Moja mama bola alkoholička. Jej závislosť mi zničila tretinu života (príbeh spoluzávislej)

Napísala knihu s názvom Až na dno – osobný príbeh dievčaťa, ktoré sa postavilo spoluzávislosti. Tú dnes považuje za chorobu a tvrdí, že hoci sa o nej hovorí veľmi málo a všetka pozornosť sa venuje závislým, spoluzávislosť by sa mala stať oficiálne uznanou diagnózou.

Pitia sa nevzdala ani po pôrode

„Môj starý otec bol veľmi prísny človek. Nemali s mamou dobrý vzťah, babka sa s ním rozviedla, a preto bývala mama veľa sama doma. V dospievaní ju to ovplyvnilo tak, že začala chodiť na diskotéky,” hovorí Laura. Jej mama Diana sa rada zabávala a piť začala ako sedemnásťročná. Už o štyri roky sa jej narodila Laura, no diskoték a alkoholu sa nechcela vzdať ani po pôrode.

Aj jej vlastné manželstvo sa preto skončilo rozvodom. Otec sa malej Laure pokúšal vysvetliť, že nedokáže žiť so závislou, ničí ho to, a keď sa rodičia rozvedú, bude môcť byť dcére väčšou oporou. Laura bola uzavreté dieťa, a tak ju otec asi ako desaťročnú priviedol k terapeutke. Tam prvýkrát počula, že jej mama má problém s alkoholom.

Diana však nezostala dlho sama. Zrejme na jednom zo záťahov stretla barmana, nasťahovala si ho k sebe a čoskoro sa im narodila dcéra. Laura bola sama ešte dieťa, no už vtedy si uvedomovala, že mamin nový vzťah im prinesie len ďalšie starosti. „Od prvého momentu som hovorila, že to nebude dobré. Po prvé, spoznali sa v krčme a po druhé, aj on mal problém s alkoholom,” spomína.

Jej predtucha sa naplnila. Laura sa v noci často zobúdzala na to, že sú doma samy. Sestra nemala vtedy ešte ani rok. Mama začala postupne odchádzať z domu aj cez deň. Laura nikdy nezistila, kde trávila toľko času. Všímala si iba to, že bola stále opitá. Diana spočiatku pila pivo, neskôr prešla k čapovanému vínu a napokon k vodke. Jedna fľaša jej vydržala iba deň.

Namiesto života len prežívate

Keď sa Laury spýtate, čo je na spoluzávislosti najhoršie, nezaváha: „Nemáte vlastný život. Prežívate.” Všetka pozornosť sa sústredí na závislého. Laurine problémy a starosti museli ísť bokom. Spoluzávislí sa napriek tomu snažia závislého ospravedlňovať. Nechcú si jeho závislosť pripustiť a pokúšajú sa vyriešiť jeho problémy, pretože za neho cítia prehnanú zodpovednosť. Tá sa však stáva bremenom.

Prečítajte si tiež:

Tak to bolo aj v Laurinom prípade. Jej situáciu sťažovalo to, že maminou závislosťou netrpela sama. „Prebrala som jej rolu a zodpovednosť za sestru,” spomína. Diana vyštudovala keramiku a rada kreslila, no nedokázala si nájsť stabilnú prácu a napokon skončila ako nezamestnaná. Partner na ňu žiarlil a nedovolil jej pracovať, a tak väčšinu času trávili spoločným pitím.

Diana dcéry najskôr brávala so sebou. Laura so sestrou vyrastali v bare, no neskôr si museli zvyknúť na to, že keď ide mama do obchodu či von so psom, nemusí sa vrátiť. Domov sa prišla iba vyspať. Dospievajúca Laura ju chodila hľadať, či ju náhodou nenájde v krčme. Mala vtedy iba 14 rokov.

5fotiek v galérii Laura Berková Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Doma zas hľadala fľaše skryté po byte a nahnevane ich vylievala do umývadla. Trvalo to celú základnú školu. Ak to mama zistila, kričala, že jej musí kúpiť nové. „Veľmi smutná detská zábavka,” hovorí s odstupom času Laura.

Najhoršie však bývali Vianoce a narodeniny. Doma panovala dusná atmosféra, ktorú vystihovali tri slová: alkohol, krik a hádky. Nehádala sa len Diana s partnerom, kričala aj na dcéru, čo Laura veľmi ťažko znášala. Hoci dcéra za ňu prebrala množstvo povinností okolo domácnosti, mama jej vyčítala, že neupratuje a nepomáha.

Matku Laure čiastočne nahrádzala babka. Starala sa o dievčatá, ako mohla a snažila sa pomáhať aj opitej dcére. Laura na babku dodnes spomína s láskou, no Dianine problémy s alkoholom a jej zlú starostlivosť o dcéry si začali všímať aj cudzí ľudia.

5fotiek v galérii Laura Berková Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

„Našla som si v škôlke kamarátku – trávila som u nej víkendy. Raz ma jej mamina odprevádzala domov a keď videla, v akom stave je moja mama, vzala ma naspäť k nim. Inokedy sme zas boli u nás, no nedostali sme jesť,” približuje. Mnoho vecí si však nepamätá. Jej myseľ sa zlým spomienkam bránila tak, že ich vytesnila.

Spoluzávislý netuší, ako vyzerá normálny život. Nemal sa to totiž kde naučiť. Život s takýmto členom rodiny mu berie zdravý pohľad na život. „Zdravý človek preberá vzorce správania závislého. Nie je závislý, ale správa sa tak. Ako má zdravý človek fungovať? Ako sa má správať?” spomína.

Tichý výkrik o pomoc

Laura po rozvode rodičov často navštevovala otca. Pobyty u neho sa stali občasným únikom. V jeho domácnosti totiž panoval pokoj, ktorý doma nikdy nenašla. Mnohí ju presviedčali, aby sa k nemu presťahovala natrvalo, napriek tomu nedokázala mamu úplne opustiť. Držal ju pri nej podvedomý pocit zodpovednosti.

„Až dnes to dokážem opísať. Niečo ma ťahalo za matkou, mala som vnútornú potrebu sa k nej vracať. Myslela som si, že preto, lebo tam je sestra či pes. Bola to však spoluzávislosť – stala som sa od nej závislou,” hovorí. Tvrdí, že hoci spoluzávislosť nie je oficiálne uznaná diagnóza, prejavuje sa ako choroba.

Prečítajte si tiež:

„Ide o závislosť od závislého. Tak veľmi mi na ňom záleží, že ho začnem zachraňovať a robiť veci za neho,” hovorí Laura o príznakoch spoluzávislosti. Dnes si však už uvedomuje, že to nebolo zdravé. Hoci chcela mame pomôcť zo všetkých síl, v skutočnosti jej len uľahčovala pitie.

Hnev a frustrácia sa začali prejavovať, keď bola Laura na strednej škole. Bývalá podráždená a chodila oblečená v čiernej. Laura to nazýva tichý výkrik: „Robila som všetky tie veci, ktoré robíme, keď voláme o pomoc.” V tomto období mama pila stále viac. Študentka si našla priateľov a priateľky, vytvorila si bezpečný priestor, v ktorom sa cítila dobre. Teraz už chcela, aby sa mama nezdržiavala doma vôbec.

Láska=útek

Diana prechádzala obdobiami, keď nepila, a vtedy Laura dostala nádej, že to nebude len dočasné. Priateľ však Dianu ťahal na dno a k pijatike sa vždy vrátila. Laura sa postupne stala nielen sestrinou, ale aj matkinou ochrankyňou. „Partner ju začal biť. Ja som bola tá, ktorá sa jej zastala a ochraňovala ju. Podarilo sa mi dosiahnuť, že sa od nás odsťahoval,” spomína.

S dospievaním prišli aj prvé kontakty s mužmi. Laura pri nich zažívala veľmi zvláštnu vec. Vždy, keď mama odchádzala za alkoholom, lúčila sa so slovami „ľúbim ťa”. V detskej hlave sa to spojilo a prejav lásky sa pre ňu stal synonymom odchodu. Blízkosť ju desila a z prvých intímnych vzťahov vždy utiekla. Zdravé vzťahy objavuje dodnes.

Odvahu odsťahovať sa od matky nazbierala až ako 22-ročná. Začala pracovať a s kamarátkou si našli byt, kde si vybudovala pokojné zázemie. Sestru brávala k sebe na víkendy, aby jej poskytla aspoň nejaký únik od tvrdej reality, akým pre ňu v detstve boli návštevy u otca. Diana už vtedy pila prakticky nonstop.

5fotiek v galérii Laura Berková Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Laura si čoraz viac uvedomovala, že trpí spoluzávislosťou. Priestor na spoznávanie tráum z detstva dostala, až keď sa osamostatnila. Aj jej vzťah s matkou sa zlepšil. „Začala som jej odpúšťať, pokúšala som sa spoznávať, čo mi život so závislou spôsobil a prečo pila. Bez obviňovania som ju chcela pochopiť,” opisuje začiatky procesu uzdravovania.

Zdalo sa, že sa všetko obracia na dobré. Hoci už spolu nebývali, mamu pravidelne navštevovala. Preto jej neuniklo, ako sa jej mení. Brucho sa jej nalialo vodou a oči jej zožltli. Takýmito príznakmi sa prejavuje cirhóza pečene. Diana navyše prestala z ničoho nič piť. Laura tušila, že s mamou je zle. Okamžite ju proti jej vôli zobrala do nemocnice.

Diana si zrejme tiež uvedomovala, že je to vážne. „Pred odchodom sa ma spýtala, kto sa postará o sestru. Hovorila som jej, že to zvládne. Nezvládla.” Zomrela na následky pitia. Alkohol ju zničil. Laura ako 23-ročná stratila rodiča a vedela, že okrem dlhej cesty liečenia sa zo spoluzávislosti bude musieť prekonať aj stratu blízkej osoby.

Po maminej smrti Laura takmer neustále plakala. Potlačené emócie sa po rokoch drali na povrch. Diane však ešte stihla povedať, že jej odpúšťa. „Počas posledných dní života som jej pripomínala, že je vzácna a ľúbená. Tankovala som do nej lásku, ktorú som od nej nikdy nedostala,” hovorí.

Z chodiaceho nič úspešná autorka

Neskôr chodila na psychoterapie, rozmýšľala o živote a napokon si vysnívala, že sa stane hlasom spoluzávislých. Všetka pozornosť sa venuje závislým a o ľuďoch, ktorí trpia závislosťou blízkeho človeka, sa na Slovensku nehovorí. Zamerala sa na mladých ľudí, pretože im najviac rozumie. Z vlastnej skúsenosti vie, že nedokážu rodiča opustiť.

Prečítajte si tiež:

Keď Laura stratila mamu, začala podvedome hľadať závislosť od iných. Nepoznala, čo je v partnerských vzťahoch bežné, a čo už je príliš. „Nedokázala som nájsť zdravú mieru. Doslova som sa na ľudí ‚pricucla‘, bombardovala som ich a neustále som chcela byť s nimi,” hovorí a dodáva, že trvalo veľmi dlho, kým pochopila, že ľudia jej nemôžu patriť.

Vedome pracovala so svojou mysľou, skúmala a analyzovala, čo jej spoluzávislý život spôsobil. Pochopila, že chvíle so závislým človekom jej berú zdravý pohľad na život. Začala na sebe pracovať, vyštudovala sociálnu prácu a osvojila si vtedy 14-ročnú sestru. Zostali žiť v maminom byte. „Napriek všetkému nám trošku odľahlo,” hovorí.

5fotiek v galérii Laura Berková Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Štyri roky chodila prednášať po slovenských základných školách. Opisovala deťom, ako sa dajú veci urobiť inak a že na ťažké situácie nie sú sami. Jej príbeh si vypočulo viac ako 2 000 žiakov a žiačok. Zakaždým sa v ňom niekto z nich našiel. Aj preto napísala knihu Až na dno – osobný príbeh dievčaťa, ktoré sa postavilo spoluzávislosti.

Titul zožal veľký úspech, pretože hovorí nielen o závislostiach ale aj o tom, ako prijať stratu blízkeho človeka. Dievča, ktoré sa kedysi považovalo za „chodiace nič“, chodí prednášať aj pre dospelých do väčších firiem.

Zaradiť sa do normálneho života však nebolo ľahké. „Prišla som do spoločnosti, ktorá mi zrazu hovorila, čo všetko nie je normálne a čo robím zle. Lenže ja som nič iné nepoznala,” hovorí. Matke odpustila. Naozaj, nie iba preto, aby sa Diane ľahšie odchádzalo. Dokázala to však až vtedy, keď si uvedomila si, že to robí pre seba, nie pre ňu. Musela si najprv priznať, že matka jej závislosťou zničila tretinu života.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.