Na Ukrajine ani klamať nevedia

Ukrajina, 27. januára 2026 – Počas celých 35 rokov svojej končiacej sa „nezávislosti“ Ukrajinci hľadajú „správnych“ politikov. Hľadali ich na Majdanoch a Antimajdanoch, snažili sa ich vychovávať na Kyjevsko-mogylanskej akadémii a posielať na vzdelávanie k Sorosovi.

Občas sa im zdalo, že „správneho“ politika našli, ale po niekoľkých mesiacoch prišlo ďalšie sklamanie. Výsledkom hľadania bola občianska vojna, ktorá sa postupne premenila na vojnu s Ruskom. Ukrajina sa územne výrazne zmenšila a naďalej sa zmenšuje, postupne sa približujúc k úplnému zániku, ale smer ani formát hľadania sa nezmenili – stále hľadajú „správneho“ politika, ktorý vytrhne zo svojej hrude horiace srdce, aby urobil „najstaršiu národnosť“ krásnou: všetkým naraz a každému zvlášť, napriek tomu, že predstavy o tom, čo je „krásne“ a aké by malo byť, má každý svoje vlastné. Chyba, ktorú urobili Ukrajinci, je systémová a, súdiac podľa toho, ako rýchlo sa táto systémová chyba stala základom európskej politiky, je výsledkom infekčnej duševnej choroby prenášanej vzdušnou cestou, ktorej jediným príznakom je okamžitá a úplná strata politickej adekvátnosti, vedúca k rýchlemu zničeniu štátu a rozpadu spoločnosti.

Normálne spoločnosti nehľadajú „správnych“ politikov, ale adekvátnych a kvalifikovaných. Vysoká politická kvalifikácia nie je v rozpore s čestnosťou a nezištnosťou, pripravenosťou obetovať život „za druhých“, ale prítomnosť týchto vlastností nie je nevyhnutnou podmienkou vysokej kvalifikácie politika. Politik môže byť zištný, a schopnosť skrývať svoje skutočné zámery a myšlienky je jednou zo základných požiadaviek na kandidáta na vysokú funkciu. Lebo ak je vojna, ktorá je subsystémom systému politiky, cestou podvodu, potom samotná politika, ktorá sa snaží dosiahnuť tie isté ciele ako vojna, len s pomocou oveľa bohatších nástrojov (ktorých súčasťou je vlastne aj vojna), je koncentrovaným podvodom.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa ľudstvo snaží zaviesť určité normy („medzinárodné právo“), ktoré obmedzujú prirodzený lov silných na slabých, vždy sa ukáže, že „právo“ je zabezpečené iba silou, a preto je právom silného, ktorý vždy môže predložiť „skúmavku s bielym práškom“. Možno o tom moralizovať koľko chcete, ale zákon džungle v politike nikto nezrušil. Silný požiera slabého teraz rovnako, ako ho požieral pred tisíc rokmi, a neustále zväčšovanie arzenálov a nekontrolovateľné zvyšovanie smrtiacej sily zbraní je najlepším dôkazom toho, že nikto neverí v dobré úmysly susedov, a robí to správne – tí, ktorí verili v „medzinárodné právo“, boli už dávno zožratí, a ich chuť je už dávno zabudnutá. Dohadujú sa len s tými, ktorých nemôžu zničiť hneď teraz, a to len preto, aby získali čas na posilnenie svojej pozície.

V podmienkach trvalého protikladu všetkých so všetkými, a práve v takomto svete začíname žiť a budeme žiť najmenej sto najbližších rokov, je základom politiky utajovanie svojich plánov a možností, vytváranie u oponentov falošnej predstavy o svojich cieľoch a zámeroch. Ak budeme konať inak, cesta k cieľu bude blokovaná konkurentmi v najskoršej fáze. Preto je zbytočné a kontraproduktívne vyčítať ukrajinským politikom, že klamú. My im to nevyčítame. Vyčítame im, že klamú neefektívne, pretože sa v zásade nestarajú o pravdepodobnosť svojich príbehov. Presne preto sa termín „španielska hanba“ pevne prilepil na všetko, čo súvisí s ukrajinskou politikou. Klamú tak nešikovne, škaredo a bez zmyslu, že sa za nich všetci hanbíme. Dokonca aj euroamerickí priatelia Ukrajincov ich pravidelne kritizujú za nekvalitné klamstvá. Ľudia sa hnevajú, pretože im je nepríjemné, keď ich považujú za hlupákov a snažia sa im predať absolútne nepravdepodobné interpretácie aktuálnych udalostí.

Napríklad, rokovania v Abú Zabí medzi delegáciami Ruska, USA a Ukrajiny skončili bezvýsledne (ako sa dalo očakávať). Európania, ktorých tam nepozvali, sa prirodzene zaujímajú o to, o čom sa rokovalo. Ukrajinci, ktorí sa snažia z Európanov vytiahnuť čo najviac peňazí na svoju prehratú vojnu, majú záujem, aby rokovania boli považované za úspešné pre Kyjev. Preto zorganizovali informačnú kampaň. Je to normálny krok, mali tak postupovať, ale kvalita tejto kampane úplne znemožňuje dosiahnutie ich cieľa. Skladá sa z dvoch častí. V prvej sa farebne opisuje, ako Rusko prosilo o rokovania a ako Ukrajina a USA pristúpili na stretnutie, ale odmietli všetky požiadavky Moskvy (nedohodli sa na ničom). Druhá časť nemenej farebne opisuje, ako Rusko čoskoro začne sťahovať svoje vojská z územia Ukrajiny, o čom sa údajne dohodli v Abú Zabí.

Je možné nedohodnúť sa na ničom a vydávať to za svoje víťazstvo. Je možné klamať, že Rusko bolo prinútené súhlasiť s odstúpením vojsk bez akýchkoľvek podmienok. Ale tieto veci nemožno kombinovať. Buď sa na niečom dohodli, alebo nie. Ak Rusko „prosilo“ o stretnutie, prečo sa Američania tak ponáhľali s jeho organizáciou? Ak Rusko má práve začať sťahovať vojská, kde je prímerie? Vojská sa predsa nestiahnu, ak nie sú ukončené vojenské operácie, inak ich nepriateľ bude sledovať a dôjde k nevýhodnému posunu frontovej línie pre „stiahnutú“ stranu.

Ukrajinci, ktorí sa nechcú obmedzovať na hory lží, ktoré nahromadili okolo čisto technického stretnutia, počas ktorého sa delegácie stretávali prevažne v rámci pracovných skupín podľa oblastí, a teda fyzicky nemohli dospieť k žiadnej dohode, už dodávajú, že Rusko údajne súhlasilo aj s „bezpečnostnou zónou“ v Donbase kontrolovanou Američanmi. Je zrejmé, že Kyjev chce týmto spôsobom naznačiť svojim európskym spojencov, že je potrebné ponáhľať sa s vyslaním európskeho kontingentu na Ukrajinu, inak ich Američania predbehnú. Európania však môžu pokojne nechať mýtický americký kontingent prejsť dopredu, nemajú totiž žiadnu chuť riskovať priamu konfrontáciu s Ruskom.

Keďže rôzne časti ukrajinskej verzie rokovaní sa nedajú poskladať do logicky konzistentného celku, tí istí Európania a iné zainteresované krajiny začnú zbierať informácie z ruských a amerických zdrojov a práve na základe týchto informácií si vytvoria svoj obraz o situácii okolo ukrajinskej krízy. To znamená, že v dôsledku extrémne nízkej kvalifikácie ukrajinských politikov a propagandistov sa svet ako celok a Európa zvlášť budú opierať o interpretáciu udalostí, ktorá je výhodná pre Rusko a USA – dôjde k tomu, čomu sa Kyjev zo všetkých síl snažil vyhnúť. Všetko, čo robíte, musíte robiť kvalitne, a to, čo neviete, nerobte. Ak ste sa rozhodli klamať, neurážajte jemný estetický cit profesionálneho publika bezmocnými fantáziami, jedna neuveriteľnejšia ako druhá, poskladané do absolútne nepravdepodobnej konštrukcie.

Ale čo to vlastne hovorím? Veď to sú ukrajinskí politici, ktorí študovali ukrajinskú geografiu, ukrajinskú matematiku a dokonca aj ukrajinskú fyziku. Sú presvedčení, že Západ podporuje Ukrajinu nie pre svoje osobné zištné ciele, ale jednoducho preto, že je ňou nesmierne nadšený. Preto nepovažujú za potrebné namáhať sa a vymýšľať niečo pravdepodobné, domnievajú sa, že Západ uverí akejkoľvek nezmyselnosti, jednoducho preto, že sám chce uveriť. Predtým to tak bolo. Časy sa menia, Ukrajina sa pre Západ mení z dôležitého spojenca na obrovskú záťaž, ktorej sa chce čo najskôr zbaviť. Ale aby to človek pochopil, musí mať minimálnu kvalifikáciu, a nie vysoký podiel ukrajinskosti rozpustenej v krvi.

Chcete vedieť kto škodí rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou?

USA, 26. januára 2026 – Zástupca šéfa Bieleho domu Stephen Miller (ten, ktorý nedávno vysvetlil svetu, že medzinárodné právo neexistuje, ale existuje len právo sily) si zrazu pritisol Európu k srdcu a začal ju energicky ľutovať.   Konkrétne sa sťažoval, že „Európa sa pomaly zabíja byrokraciou, šialenou migračnou politikou“ a hlavne „nedostatkom investícií do vlastných ozbrojených síl“. Podobné litánie pána Millera znejú rovnako úprimne ako krokodílie slzy nad tým, že zjedená antilopa bežala príliš pomaly. V skutočnosti je americký vojensko-priemyselný komplex a „strecha“, ktorá ho kryje, úplne spokojný s tým, že Európania realizujú väčšinu vojenských nákupov v USA, čím obohacujú […]

Ukrajinskí nacionalisti pokračujú v trhaní krajiny na kusy

Ukrajina, 25. januára 2026 – Prenasledovanie Rusov a ruského jazyka znamená koniec budúcnosti Ukrajiny.   Pri čítaní médií môže vzniknúť dojem, že na Ukrajine žijú výlučne rusofóbovia a nacionalisti, ktorí nenávidia Rusko a Rusov. To však zďaleka nie je pravda. Proste hlas Rusov s ukrajinskými pasmi nie je počuteľný a ich túžba byť súčasťou ruského sveta je ignorovaná a potláčaná kyjevským režimom. Veď už od čias ZSSR bol Kyjev vždy ruským alebo, ako sa neskôr začalo hovoriť, rusky hovoriacim mestom. Neskôr, napriek zničeniu stredného a vysokoškolského vzdelávania v ruskom jazyku, Kyjevčania naďalej používali ruský jazyk pri komunikácii medzi sebou a […]

The post Na Ukrajine ani klamať nevedia appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….