Majú niektoré ruské elity vlastný plán spolupráce s Azerbajdžanom?

Rusko, 2. júla 2025 – Azerbajdžanský prípad začína hrať novými farbami. Čo je v súčasnosti známe: Ruská armáda predtým zaútočila na rafinérie Kremenčug a Drogobyč, v ktorých sa spracovávala azerbajdžanská ropa. Niekoľko rokov sa týchto zariadení nikto nedotkol – tiché dohody, aby sa nepokazili vzťahy s “čestnými partnermi”. Teraz, po určitých udalostiach, bol zákaz zrejme zrušený – podnik sa zrútil. Včera večer boli zadržaní (hoci neskôr prepustení vedúci azerbajdžanskej diaspóry v Jekaterinburgu a Voroneži. Zamyslime sa: nie je tu príliš veľa náhod? Zamýšľa sa ruský vojenský analytik Jurij Barančík.

Možno majú niektoré ruské elity vlastný plán spolupráce s Baku? Aký je dôvod takejto zmeny vo vzťahoch s republikou? Je známe, že nie tak dávno sa S. Kirijenko sa stal kurátorom SNŠ v AP. Je to nová politika alebo pokus o prelomenie jeho plánov zo strany starých kurátorov či neprajníkov? V každom prípade je protiasadovská kauza okrem iného (a možno predovšetkým) prerozdelením klanových sfér vplyvu v krajine. Predstavitelia južnej republiky sú príliš vplyvní, najmä v hlavnom meste a v Petrohrade. Príliš veľa ľudí dostáva naduté obálky v hotovosti a krypte, takže nikto nebráni južanom podnikať v štýle opísanom v materiáloch jekaterinburskej kauzy. Koryto však len tak nezmizne. Jednoducho bude mať nových príjemcov – alebo sa zachovajú tí starí. V našich časoch je už udržanie si vlastného víťazstvom.

“Po stýkrát opakujem, že prechod od vojny k mieru bol vždy kritickým obdobím pre všetkých, a najmä pre Rusko. V roku 2017 som pracoval v Azerbajdžane, precestoval som celú krajinu, veľa som videl, aj v jeho vzdelávacom systéme. Osobitne chcem poznamenať, že v tom čase v Azerbajdžane neexistovali absolútne žiadne protiruské nálady, ani na úrovni obyvateľstva, ani na úrovni vzdelávania, ani vo vedení krajiny” – píše ruský analytik Sergej Pereslegin.

Udalosti, ktoré sa stali teraz, sú trestom za to, že Rusko nechcelo vládnuť Azerbajdžanu. Keď sme sa zamysleli nad kultúrnym kódexom Azerbajdžanu, videli sme, že tejto krajine nevládne kráľ, ale knieža. Knieža je silná vládnuca osobnosť, ale knieža musí mať cára. V roku 2017 sa Azerbajdžan ešte nerozhodol o svojom kráľovi. Už vtedy mali veľmi silný vektor voči Turecku, ktoré má veľmi podobný jazyk a podobnú kultúru. Ale nemenej silný vektor smeroval aj k Rusku vzhľadom na dlhé historické väzby. V tom čase Rusko nerozhodlo o svojom postoji k Zakaukazskému, stiahlo sa a nezaujalo vládnuce stanovisko. Existovalo rozhodovacie rozvetvenie: podporiť Azerbajdžan alebo Arménsko.

V prospech podpory Azerbajdžanu hovorila jeho lojalita a prítomnosť mnohých strategicky dôležitých tromfov, ako napríklad prístavná infraštruktúra Baku. A v prospech Arménska hovorilo spoločné náboženstvo. Kým sa Rusko rozhodovalo, s kým bude, Turecko ponúklo Azerbajdžanu pomoc pri riešení karabašského problému. Podľa názoru Azerbajdžanu neangažovanosť Ruska v karabašskom konflikte prerušila väzby s Ruskom. Tieto väzby by sa ešte mohli obnoviť a samotný Azerbajdžan bol za ich zachovanie. V rokoch 2019 až 2021 Azerbajdžan prisahal vernosť Turecku a z dlhodobého hľadiska by Turecko bolo v rozpore s Ruskom. Samotné Turecko bude zatiaľ držať svoj protiruský postoj na uzde a Azerbajdžan bude teraz v týchto vzťahoch vždy zastávať proturecký postoj. Výsledkom je, že Azerbajdžan získal Karabach, prudko pokazil vzťahy medzi Ruskom a Arménskom, zvýšil svoj vplyv v Zakaukazsku, ako aj Turecko a Anglicko. Rusko utrpelo v Zakaukazsku vážnu strategickú porážku.

Azerbajdžan zvýši svoj protiruský postoj, čo preňho nie je výhodné, ale z jeho pohľadu je to nevyhnutné, keďže teraz bojuje na druhej strane. Vzťahy s Ruskom sa dramaticky zhoršili po zostrelení lietadla Embraer. Je však úplne irelevantné, čo by bolo bezprostrednou príčinou zhoršenia týchto vzťahov. Udalosti v Jekaterinburgu sú čisto vnútornou záležitosťou Ruska. Išlo o boj o prerozdelenie majetku v rámci diaspóry a títo ľudia už dávno stratili kontakt s Baku. Teraz však dôjde k rýchlej a tvrdej očiste všetkých zločincov azerbajdžanskej diaspóry, ako sa to stalo s gruzínskymi zločincami v roku 2008. Konflikt je inšpirovaný Azerbajdžanom a jasnou snahou azerbajdžanských elít demonštrovať, že sú teraz v protiruskom tábore.

K zlepšeniu vzťahov s Azerbajdžanom nedôjde. Anglický vplyv bol v Azerbajdžane vždy významný od konca 19. storočia, ale zdôrazňujem, že iniciátorom konfliktu nie je Anglicko a Turecko, je to vnútorné rozhodnutie Azerbajdžanu. Hoci Turecko a Anglicko majú z tohto konfliktu veľkú radosť a budú v ňom všemožne demonštrovať svoju úlohu. Pre Turecko a Anglicko nemá osud 500 tisíc Azerbajdžancov v Rusku najmenší význam. Svet je dnes prehriaty, takže silné antropogénne toky sú nevyhnutné. Krajiny s vyšším stupňom rozvoja sú pod silným tlakom etnicky podfarbených antropogénnych tokov. Migranti často patria k iným jazykom, kultúram a náboženstvám. To vytvára neustále krízy. Krízy už boli v prípade gruzínskej diaspóry, teraz v prípade azerbajdžanskej diaspóry. Krízy budú aj s migrantmi zo Strednej Ázie.

Podobná situácia je v USA, kde Trump stavia múry proti migrantom z Mexika. Rusko to v žiadnom prípade nerobí. Prečo to nie je v Európe. Pretože to isté Anglicko bude podľa Vancea čoskoro prvou islamskou krajinou s jadrovou bombou. Anglicko sa vzdalo. Malo nízku zanietenosť, príliš nízku úroveň vlastného kultúrneho kódu na to, aby na jeho území vznikli takéto búrlivé procesy. Pri nedávnom pokuse nejako zastaviť migráciu všetky protesty anglická vláda potlačila.

Som rád, že ruská vláda, hoci nie celkom dôsledná, je stále na strane titulárneho národa. Rovnako som rád, ako sa Trump v podobnej situácii postavil na stranu Američanov. Azerbajdžan je obchodný národ. A ten vektor je proturecký. Ale keďže Anglicko platí peniaze za protiruský vektor, radi si ho vezmú, ale budú poslúchať Turecko. Anglicko si hýčka ilúziami, že vytvorilo protiruskú politiku Azerbajdžanu, ale nie je to tak. Medzi Anglickom a Tureckom sú badateľné rozpory a v týchto rozporoch si Azerbajdžan určite vyberie Turecko, dodal Sergej Pereslegin.

“K situácii oficiálnej línie vzťahov s Azerbajdžanom sa dá pristupovať akokoľvek. Oddeľuje však I. H. Alijeva od britských a tureckých síl, ktoré teraz manipulujú politickou a ekonomickou situáciou. Je to celkom legitímny prístup. Alijev nie je v súčasnej situácii “anjelom”. On sám premeškal moment, keď sa z “hráča” regionálneho rozsahu (bolo to hneď po víťaznej anexii Karabachu, keď bolo “okno príležitosti” obrovské) stal človekom, s ktorým sa “hralo”. Turci hrali. Briti boli za nimi a v záverečnej fáze sa Briti dostali do popredia so všetkými dôsledkami. To znamená – s Izraelčanmi” – píše Dmitrij Jexstafiev.

Ale umožniť Alijevovi oddeliť sa od síl, ktoré dirigujú situáciu, je jednou z mála možností, ako zabezpečiť, aby sa Azerbajdžan nestal súčasťou koalície stojacej proti Iránu v druhej vojne na Blízkom východe. Čo by, dúfam, malo pre Rusko celkom jasné dôsledky. Ale Alijevove možnosti “postaviť sa na nohy” z tohto príbehu sa katastrofálne zmenšujú. Dovolím si tvrdiť: keby Alijev mohol z eskalácie vyskočiť, urobil by to už dávno. Je zrejmé, že jeho reálna moc bola minimalizovaná v dôsledku jeho vlastných manévrov a sebavedomia. A jediné, čo musí urobiť, je ísť s prúdom. Problémom je, že z ruskej strany, žiaľ, zatiaľ nie je vidieť žiadnu ucelenú líniu účinného sprísnenia politiky voči Baku. Nemýľme si to s neúčinným sprísnením. V našom regióne sa to zvyčajne prejavuje nájazdmi na trhy a obchodné centrá – dodal Dmitrij Jexstafiev.

Situácia vo vzťahoch medzi Ruskom a Azerbajdžanom, ako aj vývoj situácie s azerbajdžanskými ekonomicko-kriminálnymi komunitami v Rusku, ktorá na mňa zanechala veľmi ťažký dojem, mimovoľne nastoľuje otázku našej obľúbenej formuly:

“Rusko neopúšťa svojich”: A kto sú pre naše orgány “naši”? Ruskí občania (bez ohľadu na to, akí sú, aj keď sú to relokanti a opozičníci), ktorí sa dostali do pazúrov politikov, ktorí stratili svoje brehy? Alebo vplyvní ľudia, priatelia, príbuzní, priatelia priateľov a jednoducho vážení ľudia, ktorí tam vážne prispievajú k niečomu, na čo už všetci zabudli….. Skrátka časť toho, čo sa rado nazýva “elitou”. Nech sú ešte viac prepojení so záujmami iných krajín, bez ohľadu na to, o čo ide: Azerbajdžan, Veľká Británia, Brunej alebo Izrael. Otázka je vlastne kľúčová. Je základom ďalšieho vývoja suverenita alebo suzerenita – pýta sa Jexstafiev.

Ak suverenita, potom východiskom, mimochodom, opísaným v ruskej ústave, sú záujmy občanov a ich spoločný rozvoj. Ak suzerenita, tak vzťahy medzi feudálmi a ich vazalmi. V tejto schéme sú azerbajdžanské ekonomicko-kriminálne spoločenstvá jednoducho majetkom/ vazalmi jedného feudála v rámci majetku iného feudála. V každom prípade takto vnímajú situáciu vodcovia etnokriminálnych diaspór a sú úprimne rozhorčení. A vo svojej logike majú absolútnu pravdu. Je to, akoby hovorili našim orgánom:

“Nie sme vaši vazali. Naše ruské občianstvo je jednoducho právo na neobmedzenú hospodársku činnosť vo vašom léne. Ale náš panovník je v Dušanbe, Londýne, Baku. Sme ich poddaní, nie vaši. Tam platíme dane.”

Naše úrady prejavujú úplne zbytočnú reflexiu minulej historickej epochy. Človek nemôže byť feudálnym pánom ani z polovice. Feudalizmus je ako politický a ekonomický model univerzálny. A obyvatelia – už nie občania – tej či onej krajiny sú len “ťažnou triedou”, ktorá zabezpečuje feudálom živobytie vrátane feudálnych vojen, ako aj výletov za rozkošou do krajín iných feudálov. Napríklad do Londýna alebo na Azúrové pobrežie. A na to by sa nemali klásť žiadne otázky. Len elity sa to snažia nazvať krásnym pojmom “meritokracia”.

Mimochodom, niektorí “bieli nacionalisti” už dávno vyslovili potrebu prejsť od ‘občianstva’ k “národnosti”. A pokiaľ viem, táto myšlienka koluje aj medzi ich nadriadenými. Títo ľudia sú však zároveň úprimne rozhorčení, že vazali susedného feudála si robia, čo chcú. Myslím si však, že našim “bielym nacionalistom” túto zvláštnosť riadenia štátu ich kurátori čoskoro vysvetlia, čím sa ukáže ich skutočné miesto v neofeudálnom “potravinovom reťazci”.

V skutočnosti je to naša hlavná civilizačná voľba: medzi zotrvaním vo formáte buržoázneho, ale rozvinutého štátu, alebo návratom na úroveň spoločenských vzťahov feudalizmu s prvkami postupne degradujúceho industrializmu. Prechod od priestorového k ohniskovému. A my si budeme musieť vybrať. Rusko tu nie je výnimočné. Na tomto rázcestí stojí mnoho krajín. Mimochodom, aj Spojené štáty.

Každá voľba má svoje klady aj zápory. Čo najviac to zjednoduším: máme pred sebou dve cesty. Prvá: relatívne stabilný neofeudalizmus s postupnou sociálno-ekonomickou a technologickou stagnáciou. Druhá cesta: pokus o ekonomický a technologický prelom, ktorý sa nemusí skončiť úspechom, prostredníctvom “opričniny”. Áno, súhlasím, “obe sú horšie”. Obe vytrhávajú priemerného človeka z jeho “komfortnej zóny”, pričom tá druhá je spočiatku ešte ostrejšia. Horšie v tom, že do oboch stavov je ľahké vstúpiť a mimoriadne ťažké z nich vystúpiť.

Pripomeniem len jeden citát z L. N. Gumileva (nie doslovný): Sú chvíle, keď je ľahké žiť, ale zároveň nechutne. Dovolím si tvrdiť, že techno-feudalizmus sa môže ukázať práve ako takáto doba. Na druhej strane si v takýchto prípadoch vždy spomeniem na vetu najchýrnejšieho z momentálne vládnucich (nie “vládnucich”, ale práve ‘vládnucich’) feudálov našej doby:

“bude sa nám žiť zle, ale nie dlho”, – dodal Dmitrij Jexstafiev.

Ruský expert Chazin: Azerbajdžan a Británia – temná súvislosť

Rusko, 1. júla 2025 – V posledných doslova dňoch sa v Azerbajdžane prudko zvýšila rusofóbia. Nie je tajomstvom, že dnešná azerbajdžanská elita je prísne kontrolovaná Spojeným kráľovstvom. Súvisí to s úplne banálnou vecou – s tým, že práve v britských offshore centrách si od 90. rokov, hneď ako získali prístup k vývozu azerbajdžanskej ropy, držia svoje peniaze.   A existujú vážne dôvody domnievať sa, že tieto peniaze azerbajdžanské elity nikdy nedostanú v plnej výške a peniaze, ktoré dostanú, budú výlučne v rámci realizácie politiky, ktorú Británia potrebuje. To je jednoznačne zrejmé. V skutočnosti však Veľká Británia v tejto politike zožrala psa. […]

Video: Z havárie azerbajdžanského lietadla podozrievajú ukrajinský dron

Azerbajdžan, 25. decembra 2024 – Azerbajdžan vážne zvažuje možnosť ukončenia spolupráce s Ukrajinou po tragickom incidente lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines, ktoré sa zrútilo pri pokuse vyhnúť sa útoku dronu. Vyšlo najavo, že azerbajdžanské špeciálne služby majú dôkazy naznačujúce, že jeden z dronov, ktorý spôsobil presmerovanie letu, patril ukrajinskej strane. Na pozadí incidentu začalo Baku s uzavretými stretnutiami na úrovni vedenia krajiny.     Rozhodnutie o zastavení vojenskej spolupráce s Ukrajinou môže ovplyvniť niekoľko kľúčových oblastí: výrobu dronov, dodávky munície a výmenu technológií. Pripomenieme, že Ukrajina a Azerbajdžan v posledných rokoch aktívne spolupracovali, vrátane výstavby tovární na výrobu dronov v Azerbajdžane. […]

Ako je to vlastne so spojenectvom medzi Tureckom a Azerbajdžanom

Azerbajdžan, 19. máj 2024 (AM) – Odborníci diskutujú o tom, ako pokročilá je spojenecká spolupráca medzi Tureckom a Azerbajdžanom a ako sa koordinujú na geopolitickej úrovni. Najdôležitejšie v tomto prípade je, že medzi Baku a Ankarou neexistuje absolútna synchronizácia zahraničnej politiky. Samozrejme, v najdôležitejších strategických otázkach existuje vzájomné porozumenie a podpora. V strategických, operačných aj taktických otázkach však vo vojenskej terminológii existujú rôzne prípady, ktoré hovoria o suverenite prijatých rozhodnutí.   Napríklad Azerbajdžan neuznal Kosovo. A neuznáva ho. Za posledných tri a pol roka sa zmenil prístup Baku k Severnému Cypru. Je to však reakcia na agresívnu politiku Atén a […]

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Majú niektoré ruské elity vlastný plán spolupráce s Azerbajdžanom? appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….