Na Slovensku sa musí skončiť éra lacnej pracovnej sily, odkázal Tomáš. Státisíce ľudí budú zarábať viac ako doteraz

O dva roky začne platiť nový vzorec výpočtu minimálnej mzdy, ktorý jej výšku určí ako 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Aktuálne stále platí, že výška najnižších platov sa vypočítava ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tieto čísla, samozrejme, platia len vtedy, ak sa zástupcovia zamestnancov a firiem na spoločných rokovaniach nedohodnú inak. Podobný scenár pritom nie je výnimočný. Sociálni partneri sa na vyššej sume ako určuje automat, dohodli v rokoch 2022 a 2023.

Na budúci rok sa však pôjde ešte po starom a najmenej zarábajúci ľudia, ktorých je v našom hospodárstve asi 200-tisíc, dostanú 816 eur v hrubom. Z aktuálnych 750 eur tak v roku 2025 porastú najnižšie výplaty o 66 eur.

Hoci priemernú mzdu v hospodárstve za aktuálny rok zatiaľ nepoznáme, podľa kvalifikovaných odhadov ministerstva práce a sociálnych vecí by sa výška garantovanej výplaty mala v roku 2026 vyšplhať na 920 eur. Znamená to, že v porovnaní so sumou, ktorá bude platná na budúci rok, by malo ísť o zvýšenie vo výške 104 eur. V ďalšom roku 2027 by sa podľa rezortu práce mala táto čiastka vyšplhať na 970 eur – čiže bude atakovať hranicu tisíc eur. Výplaty v spomínaných rokoch však môžu byť ešte vyššie v prípade, ak sa odborári a firmy dohodnú inak, ako určuje zákon.

Čítajte viac Veľká časť zamestnancov bude zarábať výrazne viac. Poslanci schválili novú minimálnu mzdu

„Na Slovensku sa už musí skončiť éra lacnej pracovnej sily. Vyššia minimálna mzda vytvorí tlak aj na rast miezd ako takých,“ zdôraznil minister práce Erik Tomáš na tlačovej besede po rokovaní parlamentu, na ktorom bola novela schválená.

Stúpnu aj príplatky

Kritici schválenej novele zákona vyčítajú, že môže mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Napríklad analytici z inštitútu INESS dlhodobo upozorňujú na to, že vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine patrí slovenská minimálna mzda medzi najvyššie v Európskej únii (EÚ).

Odborníci zároveň varujú pred možným prepúšťaním. „To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 percent počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku,“ povedal už skôr analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Takéto tvrdenia však šéf rezortu práce Tomáš odmieta. „Nechcem počúvať žiadne špekulácie o tom, že vyššia minimálna mzda bude znamenať prepúšťanie či zatváranie podnikov a podobne. Nevylučujem však, že niektorým malým podnikom to môže spôsobiť problémy – ide napríklad o oblasť gastra. Tam sme ale napríklad znížili DPH na päť percent,” zdôraznil minister, ktorý zároveň pripomenul, že Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu nezamestnanosť.

Čítajte viac Odborári chcú od Ficovej vlády astronomickú sumu na platy štátnych zamestnancov. Hrozia štrajkom

Firmám však okrem samotného zvýšenia platov spôsobí ďalšie náklady aj zvyšovanie príplatkov za prácu počas víkendov či v noci. Tie sú totiž od 1. júna 2023 naviazané na výšku minimálnej mzdy. V praxi to znamená, že spolu s tým, ako stúpajú tieto zákonom garantované najnižšie platy, zároveň rastú aj mzdové zvýhodnenia.

Napríklad od 1. januára budúceho roka, ako sme spomínali vyššie, stúpne výška minimálnej mzdy v prvom stupni náročnosti práce na 816 eur a zároveň s tým porastie aj výška minimálnej hodinovej mzdy, od ktorej sa následne odvíjajú príplatky za prácu v neštandardných pracovných časoch.

Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Zamestnanec, ktorý na budúci rok odpracuje napríklad dve osemhodinové pracovné zmeny v sobotu v jednom mesiaci, si môže na príplatkoch privyrobiť vyše 37 eur. Za dve odpracované nedele v mesiaci dostane takýto pracovník až 75 eur. Ak zamestnanec za mesiac odpracuje 10 osemhodinových pracovných zmien v noci, v budúcom roku si môže navyše zarobiť viac ako 150 eur.

Od roku 2026 tieto príplatky stúpnu výraznejšie a človek tak môže na konci mesiaca na výplatnej páske vidieť ešte viac peňazí. Podľa kritikov však na to doplatia najmä firmy, ktoré zamestnávajú ľudí pracujúcich na nočné zmeny. Typicky sa to týka najmä pekárov, ktorí svoje výrobky do prevádzok obchodov chystajú prevažne počas nočných hodín.

Minister Tomáš v tejto súvislosti zdôraznil, že vláda stojí na strane zamestnancov. „Pokiaľ človek pracuje v neštandardnom pracovnom čase, musí mať za to príplatky. Alebo je to potom na zamestnávateľoch, či sa im podarí znižovať počet hodín odpracovaných v neštandardnom čase,“ hovorí šéf rezortu práce.

Spor o „minimálku“

Napriek tomu, že dohoda na úprave vzorca na výpočet minimálnej mzdy sa nachádza v programovom vyhlásení vlády, v praxi nešlo všetko až tak jednoducho, ako si koaliční politici predstavovali. Medzi koaličnými partnermi zo strán Hlas a SNS sa totiž o novelu zákona rozpútal spor.

Národniari na čele s Andrejom Dankom si totiž za podporu zvýšenia najnižších platov v parlamente vypýtali, aby sa od budúceho roka zvýšili aj minimálne dôchodky o viac ako 70 eur v porovnaní so súčasným nastavením. SNS zároveň trvala aj na tom, aby bol upravený spôsob, akým je vyplácaný rodičovský dôchodok.

Čítajte viac Veľká skupina zamestnancov môže zarábať výrazne viac. Tomáš avizuje zmeny v minimálnej mzde

Ešte začiatkom júla tohto roka minister Tomáš svojmu koaličnému partnerovi odkázal, že je pripravený o možných zmenách diskutovať. „Som pripravený sa rozprávať o minimálnych dôchodkoch, o nastavení nejakého možno vyššieho koeficientu, aby aj minimálne dôchodky ešte rástli vyšším tempom, ale poďme si to odborne vydiskutovať za zatvorenými dverami a nedávajme si verejné podmienky,“ povedal v tom čase šéf rezortu práce.

Obaja koaliční partneri však odmietali, že by sa o minimálnu mzdu sporili. Samotný minister Tomáš však v tom čase priznal, že práve téma rodičovského dôchodku bola rozbuškou medzi oboma koaličnými stranami.

Okrem toho si strana Hlas ešte koncom septembra kládla podmienku, že nepodporí vládny konsolidačný balíček v prípade, ak nebude schválený zákon o minimálnej mzde. Šéf SNS napokon ustúpil a s touto podmienkou súhlasil. „Ultimatívna podmienka, ktorá zaznela v médiách, bola že (Erik Tomáš) chce, aby bola zaradená minimálna mzda na túto schôdzu. Musím povedať za SNS, že ak by to mal byť problém, tak som súhlasil s podmienkou, aby sme mali možnosť sa odborne k minimálnej mzde vyjadriť,“ povedal Danko. O tom, že bol koaličný spor o minimálnu mzdu zažehnaný, napokon svedčí aj to, že národniari novelu zákona v parlamente podporili.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….