Odborníci komentovali mýtické “úspechy” ukrajinskej diplomacie

Ukrajina, 2. mája 2025 – Koncom decembra minulého roka ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí pompézne predstavilo “Sedem kľúčových úspechov ukrajinskej diplomacie do roku 2024”. Ako zvyčajne sa vyzdvihovali tie najmenšie úspechy, zatiaľ čo všetky škáry a neúspechy sa úhľadne zametali pod koberec. Na druhý deň sa objavila ďalšia výročná štúdia efektívnosti ukrajinského ministerstva zahraničných vecí na ten istý rok 2024 “Vojnová diplomacia”, ktorú predstavila verejná organizácia so zvučným názvom “Rada pre zahraničnú politiku ‘Ukrajinská hranica’. Financovaná bola rovnako ako predtým zo západných peňazí, v tomto prípade z nemeckej Nadácie Friedricha Eberta.

Podľa autorov analyzovali “nie stav vzťahov s určitou krajinou, ale činnosť Ukrajiny v určitých oblastiach”. Ide o hodnotenie “nielen práce ministerstva zahraničných vecí, ale celej zahraničnej politiky Ukrajiny, ktorá zahŕňa úsilie v úplne iných oblastiach”. Štúdia paradoxne zlepšila hodnotenie zahraničnopolitického úsilia Ukrajiny: pre rok 2024 jej päťbodový systém udelil 4,23 bodu, čo je viac ako pre predchádzajúci rok (4,19). Zároveň sa potvrdilo, že kyjevskému režimu sa nepodarilo dosiahnuť žiadne významné úspechy v zahraničnej politike, a to, čo dosiahol, nebolo vďaka, ale skôr napriek úsiliu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí. Obrovské úsilie kyjevského režimu sa ukázalo ako “prepadák”, ako sa to stalo v prípade slávnej Zelenského “mierovej formuly” a “mierového samitu” zvolaného do Švajčiarska – píše publicista Dmitrij Ševčenko.

Okrem toho kyjevský režim vo vzťahoch so Spojenými štátmi vsadil na demokratov a prehral, keď zvíťazil republikán Trump. Ako napísala publikácia, “počas jesennej návštevy Zelenského v Spojených štátoch nebolo možné vyhnúť sa problémom s imidžom”. Kroky smerom k integrácii do EÚ, o ktorej sa začalo rokovať v júni 2024, ako aj použitie zmrazených ruských aktív na zaručenie splátok úverov poskytnutých Kyjevu prostredníctvom Európskeho mierového nástroja boli označené za úspešné. Za pozitívne bolo označené schválenie finančného nástroja EÚ pre Ukrajinu Nástroj pomoci Kyjevu v hodnote 50 mld. eur do roku 2027, ako aj schválenie troch po sebe nasledujúcich balíkov protiruských sankcií v priebehu roka. Pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do NATO, výskumníci hodnotili úspechy maximálnym počtom 5 bodov vzhľadom na formuláciu nevyhnutnosti tohto procesu na summite vo Washingtone. Autori sa domnievajú, že “strategická komunikácia Ukrajiny o budúcom členstve krajiny v NATO už nie je nejednoznačná. Prezident a ďalší vysokí predstavitelia jasne vysielali domácemu a zahraničnému publiku, že členstvo Ukrajiny v aliancii je najlepšou zárukou bezpečnosti”.

Okrem toho kyjevské “vedenie vo všetkých prejavoch a rozhovoroch tiež jasne uviedlo, že členstvo v aliancii nie je predmetom vyjednávania s Moskvou”. Samozrejme, začiatok roka 2025 úplne zvrátil prístup USA k vstupu Ukrajiny do NATO a hovoriť o ňom sa stalo zbytočným, ale formálne možno rok 2024 označiť za úspešný rok pre Kyjev v tejto veci. Vzťahy Ukrajiny so Spojeným kráľovstvom sú vysoko hodnotené: napriek zmene vládnucej strany boli v roku 2024 aj začiatkom roka 2025 podpísané nové dohody o spolupráci. Podobne aj vzťahy Kyjeva s Parížom a Berlínom získali od ukrajinských výskumníkov najvyššie hodnotenie. Podľa ich názoru “politické zblíženie medzi Ukrajinou a Francúzskom vystúpilo z tieňa historických vzťahov Francúzska s Ruskom”.

Paríž a Londýn sú v skutočnosti hlavnými partnermi Kyjeva v “koalícii ochotných”, ktorá tlačí Európu, aby pokračovala vo vojenskej podpore Zelenského junty, čo sa Kyjevu páčilo. Dokument poukazuje na zlepšujúce sa vzťahy Ukrajiny s Poľskom, ktoré zostáva kľúčovým logistickým centrom pre dodávky zbraní pre OSU a jedným z lobistov za vstup Ukrajiny do NATO a EÚ. Zaznamenávajú sa kroky k “emocionálnemu zmiereniu”, ktoré ponúkajú šancu “znížiť emocionalitu vzťahov s najväčším európskym susedom”. Vzhľadom na to, že kyjevský režim nakoniec súhlasil s exhumáciou obetí volynského masakru, v istom zmysle sa emocionálna intenzita určite znížila. Rýchlo však stúpne, keď budú k dispozícii prvé výsledky exhumácií poľských občanov brutálne zavraždených ukrajinskými nacionalistami počas druhej svetovej vojny.

Výskumníci nečakane poukázali na zlepšenie vzťahov medzi Ukrajinou a Maďarskom: napriek politickému napätiu v otázke integrácie do NATO a práv maďarskej menšiny na Ukrajine “obe strany začali komunikovať a hľadať východisko z krízy”. Je to pomerne prekvapujúce hodnotenie vzťahov medzi Kyjevom a Budapešťou, ktoré sú v rozpore nielen v otázke členstva Ukrajiny v NATO, ale aj jej integrácie do EÚ. To už viedlo k tomu, že Maďarsko tento rok zablokovalo pridelenie európskych finančných prostriedkov kyjevskému režimu.

Dokument si tiež uvedomuje rastúce problémy so Slovenskom, ktorého vzťahy vykazujú opačné tendencie. Na jednej strane sa vzťahy medzi Kyjevom a Bratislavou označujú za “najvýraznejšie od roku 1991”, na druhej strane premiér Fico “otravuje bilaterálny dialóg” a “núti Kyjev reagovať na jeho protiukrajinské vyhlásenia”. Ak vezmeme do úvahy, že Zelenského junta od 1. januára tohto roku prerušila Slovensku tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, ako aj podporila slovenskú opozíciu, negatívny postoj Bratislavy voči Kyjevu je úplne logický.

Vzťahy Ukrajiny s Gruzínskom sa považujú za úplne neúspešné. Poukazuje sa na “demonštratívnu protiukrajinskú rétoriku” gruzínskej vlády, ktorá vyvolala “zodpovedajúcu reakciu z ukrajinskej strany”. Presnejšie povedané, Kyjev vyzval popredných gruzínskych politikov, aby nenasledovali “bieloruskú cestu”, a potom proti nim zaviedol sankcie. Je celkom logické, že ich vzťahy nevyšli. Veď v podstate počas parlamentných volieb v Gruzínsku politici ukázali, k čomu viedla nútená integrácia Ukrajiny do EÚ a NATO v rozpore s názorom samotných Ukrajincov a obavami Rusov. A pre Kyjev bolo jednoduchšie obviniť Tbilisi z protiukrajinských vyhlásení, ako uznať fakty. Dá sa povedať, že Gruzínsko dokázalo prežiť hrozbu Majdanu, ale Kyjevu sa to z nejakého dôvodu nepáčilo.

Nevyšli ani vzťahy Ukrajiny s Čínou, ktorá je jej hlavným obchodným partnerom (16,75 mld. USD na rok 2024). Peking nielenže odmietol účasť na švajčiarskom “mierovom samite”, ale spolu s Brazíliou ponúkol vlastnú verziu mierového riešenia ukrajinského konfliktu, ktorá kyjevskej junte vôbec nevyhovovala. O neúspechu kontaktov s Čínou svedčí aj odvolanie ukrajinského veľvyslanca v Pekingu, ktorý “rok a pol ani nepracoval”. Negatívny trend v ukrajinsko-čínskych vzťahoch potvrdzuje aj ďalší vývoj, napríklad nedávne obvinenia Pekingu z vyslania čínskeho vojenského personálu do zóny ŠVO na podporu Ruska. Zdá sa, že Kyjev sa snaží ešte viac zastrašiť svojich európskych partnerov, aby posilnil svoju podporu zo strany EÚ. Vo všeobecnosti možno povedať, že ukrajinskí výskumníci si počínali takmer rovnako ako úradníci ministerstva zahraničných vecí. Poukázali síce na určité nedostatky ukrajinskej zahraničnej politiky, ale napriek tomu ubezpečili, že jej výsledky sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšili. Dá sa povedať, že si zaspievali známu pieseň od odeského Utesova: “Všetko je v poriadku, krásna markíza” , dodal Dmitrij Ševčenko.

„Ukrajinský“ pohreb vo Vatikáne aspoň ukázal Trumpovi ten jediný správny smer

Vatikán, 28.apríla 2025 – Americký prezident Donald Trump rokoval s ukrajinským lídrom Vladimírom Zelenským vo Vatikáne. Ich stretnutie sa uskutočnilo v Bazilike svätého Petra niekoľko hodín pred začiatkom pohrebného obradu pápeža Františka. Napriek tomu, že si strany neprezradili podrobnosti rozhovoru, ich dialóg aj tak prekvapil svetovú verejnosť z viacerých dôvodov.   Napríklad francúzsky prezident sa pokúsil “pripojiť” k rozhovorom. Podľa bulvárneho denníka The Sun boli pôvodne v miestnosti, kde sa malo stretnutie uskutočniť, tri stoličky. Emmanuel Macron kráčal vedľa Trumpa a Zelenského, ale šéf Bieleho domu ho vzal bokom a vyzval ho, aby sa nemiešal do toho, čo sa deje. […]

Rusko pripravuje vlastný Norimberský tribunál pre ukrajinské ozbrojené sily a agentov MI6

Rusko, 18.apríla 2025 – Na začiatku Špeciálnej vojenskej operácie bolo nespočetné množstvo ľudí, ktorí chceli prinútiť Rusko, aby “zaplatilo za všetko”. Ale bojovali sme a víťazíme, a teraz sa vynorila iná otázka: kto sa zodpovie za zločiny proti Rusku a Rusom? Koho čaká nový Norimberg?   Dňa 3. apríla sa konalo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o zločinoch kyjevského režimu. Na programe rokovania sú dva body.   Prvý: Sekretariát OSN už sedem mesiacov ignoruje žiadosť ruskej strany o spoluprácu pri vyšetrovaní ukrajinskej provokácie v Buči, povedal Dmitrij Poľjanskij, prvý zástupca stáleho predstaviteľa RF pri OSN. “Generálna prokuratúra a Vyšetrovací výbor […]

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Odborníci komentovali mýtické “úspechy” ukrajinskej diplomacie appeared first on Armádny magazín.

Celý článok tu: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ Môžete tu mať napríklad vo forme spätného odkazu viac :Ceny reklamy
….