Kompromisy s pravdou
Hlavná postava, kúpeľný lekár Tomáš Stockmann (David Hartl), si žije pokojný život v malom mestečku, keď zrazu zistí, že liečivá voda je znečistená a ohrozuje zdravie pacientov. Svoje podozrenia si ako vedec nechá najprv potvrdiť v laboratóriu, ale potom si už za svojim zistením nekompromisne stojí, chce ho zverejniť a dožaduje sa nápravy. Jediné riešenie vidí v tom, že vodnú nádrž treba postaviť vyššie, aby ju nekontaminovali blízke fabriky. Lenže nepočíta s tým, aké dôsledky môže mať jeho odhalenie pre celé mesto, ktoré držia pri živote práve kúpele. Priťahujú klientelu, prinášajú obyvateľom prácu a peniaze, lepší život. A to všetko je zrazu ohrozené.
Miestna tlač doktora najprv podporuje, šéfredaktor (Gregor Hološka) v tomto odhalení vidí šancu zatriasť stoličkami boháčov, ktorí majú v rukách moc a riadia život v meste. Jedným z nich je brat doktora Tomáša Stockmanna, starosta Peter Stockmann (Ján Jackuliak). Doktor má navyše tehotnú manželku (Zdenka Kvasková) a pokojné miesto v kúpeľoch by ich zabezpečilo. Kontaminovaná voda tak postaví proti sebe rodinu, ale aj rôzne skupiny v meste. Má pravdu ten, kto vládne? Má ten, kto je v menšine, na pravdu právo? Oplatí sa vôbec bojovať za pravdu? A dajú sa s pravdou robiť kompromisy? O zásadnosti tejto témy hovorí aj fakt, že práve Nepriateľ ľudu bola posledná z Ibsenových hier, v ktorých nastoľoval vážne spoločenské otázky.
Doktor je presvedčený o tom, že koná spoločensky zodpovedne, aj keď možno na úkor vlastnej rodiny. Tí, ktorí majú v rukách moc, sú presvedčení, že spoločnosti škodí. Na čiu stranu sa pridá tzv. „kompaktná väčšina“, teda ľud? Kto je skutočným nepriateľom ľudu? Situácia sa vyostruje, ľudia odkrývajú svoje záujmy a charaktery. Kto si pod silným spoločenským tlakom dokáže zachovať zdravý rozum a triezvy úsudok? A čo ak je okrem vody kontaminovaná celá spoločnosť?
Bližšia košeľa ako kabát
Ibsenov text hry Nepriateľ ľudu pre Divadlo Aréna upravili Viliam Klimáček, Laura Fedorová a Rastislav Ballek, ktorý sa ujal aj réžie. To, čo sa povie ešte pred zatiahnutou oponou, aj prvé repliky hercov o hre samotnej a jej autorovi, samozrejme, k pôvodnému textu nepatria, no v posolstve tejto hry majú svoje miesto, čo divák odhalí až v závere. Ibsen je nekompromisný, morálnu latku stavia najvyššie, ako sa len dá, no nie je falošný moralista. Jednoducho vytiahol na javisko skutočný vnútorný zápas, akým prechádzajú mnohí odnepamäti, a asi aj vždy budú, veď Nepriateľ ľudu (En Folkefiende, 1882) je hra čiastočne inšpirovaná skutočnými udalosťami.
Ibsenov Nepriateľ ľudu vstúpil do Arény a po viac ako stoštyridsiatich rokoch od svojho zrodu a pýta sa dnešného človeka: má bojovať za pravdu a spoločenské dobro za každú cenu? Lenže čo je vlastne spoločenské dobro? Má väčšina právo rozhodovať o menšine? Ako obstojí jednotlivec v konfrontácii so spoločnosťou?
Čítajte viac Je dôležité mať filipa? Zistíte v divadelnej komédii
V mestečku to vrie a v napätej atmosfére starosta zvoláva všeľudový míting, kde sa rozhodne o budúcnosti kúpeľov, mestečka aj jednotlivých aktérov. Ibsen tu ide ešte ďalej: majú hlúpejší rozhodovať o múdrejších len preto, že ich je viac? Demaskuje charaktery svojich postáv, ale ani jeho doktor Stockmann, hoci pôsobí ako človek vysokých morálnych zásad, nie je celkom jednoznačný hrdina. Nie je schopný kompromisov, vo svojom fanatickom boji za pravdu neberie ohľady na nič a na nikoho, dokonca podlieha očareniu sebou samým a jeho (Ibsenove) názory na ľudskú spoločnosť by sme pokojne mohli brať za radikálne.
Čítajte viac Muzikál Davida Bowieho vie vzkriesiť nádej
Vo vyostrenej situácii zaváži každé slovko, lebo slová majú moc. Fakty sa zahmlievajú a pravda sa stráca v pare nad kúpeľným bazénom (pôsobivá scéna a kostýmy Barbory Šajgalíkovej), zrazu tu všetci stoja ako nahí, iba v plachte omotanej okolo tela.
Hra Nepriateľ ľudu je napínavá, hoci v nej vystupujú len štyria herci, všetci sú fantastickí. U Ibsena musia spolu s divákmi zdolať vysoké méty a strážiť, aby pritom zostali nohami na zemi a nezneli príliš štylizovane – veď hra vychádza zo skutočného prípadu, ktorý sa odohral dokonca vo vtedajšom Uhorsku.
Autora nezaujímajú ani tak vášne ako svedomie, viac ho trápi česť ako láska, aj tak sa však ku slovu dostávajú emócie – sklamanie, hnev, strach aj bojovný zápal, túžba po pokojnom živote v prosperite aj oduševnená túžba po vyšších cieľoch, keď sme schopní niečo obetovať. Všetci sme raz stáli pred skúškou, či je nám bližšia košeľa ako kabát a museli deliť zodpovednosť voči svetu a voči svojim najbližším. Váhame a pochybujeme, robíme zlé rozhodnutia a podliehame strachu o vlastnú existenciu. A je dobre, keď si máme o tom s kým pohovoriť.
Čítajte viac Je dôležité mať filipa? Zistíte v divadelnej komédii Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….