Kto zadlžil viac Slovensko – Matovič alebo Fico? Analytici to prepočítali

Od oznámenia nových daní a šetrenia v rámci konsolidačného balíčka za 2,7 miliardy opakuje Fico stále to isté: nie sme zodpovední za to, že musíme dvíhať dane, zlý stav financií sme nespôsobili my. Téma verejných financií – zníženie deficitu a celkového dlhu – sa odvtedy stala slovami Fica „premiérskou témou“.

Súčasná vláda sa snaží pretlačiť príbeh, že „upratuje bordel“ po svojich predchodcoch, no najnovšie zistenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovoria niečo iné.

Čítajte viac Prídu až teraz tvrdé obchodné vojny? Slovensko aj Európa na to môžu doplatiť

Ekonómovia a analytici zo štátnej inštitúcie, ktorá stráži hospodárenie vlád, hovoria, že za zlý stav štátnej kasy môžu všetci politici. „Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015, je teda možné povedať, že istú zodpovednosť nesú všetky predchádzajúce vlády a poslanci, ktorí podporovali legislatívu zhoršujúcu stav verejných financií za poslednú dekádu,“ informujú v analýze, ktorú zverejnili na začiatku novembra.

Zároveň za zadlžovanie môžu aj krízy, ktoré politici nespôsobili – príchod pandémie COVID-19 a ňou vynútené uzatváranie ekonomiky a následný začiatok ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spustila vlnu zdražovania. Tieto následky museli vlády „hasiť“, čiže pre pomoc minúť viac peňazí a zadlžiť tak viac krajinu, čo je pochopiteľné, a ekonómovia z rady toto politikom ani nevyčítajú.

Foto: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

6-7-EKO-Rada pre rozpoctovu zodpovednost1 Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.

Analytici rozpočtovej rady to ilustrujú na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tento ukazovateľ nie je jediný, podľa ktorého sa dá „merať“, v akej kondícii sú verejné financie, no je asi najspoľahlivejší, aký analytici majú. „Je to najkomplexnejší ukazovateľ zdravia verejných financií. Umožňuje najlepšie posúdiť, ako vláda trvale mení hospodárenie krajiny. Zachytáva platný legislatívny stav nielen s dosahmi na daný rok, ale aj s vplyvmi na verejné financie na strednodobom a dlhodobom horizonte. Zachytáva tiež vplyv demografie a zmien v nastaveniach dôchodkového systému až na 50-ročnom horizonte,“ vysvetľujú analytici.

Prvé zhoršenie prišlo ešte za Fica III a Pellegriniho I

Začnime rokom 2015 – vtedy boli verejné financie v dobrom stave. Aj keď bol deficit na úrovni 2,7 percenta, postupne v priebehu piatich rokov by klesol skoro na nulu v prípade, že by politici nič nerobili.

No prišlo prvé veľké zhoršenie situácie. Bolo to v roku 2018, teda v čase, keď v marci toho roku skončil ako premiér Fico pod tlakom situácie vyvolanej vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a do kresla predsedu vlády si sadol Peter Pellegrini. Minister financií bol vtedy Peter Kažimír zo Smeru, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska. Dôvodom zhoršenia verejných financií bol vtedy najmä vysoký rast výdavkov na platy vo verejnej správe a v zdravotníctve, hovorí rozpočtová rada.

Foto: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

6-7-EKO-Rada pre rozpoctovu zodpovednost2 Porovnanie celkového zvýšenia deficitu v rokoch 2020 až 2023.

Situácia sa potom ďalej zhoršovala v roku 2019. Mohli za to okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky najmä zásahy do dôchodkového systému. Zrušil sa automat pre vek odchodu do dôchodku, zvýšili sa minimálne penzie a rok nato, keď boli parlamentné voľby, sa zaviedli aj 13. dôchodky.

Čítajte viac Slováci sa musia pripraviť na ešte drahšie bývanie, dopomôže k tomu aj vyššia DPH. Ako pri kúpe bytu ušetriť?

Tieto všetky zásahy spôsobili, že verejné financie sa výrazne zhoršili, a to ešte ani neprišla pandémia. „Verejné financie sa tak ešte pred pandémiou dostali do pásma vysokého rizika,“ tvrdí rada. V rokoch 2017 až 2019 malo síce Slovensko deficity na úrovni jedného percenta, no boli to dobré časy, ktoré sa mali využiť na vytváranie prebytku. V Európskej únii mala v tom čase prebytky polovica krajín z celej dvadsaťsedmičky. Náš deficit bol siedmy až ôsmy najhorší.

Vyjadrené číslami: ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií od roku 2015 do roku 2020 poskočil z 0,4 percenta hrubého domáceho produktu na 5,2 percenta.

A to stále ešte neprišla pandémia COVID-19. Toto všetko sa dialo v čase tretej Ficovej a prvej Pellegriniho vlády, čiže neplatí, že za zlý stav je zodpovedná iba vláda Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora.

Foto: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

T1 Prispevky k zmene nominalneho dlhu pocas kriz Čo prispelo k zvýšeniu dlhu o vyše 22 miliárd eur.

Druhé zhoršenie prišlo s pandémiou a vojnou

Keď sa chopila moci po voľbách v roku 2020 Matovičova vláda, musela riešiť pandémiu. Zatvárali sa podniky, veľká časť ľudí nemohla cestovať či pracovať a vláda míňala peniaze na pandemickú pomoc pre ľudí a pre firmy. Išlo najmä o náklady spojené s očkovaním a testovaním, zastropovanie cien energií pre domácnosti a podniky a čiastočne aj výdavky na pomoc Ukrajine.

Tieto kroky síce zdvihli deficit a dlh, no keďže boli jednorazové, nemali výrazný vplyv na kľúčový ukazovateľ stavu verejných financií – ich dlhodobú udržateľnosť.

Pri tomto sa chvíľu pristavme, pretože Fico, Kamenický a ďalší ministri vlády kritizujú, že za tri roky počas ich vlády Matovič, Heger a Ódor zadlžili krajinu o vyše 22 miliárd eur, lebo zbytočne míňali peniaze napríklad na plošné testovanie a podobné pandemické opatrenia.

Čítajte viac Čakajú nás nové dane. Koľko si priplatíte v roku 2025?

Rozpočtová rada ale vypočítala, že z celkových 22 miliárd nového dlhu tieto opatrenia stáli iba niečo vyše deviatich miliárd eur. Za zvyšné miliardy dlhu mohol zdedený stav verejných financií (takmer šesť miliárd), ďalej zmena hotovostnej rezervy štátu (4,7 miliardy eur), čo v preklade znamená, že si štát vytvoril vankúš na prípadné nové krízové výdavky.

Ostatných takmer 2,6 miliardy dlhu spôsobili už konkrétne opatrenia Matovičovej vlády, ako bol takzvaný prorodinný balíček, ktorý zvýšil sumy za daňový bonus a príspevky na dieťa, alebo zavedenie nového rodičovského dôchodku.

Vyjadrené číslami: ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií od roku 2020 do roku 2023 poskočil z 5,2 percenta hrubého domáceho produktu na 6,9 percenta.

Ak to porovnáme, väčší a horší vplyv na udržateľnosť mali kroky tretej Ficovej a prvej Pellegriniho vlády ako kabinet Matoviča, Hegera a Ódora dokopy.

Dobrý ukazovateľ, ako hospodárili Matovič, Heger a Ódor, ponúka tiež medzinárodné porovnanie. V rokoch 2020 až 2023 vláda zhoršila deficit oproti roku 2019 celkovo o 12,5 percentného bodu HDP. A to bolo menej, ako je priemer všetkých krajín EÚ aj eurozóny.

Tretie zhoršenie priniesla opäť Ficova vláda

Poslednou etapou bol nástup štvrtej vlády Fica koncom roka 2023. Tá aj prijala opatrenia na zlepšenie stavu štátnej kasy – ako zníženie príspevkov do druhého piliera, zdanenie alkoholu a e-cigariet či zrušenie jedného sviatku – no zároveň urobila aj také kroky, ktoré pozitívne vplyvy vynulovali – najmä financovanie zdravotníctva a zavedenie plného 13. dôchodku v priemernej výške poberanej dávky, vznik nového ministerstva športu a cestovného ruchu či pomoc s platením úrokov za hypotéky.

Rada na záver upozorňuje, že nech zlý stav spôsobil ktorákoľvek vláda, „upratovať“ verejné financie musí tá súčasná.

Denník Pravda oslovil aj ministerstvo financií a úrad vlády, aby sa vyjadrili k zisteniam rozpočtovej rady, ale do uzávierky neodpovedali.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….