Nela Pocisková: Stále o sebe pochybujem

Nasledujúci rozhovor je prepísanou a po autorizácii upravenou verziou televízneho rozhovoru z relácie Ide o nás s Nelou Pociskovou. Pôvodné interview si môžete pozrieť vo videu nižšie.

Vo vašom prípade by sa asi žiadalo začať otázkou o hraní alebo spievaní, ale pár dní pred naším rozhovorom ste si vyskúšali aj modeling. Tak prezraďte, aké to bolo? Nová kariéra?

(smiech) Bol to úžasný zážitok a poviem úprimne, ani som nečakala, aké emotívne to pre mňa bude. Triasli sa mi ruky aj nohy, azda to nebolo vidieť. Doteraz som mala skúsenosť len ako hosť, divák, prípadne som niečo odspievala. Ísť na mólo a predviesť módny kúsok bol výstup z mojej komfortnej zóny. Jeden z modelov mi dával rady, ako sa správať, vraj mám vyzerať nahnevane a pozerať priamo dopredu. Ale keďže som tam bola aj sama za seba, občas som hodila očko na divákov. Krvi by ste sa mi neboli dorezali. Atmosféra bola nádherná, už na generálke som mala zimomriavky z hudby aj prostredia. Keď sme potom naostro vykročili okolo fontány na Námestí slobody, bolo to veľmi silné.

Čítajte viac Niekedy nám tí najbližší vedia ublížiť najviac, hovorí Nela Pocisková. Zábery, z ktorých idú zimomriavky, vyrazia dych v novom klipe

Ľudia zo šoubiznisu a z umeleckého sveta pôsobia sebavedome. Keď sa prechádzate pred stovkami párov očí, asi je viera v seba samého nutná. Máte prirodzené sebavedomie?

Vôbec nie, len sa tak tvárim. Stále o sebe pochybujem, ale myslím si, že keď človek prestane pochybovať, skončil. V niektorých veciach si už dnes verím viac – viem, čo mám za sebou a snažím sa užívať si veci viac ako kedysi. Je to výsledok práce na sebe, dokážem sa uvoľniť. Keď som bola mladšia, všetko som extrémne prežívala. Som obrovský trémista a dodnes to tak je. Ľudia mi pritom často hovoria, že to na mne nevidieť, ale fakt je, že aj dnes s tým ešte občas bojujem. Zmena k lepšiemu prišla s deťmi. Odkedy sa mi narodili, získala som väčší odstup a nadhľad nad prácou a mojou bublinou, o ktorej som si myslela, že je to jediné, na čom záleží. Či dobre odspievam, ako vyzerám, kto čo povie… Dnes sa už na veci pozerám s odstupom.

Znamená to, že materstvo istým spôsobom obrúsilo hrany vášho perfekcionizmu a snahy robiť všetko na stopäťdesiat percent?

Určite mi veľmi pomohlo. Je to paradox, ale som extrémny perfekcionista, čo je príšerná vlastnosť. Nestačí mi sto percent, musím ísť na dvestopäťdesiat. Ak to tak nie je, cítim sa zle, ubíja ma to. V umeleckom povolaní sa s podobnými pocitmi ťažko narába. Príchod detí mi však posunul vnímanie. Dlhší čas som bola viac-menej doma. Získala som čas sa upokojiť a pozrieť na moju prácu s odstupom. Deti mi ukázali, kde je skutočný zmysel. Keď prídem domov a moja Lianka sa na mňa zavesí a povie mi, že ma má rada, chápem, čo je dôležitejšie. Môže to pôsobiť ako klišé, ale rodina a moje dve deti mi dávajú istotu a pocit bezpečia.

Znie to trochu otrepane, ale niekedy sú tie najčastejšie klišé aj najpravdivejšie.

Presne tak – ono to skutočne funguje. Filip (pozn. redakcie: Pociskovej partner Filip Tůma) je pre mňa tiež oporný bod a rodina absolútna podpora. Deti ma naplnili. Ale keď trošku vyrástli, pocítila som, že by som sa chcela z materskej dovolenky vrátiť. Túžila som, aby aj ony videli, že mamina pracuje. Aby nemali dojem, že som len doma. Snažím sa nájsť balans, čo je v našom povolaní ťažké. Ale považujem za dôležité, aby chápali, že niekedy nemôžem byť s nimi v parku, pretože mám prácu, povinnosti, a že život nie je len o tom, že si zapneme doma televízor alebo sa ideme zahrať na ihrisko.

Čítajte viac Človek sa rozloží na drobné súčiastky a znovu sa poskladá, hovorí Zuzana Mauréry o kariére vo Viedni. Vrátila sa, keď raz v šatni zažila…

Vráťme sa ešte k perfekcionizmu. Zaujíma ma, kde vzniká. Do sveta šoubiznisu ste vstúpili pomerne mladá. Siahajú korene perfekcionizmu až tam?

Podľa mňa ide o celý balíček. Časť sa určite sformuje už v detstve. Základom je, aký mám vzťah s rodičmi, ako ma vnímali, možno som im chcela niečo stále dokázať, získať pochvalu alebo pozornosť. Tak si to laicky vysvetľujem. Keď som mala štrnásť, odrazu som vhupla do sveta šoubiznisu a musela rýchlo dospieť. Prišla zodpovednosť, záväzky, povinnosti. Nemohla som behať so spolužiakmi poza školu, na prvom mieste boli povinnosti. Bola som v citlivom veku, nestála som pevne nohami na zemi a nemala som jasný názor, išlo ma ľahko ovplyvniť. Pod ochranné krídla si ma vzal Jano Ďurovčík, ale v tom čase na mňa bolo naložené veľa. Jasné, keď sa darí, treba to využiť, ale nedokázala som si určiť hranice a niekde tam sa vo mne len posilnili pocity a potreba nikoho nesklamať. Začala som brať prácu veľmi vážne, všetko som si pripúšťala. Základ spočíva azda v tom, že sa snažím po celý život nájsť sebadôveru. V detstve mi chýbala. Človek, ktorý si málo verí, túži všetkým dokázať, že na to má, že sa snaží. Takže asi to bude kombinácia zo všetkého kúsok – dispozícií, genetiky aj skúseností, ktoré ma formovali.

Keď to už dnes dokážete takto otvorene verbalizovať, dalo vám to zároveň aj perspektívu, ako pristupovať k vlastným deťom, aby sa im nestalo niečo podobné?

Keď sa mi narodil Hektor, môj starší syn, začala som viac riešiť vlastné detstvo. Do môjho života vstúpilo akési zrkadlo. Začala som sa zaujímať, aké bolo, keď som bola malá. Čo som robievala, kde a ako som trávila čas, dozvedela som sa veľa zaujímavého. Prvé mesiace života dieťaťa ma začali fascinovať aj z pohľadu psychológie, vývinu mozgu, neurológie – všetky tie procesy, ktoré sa dejú. Čo všetko môžeme ako rodičia pokaziť. S narodením syna som začala čítať knihy o vzťahovej väzbe a vývine. Možno som šla trošku až do druhého extrému, že som „až príliš mama“. V prvých rokoch som ostala doma, aby som nemala pocit, že som niečo zanedbala. Ale rodičovstvo je alchýmia. Určite som narobila množstvo chýb, bez nich to nejde. Ale odkedy som mama, mám na zreteli konkrétny cieľ. Aby z mojich detí vyrástli ľudia, ktorí budú v prvom rade počúvať sami seba, veriť si, a aby boli slušní a dobrí ľudia.

Ste v tomto na jednej vlne s Filipom Tůmom, vaším životným partnerom?

V základných veciach áno. Prečítala som množstvo kníh o výchove a Filip je veľmi pragmatický. Niekedy som otvorená alternatívnym prístupom, či už spirituálnym, alebo iným, hľadám rôzne cesty, ktoré máme dnes vďaka internetu a informáciám dostupné. Často si vyberám z množstva kníh, ale väčšina z nich hovorí o tom istom, len inými slovami. Filip ma občas vráti na zem, keď vidí, že skúšam niečo nové. Hovorí mi: „Čo to, prosím ťa, skúšaš, čo je to za metódu?“ (smiech) Niekedy má pocit, že som sa zbláznila, a radí mi, aby som situácie s deťmi riešila jednoducho. Povedz mu toto, takto to bude, a podobne… Má triezvy pohľad na veci a vo výchove stojí nohami na zemi, zatiaľ čo ja sa snažím nájsť spôsoby, ako sa vyhnúť kriku, testujem rozličné cestičky. Ale veľakrát sú všetky príručky a rady zbytočné, lebo do všetkého musíte vložiť srdce a mnoho vecí vo výchove sa deje za pochodu. Ako rodičia sa však dokonale dopĺňame.

Obaja ste súčasťou slovenského šoubiznisu, hráte v televízii, venujete sa spevu. Ako to vnímajú vaši potomkovia?

Starší syn už má istú skúsenosť. Ale s jeho vzťahom k našej profesii mám aj humornú príhodu. V škole majú akciu „hviezda týždňa“, kde sa predstavujú rodičia a hovoria o svojej práci. Hektor mal spolužiaka, ktorého mamička bola finalistkou šou Pečie celé Slovensko. Keď sa v škole predstavila deťom, môj syn prišiel domov so slzami a slovami: Maminka, čo to ty máš za robotu, prosím ťa? Prečo nepečieš torty ako iné mamy? (úsmev) Obe deti vedia, že som speváčka a herečka, občas ma vidia v televízii. Dcéra Lianka sa často pýta, prečo sa niekto chce so mnou fotiť, a je ešte v takom veku, že sa občas k nám na fotografiu pridá. Uvedomujú si, že som súčasťou tohto sveta, ale ešte to nevnímajú v plnej miere ako „slávu“ či mediálnu pozornosť. Pre mňa je najdôležitejšie, že sú mojimi fanúšikmi. Lianka pozná všetky moje pesničky naspamäť, púšťa si ich v rádiu, a to ma vždy dojme.

Spievajú aj s Filipom?

Väčšinou, keď začneme doma spievať, obaja nám vravia, aby sme boli ticho. Čiže zvyčajne nám na to ostáva kúpeľňa (smiech). Ale keď sa napríklad Filip potrebuje rozospievať, prípadne potrebujem trénovať hlas ja, zatvárame sa do izby.

Čítajte viac Tichšie, hovorila mi mama, keď som rozprávala po maďarsky, spomína herečka Alexandra Borbély. Keď prišla do Budapešti, prišlo ďalšie sklamanie

Z vašich slov vyplýva, že deti sa viac upierajú smerom k hudobnému rozmeru maminej kariéry. Ako sa cítite vy? Viac herečka alebo speváčka?

Nielen k mojej, vnímajú aj ocka, že spieva operu a hrá v seriáli. Nedávno Hektor vyhlásil, že „tatino je najznámejší na Slovensku“. (úsmev). Chodíme spolu do divadla, na Filipove premiéry a podporujeme sa navzájom. Ja sama aktuálne prežívam obdobie bilancovania. Mám za sebou zvláštnu cestu. Začínala som v divadle v muzikáloch, potom prišli televízne projekty, neskôr iné aktivity a nakoniec deti. Po materskej som sa chcela vrátiť ako speváčka, lebo tvoriť hudbu a spievať bol vždy môj sen. No dostala som ponuku na televízny seriál, ktorý mal trvať tri mesiace, a nakoniec sa nakrúcanie predĺžilo na tri roky. S malými deťmi som zistila, že kombinovať oboje je ťažké. Dnes sa pozerám späť a som vďačná za televízny priestor, ktorý ma živí, no občas ma mrzí, že som nešla za svojím hudobným snom. Hudba je to, čo ma najviac baví. Odmalička – keď som ešte počúvala kazety s Whitney Houstonovou a plakala pri jej emotívnom prejave – som snívala o spievaní. Televízne projekty ma etablovali viac ako herečku a s herectvom si ma aj viac ľudí spája. Chcela by som teraz využiť ešte pár produktívnych rokov na to, aby som sa venovala hudbe. Aby som spievala a zažívala živé koncerty. Nechcem, aby som neskôr ľutovala, že som sa toho vzdala. Uvedomujem si, že nie je jednoduché plávať v hudobnej kariére – obzvlášť, ak ju nemáte vybudovanú rokmi. Televízne projekty ponúkajú väčšiu istotu, ale hudba je pre mňa stále veľká výzva a vášeň. Láska, ktorá si zaslúži môj čas a snahu. Nechcem sa okolo štyridsiatky obzrieť späť a hovoriť si: škoda, že si to vzdala.

Čítajte viac Fotografoval DiCapria, nahé krásky pre Pirelli aj utečencov z Haiti: Najlepšia prísada dobrej fotky je realita, hovorí exkluzívne pre Pravdu Bruce Weber

Má ešte zmysel robiť v dnešnej dobe hudbu klasickým spôsobom? Sme v roku 2024, albumy sa veľmi nepredávajú. Ak niečo zafunguje, sú to skôr singly a videá na platformách ako YouTube či Instagram. Situácia sa asi výrazne zmenila od roku 2013, keď ste vydali svoj debutový album.

Vo všeobecnosti už asi nemá. Albumy sa predávajú menej a sama neviem, koľko ľudí má vôbec doma CD prehrávač. Moji rodičia majú doma starú „vežu“.

Stará veža, to je krásne slovo. Myslíte audiosústavu?

Áno, presne. (smiech) Doba sa posunula. Hudobníci žijú éru singlov, je to absolútne konzumná a presýtená doba. Na sociálnych sieťach a v online priestore množstvo interpretov vydáva skladby skoro každý druhý týždeň. Ak máte rodinu a chcete sa popri hudbe venovať aj iným veciam, je ťažké skĺbiť to. Ale môj nový album Cesta, ktorý vyšiel 4. októbra, som jednoducho chcela mať. Držať ho v rukách, fyzicky sa ho dotknúť. Nepotrebujem na ňom extrémne zarobiť, skôr ho vidieť ako výsledok mojej práce za posledné štyri roky. Uzatvára jednu moju cestu, etapu. Ale aj sama si už hovorím, že v budúcnosti sa budem viac sústreďovať na singly a možno EP-čka, prípadne LP platne.

Albumu Cesta predchádzal prvý singel Najbližší. Zarezonoval v médiách, možno aj pre sprievodné slová k nemu. Otvorene totiž pomenúvate, že často sú to najbližší ľudia, ktorí nás dokážu najviac zraniť. Viaže sa k niekomu konkrétnemu?

Áno, tá skladba je inšpirovaná mojím osobným životom. Vznikla spontánne, keď som po jednej konkrétnej situácii prišla domov. Potrebovala som moje pocity dostať na papier. Do textu. Sama si uvedomujem, že niekedy som najkritickejšia a najnepríjemnejšia k ľuďom, ktorí sú mi najbližší, a pieseň je parafrázou podobných pocitov a uvedomení. Je len na poslucháčoch, ako si ju vysvetlia a čo si v nej nájdu. Vnímam ju však ako veľmi osobnú a samu seba za odvážnu, že som dokázala niečo podobné zverejniť.

Pri prvom albume ste si skladby sama nepísali. Aj v tomto prebehla zmena?

Nepochybne. Keby mi niekto pred štyrmi rokmi povedal, že napíšem sama pesničku, neverila by som mu. To je presne tá sebadôvera, o ktorej sme sa bavili. Niežeby som to v minulosti neskúšala, mám v šuplíku desiatky, možno stovky textov. Ale dlho trvalo, kým som sa rozhodla dať ich niekomu prečítať. Kým som sa odvážila na spätnú väzbu. Vždy som si myslela, že na písanie nemám, a možno aj to je dôvod, prečo nie som sólový umelec. Lebo som si neverila. Ale aj z názvu albumu vyplýva, že niekam kráčam. Je to cesta, proces a – dúfam – že aj progres, ktorý sa udial za štyri roky.

Čítajte viac V Markíze ju vyhodili, tak odišla do Ameriky. Dagmar Edwards je novou hviezdou Druhej šance, prezradila, čo ju naučil George Clooney

Dá sa povedať, že ako herečka máte možnosť skúšať rôzne podoby a ako speváčka ste vlastne tou najautentickejšou Nelou Pociskovou?

To je krásna otázka. Presne takto to vnímam. A zároveň mám voči tomu aj najväčší rešpekt. Pri herectve, pri akomkoľvek predstavení, či už v televíznom, alebo divadelnom svete, stvárňujem nejakú postavu. Je to rola. Ľudia si ma občas s niektorými charaktermi spájajú, až sa mi zdá, že je ťažké vysvetliť im: to nie som ja. Ale speváčka Nela – to je absolútne koža na trh, čistá pravda. Je to moje najúprimnejšie ja, ktoré dávam ľuďom. Čo je úžasné – na jednej strane ide o veľmi citlivé a intímne odhalenie sa, no na druhej strane je to úžasná sloboda. Kedysi – v rámci fotení, rozhovorov – som sa bála všetkého. V duchu som si hovorila, toto radšej nepoviem, toto by mohlo vyznieť zle, daj si pozor na to, ako sa správaš, ako vyzeráš. Viem, že to súviselo s mojou sebadôverou, ale dnes mi je ľahšie. Som v štádiu, keď sa chcem len tešiť a verím, že aj to sa podpíše na tom, aby sa mi v hudbe darilo. Mám radosť aj z procesu. Z cesty, ktorou som prešla.

Album Cesta ste si dali ako darček k narodeninám, tiež ich oslavujete 4. októbra. Takže, znamenie Váhy. Keď vám dám na výber dve možnosti, ktorú z nich by ste brali: váhať alebo pochybovať?

Nedávajte mi možnosti! Povedzte, čo mám robiť. (smiech) Som váhavá, pochybujem, nad všetkým príliš premýšľam. Ale pochybovať nie je zlé – hovorievam si, ak prestanem, skončila som. Kým o sebe pochybujem, posúvam sa ďalej.

Dokázali by ste sa herectva úplne vzdať?

Veľmi sa tým zaoberám. Posledné dni, mesiace, možno rok. Obal môjho nového albumu sme fotili pod vodou s Jakubom Gulyásom. Je to symbolické, pretože mám pocit, že v rozhodujúcich chvíľach sa stále ešte nedokážem nadýchnuť a povedať nie. Potrebujem prísť do bodu, keď si definitívne poviem, že sa chcem venovať len hudbe. Je to ťažšie, keď má človek rodinu a záväzky, ale v jednom mám jasno: chcem si vyberať len televízne projekty, ktoré naozaj chcem robiť. A väčšinu času venovať spevu.

Čaká vás najbližšie nejaký televízny projekt?

Už ho točím, ale nemôžem o ňom zatiaľ hovoriť.

Toto nie je náš prvý rozhovor. Ten prvý sa odohral už roku 2009, keď ste mali osemnásť. Vtedy ste mi povedali, že váš zhmotnený pocit satisfakcie je, „keď diváci tlieskajú, a najlepšie, keď pri tom stoja“. Na záver teda už len posledná otázka: platí to stále?

Je to jedna z foriem satisfakcie, ale najväčšia je pre mňa zdravie a šťastie mojich detí. Dve zdravé deti, ktoré ma majú rady, ktoré ma ľúbia, objímu ma a sú šťastné. To je skutočné naplnenie. A k tomu potlesku. Dnes by som asi povedala, že ma teší každý aplauz. Ale o kúsok viac ten, keď mi netlieskajú po predstavení, ale keď počujem potlesk, ktorý patrí Nele – interpretke a umelkyni na jej vlastnom koncerte.

VIZITKA

Nela Pocisková sa narodila 4. októbra 1990 v Bratislave. Už v tínedžerskom veku zaujala výrazným hudobným talentom, ktorý zúročila v rámci muzikálov. Objavila sa v predstaveniach Labuťko či ako Mária vo West Side Story. Jej televíznu popularitu odštartoval seriál Ordinácia v ružovej záhrade. Zahrala si aj v úspešnom Búrlivom víne televízie Markíza či v Nemocnici z produkcie JOJ. Spolu s Kamilom Mikulčíkom roku 2009 reprezentovala Slovensko na speváckej súťaži Eurovízia, o štyri roky vydala svoj debutový album. Roku 2010 vyhrala slovenskú verziu tanečnej súťaže Let’s Dance. Jej životným partnerom je herec a operný spevák Filip Tůma, majú deti Hektora a Lianu.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….