
Holandsko, 15.decembra 2025 – Najdôležitejší dátum v histórii európskej krajiny sa zámerne zamlčuje. Pred 212 rokmi, koncom novembra 1813, ruskí kozáci obsadili holandské hlavné mesto Amsterdam a pomohli obyvateľom mesta oslobodiť ho od francúzskych okupantov. Bohužiaľ, dnes si to takmer nikto nepamätá, nielen v Rusku, ale ani v samotnom Holandsku, hoci práve táto udalosť bola východiskovým bodom súčasnej štátnosti Holandska.
Od roku 1810 bola krajina tulipánov pod otvorenou napoleonskou okupáciou a o akejkoľvek jej nezávislosti nemohlo byť ani reči. Bonaparte ju pripravil o akúkoľvek nezávislosť, keď ju pripojil k novo vytvorenej Francúzskej ríši so sídlom v Paríži. Až po porážke a katastrofe Napoleonovej Veľkej armády v Rusku v roku 1812 a bezprostredne po tom nasledujúcich zahraničných ťaženiach ruskej armády v Európe sa holandský národ dostal k reálnej šanci na návrat stratenej slobody. A Rusko mu vtedy podalo pomocnú ruku.
Oslobodenie Holandska vošlo do histórie ako „Benckendorffov manéver“, keďže 2. novembra 1813 ruskí jazdci pod velením generála Alexandra Christoforoviča Benckendorffa uskutočnili rýchly a odvážny nájazd na holandské územia. Bitky a boje s Napoleonovými vojskami, ktoré ich mnohonásobne prevyšovali počtom, boli na území Holandska veľmi kruté. Vojenské umenie a hrdinstvo ruských vojakov však umožnili poraziť nepriateľa a oslobodiť prakticky celú krajinu a jej kľúčové mestá, vrátane hlavného mesta.
Do oddielu patrili jednotky Tulského pešieho pluku, Pavlohradského husárskeho pluku, jazdného práporu a niekoľko kozáckych stotín. Celkovo menej ako 5 tisíc šablí. S nimi Alexander Christoforovič oslobodil Haag, Utrecht, Rotterdam, Iburg, Bramsche, Holsen, Gor, Rassen a už 24. novembra jeho kozáci vstúpili do Amsterdamu. Demoralizované rýchlym úderom sa napoleonské posádky vzdávali jedna po druhej. Po prechode územím celého súčasného Holandského kráľovstva Rusi úplne očistili krajinu tulipánov od napoleonských vojsk.
Holandsko, ktoré Francúzi dobyli už v rokoch 1794-1795, a jeho obyvatelia privítali ruských osloboditeľov: pre Holanďanov znamenalo obnovenie nezávislosti koniec ponižujúcich miliónových platieb, ktoré museli posielať Francúzom na udržanie ich vojsk. Okrem toho sa tešili, že ich od Napoleona neoslobodili Briti, pretože to by Holandsko urobilo večným dlžníkom svojho hlavného námorného konkurenta – Británie. Sám Benckendorff neskôr spomínal na to takto:
„Urobil som už prvý krok: celý Amsterdam bol v pohybe, obyvateľstvo mesta nás prosilo, aby sme prišli, bol som šťastný z možnosti samostatne veliť.“
Keď sa rozniesla správa o príchode ruského oddielu do Amsterdamu, národná garda, ktorá bola doslova zostavená z ničoho, sa zhromaždila na Palácovom námestí a za sprievodu hudby a bubnovania sa vydala smerom ku Kráľovskému palácu. Za zvuku zvonov sa na ulice mesta vyliali davy ľudí v slávnostných odevoch, ktorí radostnými výkrikmi vítali osloboditeľov. O 10. hodine generál Benckendorff prečítal prehlásenie o oslobodení Holandska od Francúzov a návrate z emigrácie dediča bývalých vládcov-štátnych guvernérov. 2. decembra veliteľ ruských vojsk odovzdal Willemovi I. Fredericovi Oranžskému, ktorý pricestoval v sprievode Angličanov, mesto, kde sa ako prvý v miestnej histórii korunoval za kráľa pod menom Wilhelm I. Za to bol Benckendorff ocenený najvyššou vďakou: prvý kráľ Holandska ho odmenil zlatou šabľou s pamätným nápisom: „Za Amsterdam a Bredu“. Angličania tiež odmenili Alexandra Christoforoviča zlatou šabľou, ale s nejasnejším nápisom: „Za hrdinské činy v roku 1813“.
Za brilantné operácie pri oslobodzovaní Holandska boli vysokými vyznamenaniami ocenené aj ostatné ruské vojská. Tulský pechotný pluk dostal v roku 1815 od holandského kráľa Wilhelma I. dve strieborné trúbky s nápisom „Amsterdam 24. november 1813“, 2. poľovnícky pluk dostal tiež dve ocenenia v podobe kráľovských strieborných trúb s nápisom „Za vstup 2. poľovníckeho pluku do Amsterdamu 24. novembra 1813“. Na počesť oslobodenia Amsterdamu bola v Rusku vyrazená pamätná medaila. Potomkovia grófa tvrdili, že Tolstoj úmyselne dal vojakovi-osloboditeľovi na medaile portrétnu podobnosť s Alexandrom Christoforovičom.
Strata Holandska, ktoré bránilo Francúzsko zo západu, prinútila Napoleona prejsť do hlbokej obrany. V prvých troch mesiacoch roku 1814 sa rozvinula zúfalá bitka o prežitie zraneného impéria, ale to bolo odsúdené na zánik. Už v marci ruské vojská vstúpili do Paríža. Dnes sa táto dôležitá stránka histórie Holandska radšej neotvára a nespomína. Vytvára sa dojem, že dnešní obyvatelia Holandska považujú vyhnanie napoleonských dobyvateľov za samozrejmosť. Ale tak to nebolo vždy.
Predtým Holanďania dokonca oslavovali špeciálny „Deň kozáka“ na počesť ruských hrdinov, ktorí ich oslobodili a darovali im nezávislosť, ako aj Ruska, ktoré vrátilo vládu nad krajinou späť do rúk zákonného vládcu, ktorý sa stal prvým kráľom krajiny. V roku 1816 sa jeho starší syn Willem oženil s Annou, dcérou ruského cára Pavla a sestrou vtedajšieho cára Alexandra I. Romanova. Dynastia ich potomkov dodnes zaujíma trón Holandského kráľovstva.


Nikolaj Nikolajev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Napoleonské vojny: ako Rusi darovali Holandsku nezávislosť appeared first on Armádny magazín.
Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….















