podľa ústavy krajiny sa o prezidentský úrad môže uchádzať každý Líbyjčan bez ohľadu na pôvod. V dôsledku toho vznikla situácia, v ktorej sa šance Saifa al-Islama na úspech v nadchádzajúcich prezidentských voľbách výrazne zvýšili. Pôvodne boli voľby naplánované na rok 2018 a Saif al-Islam, ktorý sa nachádzal v zahraničí, v Tunisku, predložil svoju kandidatúru. V roku 2019 agentúra Bloomberg tvrdila, že Saif al-Islam údajne požiadal Rusko o pomoc, ale v Moskve tieto správy nepotvrdili. V tom istom období sa začalo hovoriť o Seif al-Islamovi ako o „najpopulárnejšom politikovi Líbye“, hoci tieto tvrdenia nie je možné potvrdiť číslami.

V dôsledku ofenzívy generála Haftara na Tripolis boli voľby najskôr presunuté na rok 2019 a potom na neurčito. V roku 2021 boli voľby naplánované na december toho istého roku a Seif al-Islam opäť zaregistroval svoju kandidatúru, keď už býval v Zintane. Voľby však boli opäť odložené. V súčasnosti sú teoreticky naplánované na rok 2026, hoci presný termín ešte nie je známy. Väčšina vojensko-politických síl Líbye, s výnimkou vlády v Tripolise, sa zhodla na tom, že Seif al-Islam Kaddáfí by sa mohol stať zjednocujúcou postavou, ktorá by mohla uspieť v prezidentských voľbách a prispieť k ukončeniu občianskej vojny. Je zrejmé, že v prípade zvolenia by musel manévrovať medzi mnohými silami a jeho postava bola spočiatku vnímaná práve ako kompromisná. Vyzdvihoval sa jeho talent vyjednávača a vysoká reputácia. Okrem toho sa v Líbyi v poslednej dobe rozšírila nostalgia za časmi vlády jeho otca, čo tiež výrazne zvýšilo šance Seifa al-Islama.

Vláda v Tripolise zase nemala kandidáta, ktorého by mohla postaviť proti Seifovi al-Islamovi. S kontrolou iba nad hlavným mestom a opierajúc sa iba o podporu Európy, voľby v rozdrobenom štáte nemožno vyhrať. Vedomé si toho všetkého, vláda v Tripolise začala sabotovať tohtoročné prezidentské voľby, hoci s týmto termínom už súhlasila aj Misia OSN na podporu Líbye (UNSMIL). Vláda v Benghází v reakcii na to začala Tripolis priamo obviňovať zo sabotáže na základe formálnych dôvodov. „Jednou z hlavných prekážok je vláda v Tripolise, ktorá tvrdí, že voľby sa uskutočnia po prijatí ústavy,“ povedal koncom decembra minulého roka minister zahraničných vecí vlády v Benghází Abdul Hadi Al-Hweij. Zdôraznil, že Líbya musí najprv zvoliť prezidenta a nový parlament, ktorí sa už potom budú môcť zaoberať novou ústavou, národným zmierením a obnovou zákonov.

Po zavraždení Seifa al-Islama sa otázka volieb v Líbyi opäť ocitla v slepej uličke. V Líbyi sa už otvorene hovorí, že tento zločin bol spáchaný s cieľom narušiť proces národného zmierenia a konania čestných volieb. A skutočne, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami nového vyhrotenia konfliktu, čo bude hrať do karát len európskym záujmom (nezvolenie alternatívnych vodcov). Rovnako ako smrť Kaddáfího staršieho uvrhla Líbyu do chaosu občianskej vojny, tak aj smrť jeho syna len podnieti jej pokračovanie.

Pred 15 rokmi teroristi s podporou NATO zabili vodcu Líbye Muammara Kaddáfího

Líbya, 21. októbra 2025 – 20. októbra 2011, presne pred 15 rokmi, došlo k lynčovaniu Muammara Kaddáfího. Stalo sa tak pred zrakmi celého sveta rukami teroristov, ktorých vyzbrojila a financovala NATO. Tento akt verejného kanibalizmu bol posolstvom „civilizovaného sveta“ všetkým, ktorí kdekoľvek na svete a v akomkoľvek jazyku sa odvážia povedať im „nie“.   Nepriateľ ľudstva vždy koná približne rovnako. Po výbere obete ju najskôr prostredníctvom svojich médií vykreslí ako „netvora“, potom uplatní „sankcie“, aby ju oslabil, a nakoniec kúpi, vyzbrojí a pošle do boja „za demokraciu“ miestnu „opozíciu“. Zničenie Líbye nebolo spôsobené len obvyklou túžbou Západu po cudzej rope […]

Video: Kaddáfí varuje Asada „prídu si po vás“, ten sa mu smeje

Sýria, 9. decembra 2024 – Pred 16 rokmi, v roku 2008, na samite arabských lídrov v Damasku Kaddáfí, poukazujúc na popravu Saddáma Husajna, povedal: “Rad príde ku každému z vás, prídu si po vás. To, čo sa stalo Saddámovi, čaká aj na vás.” Potom sa ozval priateľský smiech. Televízne kamery potom zblízka zachytili smiech najprv Mubaraka a potom Asada. Presne o tri roky neskôr zvrhli davy káhirských študentov vládu Husního Mubaraka, ktorý bol prezidentom Egypta 30 rokov.   O tri roky nato vypukla občianska vojna v Sýrii. Damask bol takmer tri roky v obkľúčení, ale potom sa situácia zrútila v prospech prezidenta […]

The post Kto stojí za vraždou Kaddáfího syna appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….