Ktoré Tatry sú krajšie? Slovenské či poľské? Milan Stano maľoval oboje

V Ždiari aj v Zakopanom

O Milanovi Stanovi je známe, že chodil často do prírody, aby maľoval priamo vonku. Prešiel takto so skicárom či s maliarskym stojanom aj Tatry. Hovorí, že tieto veľhory výtvarne mapuje (najmä z našej strany) už od polovice sedemdesiatych rokov.

Foto: Milan Stano

“Mám ich dosť pochodené a stvárnené. V roku 1982 som bol napríklad maľovať okolie Téryho chaty a zameral som sa na všetky Spišské plesá v okolí. Vtedy tam bol chatárom spisovateľ Belo Kapolka. Maľoval som v okolí Ždiaru, Lendaku, od Štrbského plesa až po Tatranskú Kotlinu. Príroda je tu drsná, krutá, ale aj magická. Prebúdza vo mne všetky štádiá maliarskej inšpirácie. Poľské Tatry som maľoval sporadicky, najmä na maliarskom medzinárodnom plenéri v Zakopanom.“

Milan Stano mal teda dosť možností zistiť, čím sú iné poľské a slovenské Tatry. Čím konkrétne sa líšia v maliarskom ponímaní? „Poľské Tatry som objavoval postupne. Najskôr som ich spoznával cestou z Oravy do Zakopaného. Je to príjemná zvlnená krajina a až pred Zakopaným sa mi otvorila panoráma poľských Tatier. Nie sú také majestátne ako tie zo slovenskej strany, ale očaria. Sú však iné ako naše, nenájdete tam také nádherné výhľady ako u nás. Poľské Tatry sú omnoho menšie než naše slovenské, no sú tiež nádherné. Naše Tatry sú však rozmanitejšie a slnečnejšie, lebo sú na južnej strane.“

Foto: Milan Stano

Z maliarových pochôdzok vyplýva, že je dobré vyviezť sa na Kasprow vrch a podniknúť odtiaľ túry dovnútra vrchov. Alebo prejsť z Javoriny cez Lysú Poľanu okolo potoka Biela voda až k Morskému oku. Jeho tam vyviezol goral na voze, v ktorom boli zapriahnuté dva koníky. “Hneď som si ich nakreslil a potom doma som z farebných kresieb namaľoval olej. Koníky ma nedoviezli až k Morskému oku. Musel som zosadnúť a po polhodine chôdze cez nádhernú dolinu Rybieho potoka som dorazil k plesu. Je odtiaľ prekrásny pohľad na Mengusovské štíty, ktoré tvoria hranicu medzi Poľskom a Slovenskom.“ A to možno aj poznáte – odtiaľ je nádherná túra do Doliny piatich poľských plies. No chodiť po Tatrách nie je len tak. Vyžaduje si to fyzickú zdatnosť a opatrnosť. A maliar nie je žiadny horolezec.

Foto: Milan Stano

Tajomné plesá

Vždy sa môže niečo dramatické stať. Zažil to aj Milan Stano, ktorý riskoval na cestách aj v cudzine. „Som krajinár a za svojimi obrazmi som putoval po rôznych kontinentoch a krajinách. Od Álp až po Himaláje, lákal ma Tibet, Nepál. No najradšej maľujem práve naše najmenšie veľhory. Veľmi rád študujem plesá. Sú tajomné a vládne okolo nich pokoj. Napríklad pri maľovaní najnižšieho Spišského plesa sa z doliny valila hore nad plesá hmla a vytvárala ľahký závoj ako tajomná žena.

Foto: Milan Stano

Vedľa môjho maliarskeho stojanu sa pokojne pásli kamzíky. Všade sa rozprestieral božský pokoj a povznášajúca nebeská nádhera skál. No mávam aj obavy. Maľovanie je moja meditácia, ale často sa modlím, aby všetko dobre dopadlo, aby bolo priaznivé počasie.” Počasie by mohlo raz-dva zničiť maliarove zámery. Tvorbu v plenéri ohrozuje dážď alebo hmla. „Musím byť pokorný,“ priznáva umelec.

Pozor Aktualita: RECENZE: Jaroslav Rudiš se mění. Místo punku je tu vánoční nostalgie

Na maliarske potulky chodieval maliar väčšinou sám. Býval u známych či na chatách, ale do terénu sprievodcov nemal. Musel sa spoliehať sám na seba. Často podnikal maliarske túry do Mlynickej doliny, na Jamské či Štrbské pleso alebo do Furkotskej doliny. “Chodník do Furkotskej doliny bol v zime veľmi nebezpečný. Najmä keď som sa vracal z celodenného maľovania a už sa schyľovalo k večeru. Počas dňa intenzívne svietilo slnko, roztopilo sneh i ľad a zväčšilo už aj tak veľkú medzeru na chodníku. Ráno to bolo ešte zamrznuté, ale keď som sa vracal, už nie. Čo teraz? Rozhodol som sa konať. Nebolo mi všetko jedno. Musel som sa rozbehnúť, aby som priepasť – medzera tak narástla – preskočil. Po skoku som si uvedomil, že sa mi to nemuselo podariť a mohol som skončiť v rokline. Ako sa vraví, Tatry sú aj kruté. Potom som o tom rozmýšľal a viac som neriskoval.“ V obrazoch Milana Stana z Tatier je aj dramatickosť veľhôr, aj ich pokoj. A práve to majú spoločné slovenské i poľské Tatry.

Pozor Aktualita: Pamiatkový úrad ide vo veľkom prepúšťať. Je to v rozpore s verejným záujmom, upozorňuje výbor Kultúrneho štrajku

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….