Neskrotní umelci Kern a Bartuszová videli svet v kvapke vody. Ich výstava v Nových Zámkoch je udalosť

Ako ste prišli vôbec na myšlienku spojiť Kerna a Bartuszovú v jednej expozícii?

Paralely tvorby Michala Kerna (1938 – 1994, Močiare) a Marie Bartuszovej (1936, Praha – 1996, Košice) nespočívajú vo formálnych príbuznostiach, ale v stretnutiach pod povrchom. V schopnosti vcítenia sa a sústredenia na ohraničený okruh problémov, v rámci ktorého každý osobitým spôsobom prenikal do hĺbky. U oboch by sme mohli hovoriť o myslení pomocou prírody, ktorú, aj keď každý v inom médiu, tvorbou reflektovali.

V odvekých témach, ako je roztápanie snehu, kamene, semienka púpavy, kvapka vody, dotyk či klíčenie, u nich nachádzame prekvapujúce stretnutia. U Marie Bartuszovej v priestorovej sochárskej tvorbe, u Michala Kerna vo fotograficky zaznamenávaných akciách a kresbách. Veľmi blízki sú si v kresbách v skicároch, ktoré nás vedú do intimity uvažovania dvoch introvertných a hĺbavých tvorcov, nadaných schopnosťou tvorby vizuálnych metafor. Navyše, navzájom sa poznali a vážili si svoju tvorbu, ktorá sa stretla na viacerých kolektívnych výstavách organizovaných po roku 1989 doma aj v zahraničí.

Foto: Ladislav Sternmüller

Michal Kern Michal Kern: Prvý sneh, prvý dotyk, prvá stopa, 1984: Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš.

Ťažko sa inštaluje, keď má byť výstava dialóg?

Výstava je postavená na vnútorných dialógoch, ktorým napomáha inštalácia a architektúra výstavy, navrhnutá výtvarníkom Stanom Masárom. Diela na výstavu sme zapožičali z viacerých zbierkotvorných galérií a zo súkromných zbierok. Dôležitým zdrojom bol archív Marie Bartuszovej v Košiciach a archív Michala Kerna v Liptovskom Mikuláši, spolupráca rodinných príslušníkov a kurátorov jednotlivých galérií.

Viaceré plastiky Marie Bartuszovej sú z krehkej sadry, ktorú povýšila z pomocného na konečné médium svojej tvorby. K dielam sme pristupovali s veľkou opatrnosťou a úctou, inštaláciu by sme mohli nazvať, parafrázujúc jedno z Kernových diel, aj „priestorom k meditácii“. Každé dielo má svoj osobitý priestor, ktorý architektúra podporuje a buduje tak dynamiku výstavy. Návštevník tak môže získať viacvrstevný pohľad na tvorbu oboch výtvarníkov a z jej objavovania mať zážitok.

Foto: Ema Lančaričová

Maria Bartuszová Maria Bartuszová: Bez názvu, 1986. Východoslovenská galéria, Košice.

Rozumeli by si títo umelci aj s Ernestom Zmetákom? Čo by na nich on oceňoval?

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, ktorá bola vybudovaná na základe mimoriadne kvalitnej zbierky diel Ernesta Zmetáka prezentovanej v stálej expozícii, je dlhodobo známa vysokou kvalitou svojej výstavnej činnosti, zameranej na mapovanie tvorby osobností domácej a stredoeurópskej scény. Obaja autori mali istú väzbu aj k Novým Zámkom – Maria Bartuszová po svadbe so sochárom Jurajom Bartuszom istý čas, kým sa usadili v Košiciach, bývala u jeho mamy v Kameníne.

Michal Kern sa v rokoch 1988 a 1990 zúčastňoval na legendárnom novozámockom Festivale alternatívneho umenia a jeho Pamätník obetiam holokaustu sa nachádza na fasáde miestnej synagógy. Tvorba oboch právom patrí k pokladom našej vizuálnej scény, renomovanej v medzinárodnom kontexte, a je v línii profesijného zamerania galérie.

Foto: Ladislav Sternmüller

michal Kern Michal Kern: Kresba z jaskyne, 1993. Archív Michala Kerna

Je pre kurátora vzrušujúce dávať dovedna výtvarníkov a nachádzať ich blízkosť?

Táto výstava je pre mňa osobne mimoriadnou udalosťou. Tvorbe Michala Kerna sa venujem už od čias štúdií a som veľmi rada, že som jeho tvorbu mohla tentoraz konfrontovať práve s tvorbou Marie Bartuszovej, pretože ich dialóg ukazuje nové uhly pohľadu na každého z nich, aj na kontexty, v ktorých tvorili. Zároveň je svedectvom doby a potvrdzuje autenticitu, aktuálnosť a nadčasovosť tvorby autorov aj vo vzťahu k ekologickým témam, ale aj k otázkam zmyslu existencie vôbec.

Foto: Foto: archív PSIS

Michal Kern Michal Kern: Dotyk, 1982. Zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny, a.s.

Vznikali v dobe, keď sa začínalo hovoriť o hrozbách životného prostredia, na čo citlivo tvorbou reagovali aj umelci. Michal Kern pravidelne chodieval z Liptova do Bratislavy, kde sa stretával a diskutoval s teoretikom Tomášom Štraussom a výtvarníkmi Rudom Sikorom, Petrom Bartošom, Jurajom Melišom či Deziderom Tóthom, ktorí sa venovali príbuzným témam. Obaja – Bartuszová aj Kern vstupovali na výtvarnú scénu v 60. rokoch a pred rokom 1989 nemohli slobodne vystavovať, ich tvorba sa dočkala uznania až neskôr.

Foto: Ema Lančaričová

Výstava Kameň – papier – krajina, Michal Kern, Maria Bartuszová Výstava Kameň – papier – krajina. Michal Kern v dialógu s Mariou Bartuszovou.

U Michala Kerna v stredoeurópskom a u Marie Bartuszovej v medzinárodnom kontexte. V roku 2022 mala samostatnú výstavu v londýnskej galérii Tate Modern. Mala som príležitosť zúčastniť sa na jej otvorení a zažila som pocit hrdosti na jej oprávnené uvedenie do medzinárodného kontextu. Podobne ako v ňom majú svoje miesto napríklad Július Koller, Stano Filko či Roman Ondak, a patria doň aj mnohí ďalší, Michala Kerna nevynímajúc.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….